Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach (RÚVZ KE)

má územnú pôsobnosť pre okresy Košice I - IV a Košice - okolie

Je orgánom verejného zdravotníctva pre okresy Košice I - IV a Košice - okolie a orgánom radiačnej ochrany pre Košický a Prešovský kraj. Ako orgán verejného zdravotníctva v krajskom sídle odborne a metodicky vedie a koordinuje činnosť regionálnych úradov verejného zdravotníctva v Košickom kraji a zabezpečuje pre ne laboratórne činnosti a diagnostiku.

RÚVZ KE je rozpočtová organizácia, ktorá je finančnými vzťahmi napojená na rozpočet ministerstva zdravotníctva, riadi a za jeho činnosť zodpovedá regionálny hygienik, ktorý je zároveň aj generálnym tajomníkom služobného úradu.

Regionálnou hygieničkou je MUDr. Jana Kollárová, MPH

Back Svetový deň diabetu – 14. november

Svetový deň diabetu si každoročne pripomíname 14. novembra, s cieľom zvýšiť povedomie o cukrovke a význame jej prevencie. Daný termín bol ustanovený v roku 1991 Medzinárodnou federáciou pre diabetes (International Diabetes Federation, angl. skr. IDF) a Svetovou zdravotníckou organizáciou (World Health Organization, angl. skr. WHO), na počesť narodenia Fredericka Bantinga (kanadského fyziológa), objaviteľa inzulínu.

V roku 2024 je tento deň venovaný téme „Pomoc šíriť informácie o diabete a životnej pohode“.

Diabetes v číslach

Výskyt diabetu najmä 2. typu globálne narastá, považuje sa za pandémiu 21. storočia. Podľa MZ SR, cukrovka postihuje viac ako 460 miliónov ľudí na celom svete a očakáva sa, že do roku 2050 toto číslo dosiahne až 1,3 miliardy. V Európskej únii dnes cukrovkou trpí asi 10 % populácie a predpokladá sa, že v roku 2030 to bude vyše 16,6 % Európanov. Na Slovensku je evidovaných viac ako 370 000 diabetikov, čo predstavuje vyše 7 % obyvateľstva, pričom ďalších 20 – 30 % ľudí už ochorenie má, len o ňom ešte nevie.

www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/dokumenty/SDTP/standardy/Prevencia/028_Odporucania-pre-prevenciu-diabetes-mellitus-2-typu.pdf (pdf, 720 kB)

Typy a príznaky diabetu

Diabetes mellitus sa delí na štyri základné typy:

Diabetes 1. typu – je spôsobený autoimunitnou deštrukciou beta-buniek pankreasu, s nutnosťou inzulínovej liečby. Často vzniká v detstve.
Diabetes 2. typu – je najčastejším typom, vyvíja sa v dôsledku inzulínovej rezistencie a neschopnosti beta-buniek pankreasu produkovať dostatok inzulínu. Riziko vzniku tohto typu cukrovky rastie s nadhmotnosťou, obezitou, sedavým životným štýlom a nezdravou stravou.
Špecifické typy diabetu – sú spôsobené genetickými a inými poruchami pankreasu.
Gestačný diabetes – sa objavuje počas gravidity a zvyšuje riziko vzniku diabetu 2. typu neskôr v živote ženy.

Príznaky diabetu môžu zahŕňať častý smäd, časté močenie, únavu, náhly úbytok hmotnosti, zápach dychu po acetóne, pomalé hojenie rán a iné.

Rizikové faktory diabetu 2. typu

Hlavnými rizikovými faktormi diabetu 2. typu sú:

nadhmotnosť a obezita (najmä viscerálna obezita);
fyzická nečinnosť;
genetické predispozície (diabetes u príbuzných prvého stupňa);
vysoký krvný tlak a nezdravé hladiny cholesterolu v krvi;
prediabetes (zvýšená hladina cukru v krvi, nalačno) a ďalšie metabolické poruchy.

Prevencia diabetu 2. typu

Zdravým životným štýlom sa vo veľkej miere dá predchádzať diabetu 2. typu, pričom hlavné preventívne opatrenia zahŕňajú oblasti, ako:

zdravá strava – bohatá na ovocie, zeleninu, celozrnné produkty a potraviny s vysokým obsahom vlákniny, čo pomáha regulovať hmotnosť a znižuje riziko diabetu. Odporúčanými potravinami sú napríklad paradajky, listová zelenina, strukoviny, celozrnné produkty, zdravé tuky a ryby. Obmedziť v príjme by sa mali sladené nápoje, biele pečivo a rafinovaný cukor. Z diétneho hľadiska je možné odporúčať stredomorskú a DASH diétu. Sú ideálne pre prevenciu diabetu a zníženie rizika srdcovo-cievnych chorôb;
pravidelný pohyb na dennej báze (aspoň 10 000 krokov/deň alebo iná forma aktivity) pomáha znižovať hladinu cukru v krvi a zvyšovať citlivosť tkanív na inzulín. Aeróbne aktivity (plávanie, chôdza, beh) a silový tréning zlepšujú metabolické zdravie;
minimalizácia sedavého spôsobu života, resp. pravidelné prerušovanie dlhodobého sedenia (každých 30 minút) znižuje riziko chronických ochorení. Vytrvalostná aktivita (aspoň 150 minút týždenne) môže znížiť riziko diabetu až o 60 %;
redukcia telesnej hmotnosti o 7 – 10 % pri nadhmotnosti, obezite významne znižuje riziko diabetu u osôb s prediabetom, zlepšuje citlivosť tkanív na inzulín;
pravidelné preventívne prehliadky aspoň raz za dva roky (vrátane testov krvi) pomáhajú odhaliť zvýšenú hladinu glukózy v krvi a umožniť včasnú liečbu;
najbezpečnejšie je neužívať alkohol a nefajčiť, v opačnom prípade sa zvyšuje riziko diabetu o 30 – 40 %.