Aktuality

Späť Hygiena životného prostredia: Navštívili sme vybrané české úpravne pitnej vody

Aby sme mohli piť zdravotne bezpečnú a čistú pitnú vodu z vodovodného kohútika, je potrebné ju najskôr upraviť. Na Slovensku väčšina našich zdrojov pitnej vody (viac než 80 %) pochádza z podzemných vôd a voda teda nevyžaduje veľké dodatočné úpravy. Naopak, v Českej republike na zásobovanie vodou využívajú predovšetkým povrchové vody - a z toho dôvodu potrebujú vodu ešte upraviť, kým sa dostane ku končenému spotrebiteľovi, teda na „kohútik“.

Prvé procesy na úpravu vody sa datujú ešte do roku 4000 p. n. l., kedy v starovekom Grécku upravovali vodu pre pitné účely tým, že vodu filtrovali cez čiernouhoľný materiál, vystavovali vodu slnečnému žiareniu, a tak vylepšili jej chuť a pach.

V Českej republike je veľa expertov na procesy úpravy vody, ktoré sa vykonávajú na úpravniach vody (ÚV). Z dôvodu získania nových vedomostí v procese úpravy vody sa v dňoch 25. – 27. októbra 2022 pracovníčky Odboru hygieny životného prostredia (OHŽP) Úradu verejného zdravotníctva SR zúčastnili spolu s pracovníkmi vodárenských spoločností z celej Slovenskej republiky, pedagógmi Katedry zdravotného a environmentálneho inžinierstva Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a pracovníkmi Výskumného ústavu vodného hospodárstva odborno-študijnej pracovnej cesty po vybraných ÚV v Českej republike.

Počas cesty pracovníčky OHŽP navštívili niekoľko menších ÚV, jednou z nich bola napríklad ÚV v obci Svor v Jízerských horách, ktorej vodojem bol postavený ešte v roku 1898. Zlatým klincom nabitého trojdňového programu bola návšteva jednej z najväčších úpravní vôd v strednej Európe – ÚV Želivka, ktorá je vodárenským komplexom zabezpečujúcim výrobu pitnej vody pre Prahu, časť Stredočeského kraja a časť kraja Vysočina. ÚV Želivka je napájaná z vodnej nádrže Švihov na rieke Želivka (povrchový zdroj vody) a zásobuje zhruba 1,5 milióna obyvateľov. Nakoľko je ÚV Želivka od Prahy vzdialená cez 60 km, je potrebné tam upravenú vody nejakým spôsobom dopraviť. Využíva sa na to štolový privádzač – potrubie, ktoré je dlhé 51,9 km a preto je jedinečným vodohospodárskym dielom nielen v ČR, ale v porovnaní so stavbami obdobného charakteru aj po celom svete. 

Odborno-študijná cesta bola pre pracovníčky OHŽP veľkým prínosom, nakoľko okrem iného aktuálne pracujú na transpozícii Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie), ktorá prináša mnoho nových povinností. Dodávateľom pitnej vody pribudne od januára 2023 povinnosť vypracovať manažment rizík systému zásobovania, v rámci ktorého budú povinní analyzovať a hodnotiť aj údaje o technológiách výroby a úpravy vody. Manažment rizík bude následné poskytnutý na posúdenie orgánom verejného zdravotníctva. V Českej republike je systém manažmentu rizík zavedený ako povinný od roku 2018, preto bola diskusia s vodárenskými expertmi jednotlivých ÚV v súvislosti s ich skúsenosťami s jeho zavádzaním do praxe veľmi osožná.

Počas návštev ÚV nás okrem technológov sprevádzal aj člen Asociace pro vodu ČR (CzWA) Milan Drda, pričom nám všetci sprevádzajúci trpezlivo odpovedali na všetky naše otázky. Aj touto cestou by sme preto chceli poďakovať pánovi Drdovi, sprevádzajúcim technológom, pracovníkom ÚV a tiež organizátorom odborno-študijnej cesty – Slovenskej asociácii vodárenských expertov (SAVE) za možnosť sa opäť niečo nové dozvedieť a prediskutovať so skúsenými českými kolegami.

Ing. Klára Paganová z Odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR