Stravovanie v letných mesiacoch

Stravovanie v letných mesiacoch má určité osobitosti vyplývajúce zo špecifík leta - najvyššie teploty vzduchu v roku, relatívne nízka vlhkosť vzduchu, častejšia konzumácia epidemiologicky rizikových potravín ako napr. zmrzlina a pod. Toto predstavuje určitú záťaž najmä na kardiovaskulárny a gastrointestinálny systém a metabolickú homeostázu organizmu (najmä vodná a minerálna rovnováha organizmu) aj u zdravých ľudí, čo je potrebné zohľadniť aj v stravovaní .

Hlavný dôraz je preto potrebné klásť v letných mesiacoch na správny pitný režim a "ľahšiu" stravu (s nižšou energetickou hodnotou, potraviny s vyššou stráviteľnosťou, atď.).

Takisto je potrebné vo zvýšenej miere dbať pri príprave, skladovaní a manipulácii s potravinami a jedlami (pokrmami) či už v domácnosti alebo v zariadeniach spoločného stravovania  na uplatňovanie hygienických zásad, dodržiavaním ktorých sa výrazne znižuje riziko ich kontaminácie mikrooganizmami a následne ochorení. Osobitne dôležité je to v prípade tzv.  epidemiologicky rizikových potravín ako sú napr. dojčenská a detská  výživa,    lahôdky, cukrárske výrobky, zmrzlina.

Nakoľko leto je obdobím dovoleniek, počas ktorých ľudia cestujú do južných prímorských a exotických destinácií, je dôležité z  hľadiska prevencie gastroenterologických ochorení a prevencie ochorení z potravín dodržiavať určité zásady. Medzi hlavné zásady patrí:

  • vyhýbať sa (aspoň spočiatku) surovej zelenine, šalátom a ovociu, ktoré sa nedá olúpať- jesť len ovocie a zeleninu v šupke a po očistení a umytí,
  • používať na pitie len pitnú vodu, nepiť vodu z iných zdrojov (zistiť si pred vycestovaním, či je v danej krajine pitná voda z vodovodu, pokiaľ nie, nepoužívať ju na pitie, varenie, ani na umývanie zubov a používať na tieto účely len balenú pitnú vodu),
  • ľad do nápojov používať len ak je istota, z akej vody je vyrobený,
  • nekonzumovať pokrmy mäsové, vaječné nedostatočne tepelne upravené,
  • neodporúča sa konzumovať jedlá príliš odlišné od našej stravy, pretože sa môžu vyskytnúť tráviace ťažkosti,
  • neodporúča sa konzumovať jedlá pripravované na miestnych trhoviskách, vývarovniach, nakoľko úroveň hygieny prípravy pokrmov býva nižšia
  • zvážiť nadmerný príjem pikantných jedál, ktoré tiež môžu spôsobiť tráviace ťažkosti.

Denne človek stráca potením, močom, stolicou a dýchaním cca 3 l vody z organizmu, ktorú treba doplniť. Toto je možné dosiahnúť správnym pitným režimom.

Zásady správneho pitného režimu v lete:

  • pite denne minimálne 3 litre tekutín (samozrejme v prípade väčších strát tekutín potením treba adekvátne zvýšiť ich príjem, ale súčasne aj brať do úvahy prípadnú diagnózu osoby - ide najmä o kardiovaskulárne, obličkové, metabolické ochorenia),
  • tekutiny dopĺňajte najmä konzumáciou nealkoholických nápojov, ale uvedomte si, že aj v iných potravinách sú tekutiny (najmä ovocie, zelenina, polievky),
  • vhodnejšie je piť priebežne menšie množstvá tekutín ako nárazovo väčšie množstvá,
  • nepite veľmi studené nápoje,
  • najvhodnejšími tekutinami na uhasenie smädu sú voda, bylinkové a ovocné čaje, minerálne vody, zriedené ovocné šťavy,
  • obmedzte pitie kávy, ktorá má dehydratačný účinok, príp. ju konzumujte s nealkoholickým nápojom, aby sa strata tekutín spôsobená diuretickým účinkom kávy kompenzovala,
  • obmedzte pitie alkoholických nápojov,
  • pri výbere minerálnych vôd na základe zloženia je potrebné zohľadniť prípadnú diagnózu, priebežne minerálne vody obmieňať,
  • pitie ovocných nápojov (džúsov, nektárov) vo veľkom množstve nie je vhodné pre pomerne vysoký obsah jednoduchých cukrov, čo jednak zvyšuje ich kalorickú hodnotu a tiež vylučovanie vody z organizmu.

