Organizácia ochrany pred povodňami - Portál úradov

Organizácia ochrany pred povodňami

Ochranu pred povodňami vykonávajú orgány ochrany pred povodňami, ako aj ostatné orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, povodňové komisie, správcovia vodohospodársky významných vodných tokov a správcovia drobných vodných tokov, vlastníci, správcovia a užívatelia pozemkov, stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území v zmysle zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami.

Orgánmi na ochranu pred povodňami sú ministerstvo životného prostredia, krajské a obvodné úrady životného prostredia, obce. Tieto zriaďujú povodňové komisie ako poradné a výkonné orgány.

Ministerstvo životného prostredia – riadi a kontroluje vykonávanie opatrení, opatrenia pri hraničných vodách, zabezpečuje vykonávanie predpovednej povodňovej služby prostredníctvom ústavu.

Ministerstvo vnútra – riadi povodňové záchranné práce prostredníctvom obvodných úradov, zložiek Hasičského a záchranného zboru a jednotiek civilnej ochrany. Obvodný úrad vyhlasuje mimoriadnu situáciu a riadi povodňové záchranné práce. Regionálna správa ciest vykonáva hliadkovú službu a vykonáva opatrenia na ochranu ciest a po povodni zabezpečuje obnovenie dopravy na cestách.
Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy vyhodnocujú následky spôsobené povodňami na majetku štátu, ktorý spravujú alebo užívajú, predkladajú ministerstvu správu o následkoch spôsobených povodňami najneskôr do 30 pracovných dní po odvolaní II. stupňa povodňovej aktivity.

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky - vyhodnocuje výdavky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradov verejného zdravotníctva vynaložené na ich činnosť súvisiacu so záplavami spôsobenými povodňou vykonanú podľa osobitného predpisu a predkladá ich Ministerstvu životného prostredia do 30 dní po odvolaní II. stupňa povodňovej aktivity.

Povinnosti osôb – osoba nesmie poškodzovať vodný tok.

Povinnosti správcu vodného toku – udržuje neupravené vodné toky, odstraňuje nánosy z koryta vodného toku, vykonáva povodňové prehliadky vodných tokov, navrhuje vodné stavy a prietoky zodpovedajúce stupňom povodňovej aktivity, počas povodne vykonáva hliadky, navrhuje vyhlásenie stupňov povodňovej aktivity, vykonáva povodňové zabezpečovacie práce, po povodni odstraňuje následky spôsobené povodňou na vodných tokoch.

Ochrana pred povodňami

Preventívnymi opatreniami sú najmä technické a biotechnické opatrenia v povodí, ktoré spomaľujú odtok z povodia do vodných tokov, výstavba retenčných nádrží, ochranných hrádzí, protipovodňových línií a zariadení na prečerpávanie vnútorných vôd, úprava vodných tokov a ich nevyhnutná oprava a údržba, ako aj budovanie poldrov.

Program protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky – územie Slovenskej republiky je od roku 1996 každoročne postihované rozsiahlymi povodňami. Úlohy v protipovodňovej ochrane zabezpečuje rezort Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky prostredníctvom š. p. Slovenský vodohospodársky podnik Banská Štiavnica. Cieľom vodohospodárov nie je
povodne úplne odstrániť, veď sú prirodzeným prvkom biosféry a na každoročné jarné zvýšené prietoky sú mnohé druhy flóry a fauny úplne odkázané. Ich absencia by narušila ekologickú stabilitu mnohých ekosystémov. Cieľom ich snahy je minimalizovať nepriaznivé dôsledky povodní.

Súčasťou programu protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky je aj projekt protipovodňový varovný a predpovedný systém Slovenskej republiky, ktorého cieľom je vypracovať predpovede meteorologickej a hydrologickej situácie, vrátane varovania na výskyt extrémnych povodňových javov a odovzdaním týchto informácií zložkám zodpovedným za protipovodňovú ochranu.

Úlohy vyplývajúce z programu pre Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Prezídium Hasičského a záchranného zboru je príprava a výkon povodňových záchranných prác, odborná a materiálnotechnická príprava.

Úlohy vyplývajúce z programu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky sú zamerané na technické opatrenia v podmienkach správy drobných vodných tokov a sú orientované na hradenie bystrín.

Pri územnom plánovaní je potrebné zachovať vsakovacie plochy pre zrážky v území sídlisk, v opačnom prípade sa nezabráni povodňovým škodám.

