Informácie s cieľom podpory zdravia

Back Stres a jeho vplyv na zdravie

Stres je absolútne spontánnou reakciou organizmu na nebezpečenstvo akéhokoľvek druhu. Štartujú ho rôzne faktory prostredia nazývané “stresory“. Stres nám navodzuje pocit nepohody, pri ktorej môžeme cítiť nezvládanie danej situácie, taktiež spôsobuje fyzické alebo psychické napätie. Na druhej strane môžeme byť vystavení aj pozitívnemu stresu, ktorý nás dokáže nabudiť k zvýšeniu tvorivosti, vystupňovaniu motivácie, zvýšeniu produktivity a zlepšeniu pracovného výkonu, takýto stres môžeme označiť ako “dobrý stres“. Avšak ak sa stres prepne do chronického stavu, na ktorý ľudské telo z dlhodobého hľadiska nie je prispôsobené, môžu sa rozvinúť rôzne zdravotné problémy, ktoré poškodzujú duševné ale aj telesné zdravie.

Medzi najčastejšie príčiny stresu môžeme zaradiť:

  • ťažkosti v práci - nadmerné množstvo práce, vysoká zodpovednosť, strata   zamestnania,
  • ekonomická situácia – hypotéka, pôžička, Vianoce, exekúcia,
  • rodinné problémy - rozvod, smrť blízkej osoby, napätie v rodine,
  • zdravotné problémy – úraz, vážna choroba, pandémia Covid-u,    
  • každodenné problémy – hádky, zlé vzťahy v rodine alebo na pracovisku.                                                                                                                            

Prejavy stresu

Stres môže ovplyvniť všetky aspekty vášho života, vrátane emócií, správania, myslenia a fyzického zdravia. Každý sa so stresom vyrovnáva rozlične, preto sa môžu u jednotlivých ľudí príznaky stresu líšiť. Medzi najčastejšie prejavy stresu patrí: rýchle a plytké dýchanie, rýchly tlkot srdca, bolesť na hrudi alebo zvýšený krvný tlak, bolesti hlavy, závraty alebo bolesť očí, pocit napätia, hryzenie nechtov, škrabanie kože alebo škrípanie zubami, problémy s trávením a bolesť žalúdka (gastrointestinálne poruchy) či problémy s menštruáciou.

Riziká dlhodobého stresu

Chronický stres môže sťažiť už existujúce zdravotné problémy, prípadne môže zvýšiť frekvenciu pitia alkoholu, užívania tabaku a iných látok. Dlhodobý stres môže negatívne ovplyvniť srdcovo-cievny systém, poškodiť cievy, zvýšiť krvný tlak a zvýšiť riziko srdcového infarktu alebo mŕtvice.

Pretrvávajúci stres vás vystavuje zvýšenému riziku aj mnohých iných zdravotných problémov, ako je cukrovka 2. typu, ulcerózna kolitída, syndróm dráždivého čreva, bolesti hlavy, problémy so spánkom, zhoršenie pamäti a koncentrácie, oslabenie imunitného systému a teda náchylnosť na rôzne ochorenia, menštruačné problémy, sexuálna dysfunkcia, problémy s pokožkou (akné, psoriáza a ekzém) a trvalá strata vlasov. Dlhodobý stres spôsobuje aj psychické a duševné ťažkosti ako podráždenosť, smútok, úzkosť, záchvaty paniky, poruchy osobnosti, depresie a pod.

Odporúčania v prevencii stresu

Z hľadiska životosprávy treba dodržiavať pravidelnú, vyváženú a pestrú stravu. Potrebné je znížiť príjem cukru, soli a korenín, vhodné je obmedzenie príjmu tukov - tie by nemali predstavovať viac ako 30 % denného príjmu, vyhýbajte sa konzumácii živočíšnych tukov, vhodnou náhradou sú rastlinné tuky. Taktiež je dôležitý dostatočný príjem ovocia, zeleniny a vitamínov skupiny B, ktoré pomáhajú udržiavať nervovú sústavu v rovnováhe a zlepšujú činnosť mozgu. Značne potrebné sú vitamíny B1 (tiamín) a B6 (pyridoxín). Oba sa vyskytujú vo veľkom množstve v celozrnných obilninách, v ovocí a zelenine, v mlieku, vajciach a mäse. Ďalej sa odporúča dostatočný príjem vitamínu C (tiež prispieva k zvládaniu stresu), môžeme ho nájsť v čerstvom ovocí, citrusových plodoch, v bobuľovitom ovocí a taktiež v zelenine ako napr. brokolica, špenát, reďkovka, čerstvý hrášok a paradajky. Jedným z odporučení je aj príjem minerálu s názvom horčík, ktorý sa podieľa na viac ako 300 reakciách v našom tele a jednou z jeho úloh je regulácia stresu.

Potrebný je aj dostatočný príjem tekutín. Voda je nevyhnutne potrebná nielen na to, aby sme si udržali dobré zdravie, ale pomáha nám zvládať aj stres. Denne treba vypiť 2-2,5 litra tekutín.

Taktiež netreba zabúdať na dostatočnú pohybovú aktivitu. Udržiava naše telo pružné a ohybné, podporuje tvorbu endorfínov (hormónov šťastia), priamo ovplyvňuje srdcovú činnosť, rozširuje cievy a zlepšuje krvný obeh, tým pomáha predchádzať napr. vysokému krvnému tlaku. Ďalším benefitom pohybu je zníženie cholesterolu a udržanie ideálnej telesnej hmotnosti. Denne si treba dopriať pobyt na čerstvom vzduchu. Vhodné je obmieňať náročné a oddychové aktivity - duševnú aktivitu s telesnou aktivitou, taktiež je vhodné venovať sa záľubám a koníčkom, ktoré nesúvisia s prácou.

Veľkú úlohu zohráva aj dostatočný a kvalitný spánok, jeho dĺžka pre dospelého človeka by mala byť 7–9 hodín denne.

Z ďalších odporúčaní je vhodne mať na seba realistické nároky a stanoviť si dosiahnuteľné ciele.

Zdroj: https://www.who.int/, https://www.uvzsr.sk/web/uvz, https://lekar.sk/clanky, https://www.union.sk/, https://zivotbezstresu.sk/​​​​​​​

 

Pripravilo:
Oddelenie podpory zdravia a výchovy k zdraviu
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Čadci