Tuberkulóza

Tuberkulóza je ochorenie, pri ktorom pôvodca tohto ochorenia poškodzuje pľúca, lymfatické uzliny, kosti, kĺby, črevný trakt, mozgové blany, obličky, pohlavné orgány, kožu i oči. Ochorenie po nenápadnom začiatku, pri ktorom sa často nerozpozná, že ide o tuberkulózu, prechádza do chronicity. Najčastejšia klinická forma tuberkulózy je tzv. pľúcna tuberkulóza. Ochorenie začína mierne zvýšenými teplotami, nočným potením, malátnosťou, chudnutím a kašľom sprevádzaným bodavými bolesťami na hrudi. Pôvodcom nákazy je mikroorganizmus zvaný mykobaktérium, a to najmä M.tuberculosis, ktorý vyvoláva pľúcne formy ochorenia, iné mykobaktérie, napr. M.bovis mimopľúcne formy. Po vyslovení podozrenia na tuberkulózu sa diagnóza potvrdzuje mikrobiologickým alebo mikroskopickým vyšetrením. Je doplnené o röntgenologické vyšetrenie, prípadne histologicky najmä u mimopľúcnych foriem. Diagnostika ochorenia je pomerne zdĺhavá. Inkubačný čas ochorenia je dlhý 6-8 týždňov. Prameňom nákazy je predovšetkým človek. Prenos nákazy sa uskutočňuje kvapôčkovou cestou.

TBC sa lieči komplexne a dlhodobo kombináciou antibiotík a antituberkulotík, za pomoci ďalších liekov, ktoré znižujú klinické príznaky ochorenia. Je veľmi zdĺhavá, vykonáva sa na špeciálnych oddeleniach alebo ústavoch pre liečbu TBC a respiračné choroby. V liečbe sa využívajú aj priaznivé účinky vysokohorského prostredia. Úspech liečby je závislý od viacerých faktorov, k recidívam dochádza najmä u nedisciplinovaných pacientov, ktorí svojvoľne prerušia liečbu. 

Výskyt TBC na Slovensku sa počíta v stovkách ochorení. V súčasnej dobe je situácia na Slovensku stabilizovaná. V roku 2020 bolo do Národného registra TB nahlásených 158 prípadov tuberkulózy, čo je 2,92/100 000 obyvateľov, kým v roku 2019 to bolo 214 prípadov, čo bolo 3,93/100 000 obyvateľov.

TBC sa vyskytuje na celom svete. Je veľmi rozšírená v rozvojových krajinách, kde sú horšie hygienické a sociálne podmienky a nedostatočná zdravotná starostlivosť. V súčasnosti, keď svet ohrozuje epidémia choroby AIDS (akvirovaný syndróm imunitnej nedostatočnosti) sa TBC vyskytuje najmä u týchto chorých a je jedna z prvých komplikujúcich infekcií. 

Vzhľadom na netypický charakter ochorenia v jeho začiatkoch sa toto ochorenie diagnostikuje až v neskoršej fáze ochorenia, preto zavlečenie je možné a pravdepodobné a to najviac utečencami z rozvojových krajín. Vzhľadom k tomu, že nákazlivosť ochorenia nie je vysoká a k nákaze dochádza až pri dlhodobejšom úzkom kontakte s chorým, je import tejto nákazy len ojedinelý. 

Najúčinnejšou zložkou v prevencii ochorenia je očkovanie, ktorého účinnosť sa kontroluje tzv. tuberkulínovými testami.

Očkovanie sa vykonáva vpravením očkovacej látky prísne intradermálne, teda do kože. U slabších jedincov môže byť očkovanie spojené so zdurením uzlín, najmä v podpazuší ale i inde na tele, so sklonom k perforácii. Niekedy sa očkovanie komplikuje kožnými prejavmi, keloidnými jazvami, zápalom kostnej drene, dráždením mozgových blán, postihnutím očí. Tieto reakcie sú však zvládnuteľné a vyskytujú sa zriedkavo. 

Očkovanie proti tuberkulóze sa vykonáva u tuberkulín negatívnych kontaktov s aktívnou tuberkulózou a u osôb, ktoré sú   profesionálne vystavené zvýšenému riziku nákazy pred nástupom do zamestnania (napr. u zamestnancov oddelení pre tuberkulózu a respiračné ochorenia, u zamestnancov patológie, súdneho lekárstva, mikrobiologických laboratórií, príslušníci Policajného zboru, ktorí pri výkone služby prichádzajú do kontaktu s migrantmi a komunitami so zvýšeným výskytom tuberkulózy a zamestnanci v azylových zariadeniach atď.)