Úlohy orgánov verejného zdravotníctva

V zmysle zákona č. 355/2007 z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov postupujú orgány verejného zdravotníctva pri povodniach podľa § 48, ktorý upravuje postup pri mimoriadnych udalostiach.

Pri mimoriadnych udalostiach RÚVZ (regionálne úrady verejného zdravotníctva) zabezpečujú terénne a laboratórne analýzy, podieľajú sa na hodnotení mimoriadnej udalosti z hľadiska ochrany zdravia, identifikujú a reagujú na nové a hroziace prenosné ochorenia a iné hrozby pre verejné zdravie, nariaďujú opatrenia, zabezpečujú informovanosť obyvateľstva v oblasti ochrany
verejného zdravia.

Opatreniami pri mimoriadnych udalostiach sú hlásenie udalostí a prípadov vyznačujúcich sa potenciálom stať sa hrozbou pre zdravie verejnosti, bezodkladné informovanie verejnosti, príkaz na hygienickú očistu osôb a dekontamináciu terénu, budov a materiálu, zákaz výroby, úpravy, úschovy, dopravy, dovozu, predaja a iného nakladania s vecami a zvieratami, ktorými sa môžu
šíriť ochorenia u ľudí, prípadne príkaz na ich neškodné odstránenie, zákaz alebo obmedzenie styku niektorých skupín osôb s ostatným obyvateľstvom pri zistení závažných zdravotných dôvodov.

Opatreniami sú aj zákaz používania vody, potravín a pokrmov, predmetov podozrivých z kontaminácie a krmív a regulácia spotreby určitých druhov potravín a vody. 

Orgán verejného zdravotníctva prijme opatrenie a vydá príkaz na vyčlenenie lôžok na zabezpečenie ústavnej zdravotnej starostlivosti zvýšeného počtu chorých a pri závažných infekciách na zabezpečenie izolácie osôb podozrivých z ochorenia a podozrivých z nákazy počas maximálneho inkubačného času ochorenia.

Pri zvýšenom počte zomrelých sa vydá príkaz na osobitnú manipuláciu s mŕtvymi, na vyčlenenie miest a na určenie spôsobu pochovávania.

Mimoriadna udalosť je z hľadiska ochrany zdravia každé nepredvídané a nekontrolované ohrozenie verejného zdravia chemickými, biologickými a fyzikálnymi faktormi.

Mimoriadna udalosť je obvykle definovaná ako stav, pri ktorom náhle dôjde k akumulácii, úbytku alebo uvoľneniu určitých hmôt, energie alebo síl, ktoré pôsobia škodlivo a ničivo na obyvateľstvo, jeho majetok, životné prostredie, prípadne na spoločenské vzťahy a ekonomickú, materiálnu a kultúrnu stabilitu. Z hľadiska príčin ich delíme na prírodné (voda, oheň, zem, vzduch),
klimatické a antropogénne (havárie, vojnové konflikty).

Z hľadiska ochrany zdravia a životov je determinujúcim činiteľom počet postihnutých. Svetová zdravotnícka organizácia definuje katastrofu ako situáciu, v ktorej je významný počet ľudí exponovaných riziku, voči ktorému sú citliví. Výsledkom expozície môžu byť zranenia, smrť, poškodenie osobného majetku a okolia, pričom ide o situáciu, ktorú postihnutá komunita vlastnými silami nie je schopná zvládnuť. Praktické poznatky záchranných zložiek viedli k návrhu definovania a stanovenia kritéria pre katastrofu – viac ako 50 postihnutých, bez nutnosti vyžiadať súčinnosť susediacich okresov. Z hľadiska ochrany verejného zdravia sú okrem počtu postihnutých dôležité ďalšie činitele, rozsah a hustota osídlenia postihnutého územia, rozsah a stupeň narušenia infraštruktúry, rozvodov pitnej vody, odkanalizovania, obytných a verejných budov a obdobie trvania mimoriadnej situácie
v určitej oblasti, počas ktorého v nej pôsobia nebezpečné škodliviny (prírodné, biologické, chemické a rádioaktívne látky). Pre prípady úniku nebezpečných látok sú vypracované plány civilnej ochrany obyvateľstva.

Ako mimoriadnu situáciu je pri povodniach možné označiť hromadný výskyt prenosných ochorení (najčastejšie sú to epidémie alimentárnych nákaz, žltačky typu A).

Verejné zdravotníctvo je do systému ochrany pred povodňami priamo zapojené účasťou orgánov verejného zdravotníctva, ktoré sú členmi povodňových komisií na všetkých stupňoch povodňových orgánov.