Zásady pre stravovanie a výber potravín v lete:

  • strava má byť v letných mesiacoch "ľahšia" tj. ľahko stráviteľná, s nižšou energetickou hodnotou (pretože organizmus napr. lete nepotrebuje vytvárať teplo v takej miere ako v zimných mesiacoch), súčasne však musí poskytovať dostatok výživných látok,
  • zložením má byť vyvážená a pestrá - dostatok celozrnných výrobkov, ovocia a zeleniny, nízkotučných mliečnych výrobkov, rýb, hydiny, zemiakov a strukovín, menej jedál a potravín bohatých na tuky (najmä nasýtené) a jednoduché sacharidy, 
  • mala by obsahovať dostatok ovocia a  zeleniny (najmä sezónneho), ktorá okrem tekutín obsahuje množstvo cenných výživových zložiek ako sú vitamíny a minerály, enzýmy, vlákninu. V lete je priebežné dopĺňanie vitamínov a minerálnych látok stravou potrebné, pretože
  • slnečné žiarenie   spotrebúva (najmä pri opaľovaní a masívne pri opaľovaní spojenom s fajčením) antioxidanty v organizme. Ide najmä o nasledovné antioxidanty, ktoré môžeme doplniť stravou -  vitamíny A (resp. betakarotén- provitamín A) ,C a E. Vitamín A sa nachádza napr. v mrkve, paradajkách, malinách, marhuliach, masle, rybách.., vitamín C v ovocí (čierne ríbezle, jahody, citrusové ovocie, kivi, maliny, černice), zelenine (paprika, karfiol, kel, kaleráb, paradajky), zemiakoch a vitamín E v rastlinných tukoch a olejoch, zelenine, orechoch, obilných klíčkoch. Veľmi účinným antioxidantom je však aj lykopén (paradajky, červený melón),
  • vysoké teploty prostredia v lete vedú k zvýšeným stratám vody z organizmu najmä potením, čo je spojené aj so stratou minerálov (najmä Na). Straty tekutín a minerálnych látok je potrebné nahrádzať správnym pitným režimom a konzumáciou vyváženej stravy.
  • obmedziť konzumáciu tzv. epidemiologicky rizikových potravín hlavne pokiaľ nie je zaručená dostatočná hygiena pri ich výrobe, skladovaní a manipulácii s nimi (zmrzlina, lahôdky, cukrárske výrobky, pokrmy pre dojčatá a deti). Takisto výrobky z mäsa, vajec a mlieka konzumovať len dostatočne tepelne spracované je dôležité dodržiavať dĺžku a teplotu pri skladovaní potravín a pokrmov,
  • uprednostniť varenie, dusenie, pečenie pri spracovaní potravín pred vyprážaním, fritovaním.

Stravovanie detí a starších ľudí v letných mesiacoch, treba ho prispôsobiť nasledovným osobitostiam:

  1. u detí je potrebné
    • klásť osobitný dôraz na pitný režim, nakoľko u nich oveľa ľahšie vznikne dehydratácia,
    • obmedziť nadmerný príjem sladkostí a nahradiť ho zeleninou a ovocím (najlepšie chemicky neošetrovaného),
    • obmedziť konzumáciu horeuvedených epidemiologicky rizikových potravín.
  2. u starších ľudí je potrebné vziať do úvahy
    • polymorbiditu (výskyt ochorení, ktoré vyžadujú osobitnú skladbu stravy a pitný režim- ide najmä o kardiovaskulárne, metabolické, obličkové ochorenia) a s ňou súvisiace požívanie liekov, ktoré môžu ovplyvňovať napr. vylučovanie vody z organizmu,
    • vekom potlačený pocit smädu, z čoho vyplýva, že starší ľudia musia cielene myslieť na dostatočný príjem tekutín,
    • obmedzenú chuť do jedla, čo je možné vyriešiť používaním byliniek pri príprave jedál, ktoré povzbudia chuť,
    • znížené nároky na energetickú hodnotu stravy (spomalený metabolizmus a tiež menšia fyzická aktivita - poproduktívny vek).