Povodne sa dotýkajú takmer všetkých sfér života v postihnutých oblastiach a v mnohých prípadoch priamo ohrozujú zdravie i životy ľudí. Dôsledky povodní sa posudzujú podľa kritérií priamych účinkov vodného prúdu na okolité prostredie vrátane ľudí a nepriamych účinkov, ktoré sa prejavujú po opadnutí vody.

Znižovanie zdravotných rizík spôsobených nepriamymi účinkami povodní je vo veľkej miere ovplyvňované priamym zapojením orgánov verejného zdravotníctva a využitím odborného potenciálu ich pracovníkov.

Úlohou verejného zdravotníctva je cielené identifikovanie a znižovanie zdravotných rizík spôsobených povodňami systémom zvýšeného štátneho zdravotného dozoru, ktorý musí byť vykonávaný:

• bez omeškania, zisťovanie zdravotných rizík, návrh opatrení a ich realizácia musia byť urobené okamžite,
• komplexne, t.j. postihovať všetky zistené zdravotné riziká,
• dostatočne dlho, čiže počas celej doby pretrvávania ohrozenia zdravia ľudí (niekedy týždne i mesiace),
• so zabezpečením kontroly účinnosti už vykonaných opatrení.

Zvýšený štátny zdravotný dozor je vykonávaný v súlade s kompetenciami orgánov verejného zdravotníctva ustanovenými zákonom č.355/2007 Z. z., pričom ide o opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení a opatrenia pri mimoriadnych situáciách.

Opatrenia sú ukladané v kľúčových oblastiach, ktoré môžu významným spôsobom ovplyvniť zdravie ľudí, ide predovšetkým o nasledovné oblasti:

• zásobovanie pitnou a úžitkovou vodou,
• monitorovanie výskytu infekčných ochorení a účinnosti realizovaných hygienických opatrení,
• výskyt prenášačov chorôb a obťažujúceho hmyzu,
• zaobchádzanie s nebezpečnými chemickými látkami,
• komunikovanie s verejnosťou.

Zdravotné riziká, ich príčiny a priame zdravotné dôsledky povodní

Zdravotné riziká	Príčina	Priame zdravotné dôsledky
Strhnutie ľudí prúdom vody	Nečakaná povodňová vlna bez varovania Nedostatočne zabezpečené záchranné práce Rizikové správanie	Zranenia Smrť utopením
Vystavenie znečistenej vode	Splachy z okolia, vyplavenie kanalizácie, priemyselných skládok, poľnohospodárskych podnikov	Infekcie kože, nosa, uší, očných spojoviek Kožné afekcie (alergické, poleptanie a pod.)
Vystavenie studenej vode	Povodne pri topení snehu	Šok, zástava srdca, podchladenie až smrť podchladením
Nadmerná psychická a fyzická záťaž	Existenciálne ohrozenie Záchrana života a osobného majetku	Fyzická a psychická vyčerpanosť organizmu Psychické zlyhanie

 

Zdravotné riziká, ich príčiny a nepriame zdravotné dôsledky povodní

Zdravotné riziká	Príčina	Nepriame zdravotné dôsledky
Kontaminácia pitnej vody	Preniknutie povrchových vôd do vodných zdrojov a vodovodnej siete, vyplavenie kanalizácie	Vznik a šírenie ochorení prenosných vodou – hepatitída A, dyzentéria, brušný týfus, iné hnačkové ochorenia bakteriálneho a vírusového pôvodu
Kontaminácia poživatín a poľnohospodárskych plodín	Zaplavenie poživatín, záhradiek na pestovanie zeleniny, ostatných plôch na pestovanie poľnohospodárskych plodín	Vznik a šírenie infekčných ochorení a intoxikácia chemickými látkami
Únik chemických látok	Zaplavenie priemyselných a poľnohospodárskych podnikov, skládok, splachy z komunikácií	Akútna intoxikácia chemickými látkami, v prípade kontaminácie perzistentnými látkami riziko chronických účinkov
Nahromadenie odpadu organického a anorganického pôvodu	Zaplavenie odpadov, nánosy, kaly, uhynuté zvieratá	Vznik a šírenie infekčných ochorení, inhalácia výparov, kožné afekcie
Premnoženie komárov a iného obťažujúceho hmyzu	Zaplavenie a nedostatočné vyčistenie vonkajších priestorov a priestorov budov od nánosov a kalov	Vznik a šírenie infekčných ochorení
Migrácia zvierat, najmä hlodavcov	Pud sebazáchovy	Vznik a šírenie infekčných ochorení (leptospiróza, besnota, tularémia, toxoplasmóza)
Zvýšený psychický a fyzický stres	Strata blízkych osôb, vážne zranenia, strata osobného majetku	Nárast psychických ochorení
Vlhké obytné prostredie s výskytom plesní	Nedostatočné vyčistenie a vysušenie vnútorných priestorov	Zhoršenie priebehu chronických respiračných ochorení, zvýšená akútna respiračná chorobnosť, alergizácia

 

Ohlasovanie povodní

Podľa zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami každý, kto zistí nebezpečenstvo povodne je povinný to ihneď ohlásiť orgánu ochrany pred povodňami, povodňou ohrozenej obci, správcovi vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcovi drobného vodného toku. Ak nemožno nebezpečenstvo povodne alebo povodeň ohlásiť uvedeným subjektom,
ohlasuje sa nebezpečenstvo povodne na linky tiesňového volania integrovaného záchranného systému, Hasičského a záchranného zboru alebo Policajného zboru.

Dôležité čísla:

• 112 jednotné európske číslo tiesňového volania – integrovaný záchranný systém pre všetky mimoriadne udalosti
• 155 zdravotná záchranná služba, najmä v prípade ohrozenia života a zdravia
• 150 hasičský záchranný zbor v prípade povodne, požiaru
• 158 polícia

Informácie pre občanov o hrozbe a vzniku povodne

Varovanie obyvateľstva na povodňou ohrozenom území vykonáva varovacie a vyrozumievacie centrum civilnej ochrany alebo obec podľa zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.

1. Sirénou
   • kolísavý tón trvajúci 2 minúty – varovný signál v prípade ohrozenia a pri vzniku mimoriadnej udalosti
   • stály tón trvajúci 6 minút – varovný signál v prípade ohrozenia povodňou
   • stály tón trvajúci 2 minúty – koniec ohrozenia
2. Oznamovacími prostriedkami
   • rozhlas, televízia
3. Ďalšími prostriedkami
   • miestne rozhlasy, pojazdné vozy, mobilné megafóny, hasiči

Aktuálne informácie o povodňovej aktivite môže občan získať na webových stránkach www.shmu.sk a www.povodia.sk.
Základné zásady – pokyny pre verejnosť počas povodní

Pri vzniku povodne je potrebné:

• Po celú dobu sa riadiť pokynmi povodňových orgánov, polície a záchranárov.
• Rešpektovať oficiálne informácie o vývoji situácie.
• Konať s rozvahou a zbytočne neriskovať.
• Varovať ostatných ohrozených, pomáhať starým, bezvládnym a deťom bez dozoru.
• Chrániť predovšetkým zdravie a až potom majetok.

Pravidlá zdravotnej bezpečnosti obyvateľov

• Pohybujte sa zásadne mimo zatopenej oblasti.
• Vstupujte len do stojatej vody. Nikdy nevstupujte do prúdiacej vody. Prúd vody je veľmi nebezpečný a môže spôsobiť pri rýchlom stúpnutí hladiny utopenie. Prúdenie vody si overte vhodením kusa dreva na hladinu vody.
• Dávajte pozor kam stúpate. Povrch môže byť pokrytý črepinami skla alebo klincami. Používajte pevnú obuv.
• Nejazdite autom v zatopenej oblasti. Auto môže byť zaplavené, strhnuté prúdom alebo náhlou prívalovou vlnou.
• Ihneď vypnite prívod elektrickej energie do vášho domu. Vyhýbajte sa elektrickému vedeniu a zapnutým elektrickým spotrebičom. Voda je dobrým vodičom elektrického prúdu.
• Pokiaľ opúšťate dom, nezabudnite vypnúť hlavný prívod elektrického prúdu. Pokiaľ ste to nestihli a vraciate sa po záplave, urobte to ako prvú vec ešte pred prehliadkou domu. Zatopené elektrické prístroje vyžadujú pred opätovným uvedením do prevádzky odbornú prehliadku.
• Všimnite si možný únik plynu. Nepoužívajte otvorený oheň a nefajčite. Svieťte len baterkou.
• Vo vnútri domu nepoužívajte benzínové agregáty, oxid uhoľnatý vás môže zabiť. Pozor na spaliny z uhlia a dreva, ak bol porušený komín domu.