Stanovisko ÚVZ SR k zverejneným informáciám o kvalite pitnej vody - Portál úradov
Aktuality
„Pitná voda je zdravotne bezpečná, ak
- neobsahuje žiadne mikroorganizmy, parazity a ani látky, ktoré v určitých množstvách alebo koncentráciách predstavujú riziko ohrozenia zdravia ľudí akútnym, chronickým alebo oneskoreným pôsobením a ktorej vlastnosti vnímateľné zmyslami nezabraňujú jej požívaniu alebo používaniu, a
- spĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody podľa vyhlášky č. 247/2017 Z. z..“
V ochrane a podpore zdravia má zdravotne bezpečná pitná voda rozhodujúci význam. Práve kvôli tomu sú požiadavky na kvalitu pitnej vody a jej kontrolu veľmi prísne. Z hľadiska Európskej únie sú tieto požiadavky ustanovené smernicou Rady 98/83/ES o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (ďalej len „smernica“); v slovenskej legislatíve kvalitu pitnej vody určuje už zmienená vyhláška č. 247/2017 Z. z., ktorá plne rešpektuje smernicu a ustanovuje aj ďalšie národné požiadavky nad rámec európskych kritérií.
Nakoľko sa na internete v júli 2021 objavili neobjektívne a zavádzajúce informácie o pitnej vode z vodovodu, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ÚVZ SR“) sa rozhodol niektoré z tvrdení uviesť na pravú mieru:
Tvrdenie: Voda z vodovodu môže pochádzať z povrchových zdrojov a plytkých podzemných zdrojov, ktoré bývajú stále častejšie znečistené. Voda z vodovodu môže obsahovať pesticídy (atrazín), dichlórbenzény, arzén, olovo, produkty dezinfekcie, mikroorganizmy, umelé hnojivá z pôdy, liečivá, hormóny a zvyšky drog. Voda z vodovodu môže podľa normy obsahovať až 5x viac dusičnanov ako dojčenská voda.
ÚVZ SR: Zdrojmi pitnej vody na Slovensku sú najmä podzemné vody (cca 82 %). Povrchové vody sa na zásobovanie verejnými vodovodmi používajú vo výrazne nižšej miere (cca 18 %). Zdroje vody tiež prechádzajú kontrolou a musia spĺňať určité kritériá. Podzemné vody sú kvalitnejšie a obvykle nevyžadujú žiadne ďalšie úpravy. Na druhej strane, úprava povrchových vôd je pri výrobe pitnej vody bežná. Voda s nevyhovujúcimi vlastnosťami sa upravuje v úpravniach vôd, kde sa najčastejšie odstraňuje mikrobiologické a biologické znečistenie. Prítomnosť chemických kontaminantov v zdrojoch pitnej vody a tiež aj v pitnej vode z vodovodu je zistená len ojedinele a obyčajne v koncentráciách hlboko pod povolenými limitmi.
Dusičnany sú v malých množstvách prirodzenou súčasťou vôd, pričom ich limit v pitnej vode je 50 mg/l. Pokiaľ voda zodpovedá vo všetkých ukazovateľoch kvality požiadavkám na pitnú vodu (vrátane dusičnanov), je táto voda bezpečná pre celú populáciu vrátane dojčiat. Balená dojčenská voda je špecifickou skupinou balených vôd, pričom limit dusičnanov je v nej stanovený na 10 mg/l. Takáto voda by mala byť teda „kvalitnejšou“ vodou na pitie, a preto nemá obsahovať žiadne nežiaduce látky. Limit 10 mg/l bol prvotne v pitnej vode pre dojčatá stanovený z hľadiska prevencie a obavy z dojčenskej methemohlobinémie, pri ktorej je v krvi zvýšená hladina methemoglobínu. V tráviacom trakte sa totiž dusičnany vplyvom niektorých druhov baktérií redukujú na toxickejšie dusitany, ktoré po vstrebaní do krvi spôsobia premenu krvného farbiva hemoglobínu na methemoglobín, čím je v krvnom obehu znížený obsah krvného farbiva schopného prenášať kyslík. Prejavom je modranie kože a pier, pri vážnejších stavoch to môže byť dusenie, poškodenie funkcií mozgu až zlyhanie základných životných funkcií. V súčasnosti aj podľa stanoviska Svetovej zdravotníckej organizácie, ak je voda mikrobiologicky nezávadná, je obsah dusičnanov do 50 mg/l bezpečný aj pre dojčatá. Vodu s nízkym obsahom dusičnanov – balenú pitnú vodu je možno však odporučiť v oblastiach, kde sú obyvatelia zásobovaní vodou z vlastných studní, ktorých mikrobiologickú kvalitu nie je možné zabezpečiť.
Tvrdenie: Voda z vodovodu sa musí chemicky čistiť, prefiltrovať a napokon sa do nej zvyčajne pridáva chlór, ktorý ju dezinfikuje pre prípad možnej kontaminácie. Chlór môže mať negatívne účinky na ľudské zdravie.
ÚVZ SR: Pitná voda dodávaná spotrebiteľom verejnými vodovodmi sa nemusí v prípade kvalitných zdrojov a v prípade, že nehrozí jej kontaminácia v procese zásobovania, dezinfikovať. Používanie chlóru (chlórovanie, resp. chlorácia) na dezinfekciu vody je celosvetovo, ale aj u nás najčastejšou metódou dezinfekcie pitnej vody. Práve dezinfekciou vody sa zabezpečuje jej epidemiologická nezávadnosť predovšetkým pri distribúcii do vzdialenejších regiónov. Pri dodržiavaní hygienických kritérií, povolenej koncentrácie a odbornom prístupe dodávateľa pitnej vody sú obavy z negatívnych účinkov dezinfekcie na báze chlóru na zdravie človeka neopodstatnené. Limitné hodnoty sú stanovené na základe dlhodobého sledovania pitia zdravotne zabezpečenej vody chlórom na zdravotný stav obyvateľstva, ktoré nepotvrdilo nepriaznivé účinky na zdravie ľudí. Na základe skúsenosti orgánov verejného zdravotníctva je možno tiež konštatovať, že koncentrácie voľného chlóru alebo vedľajších produktov dezinfekcie sú vo verejných vodovodoch na Slovensku nízke a cca v polovici nie sú zistené vôbec, čo svedčí o nízkej úrovni používania látok na báze chlóru.
Tvrdenie: Zdravotné účinky jednotlivých zdrojov vody z vodovodu nie sú vyhodnocované. Voda z vodovodu nemá zdokladované žiadne špeciálne zdravotné benefity.
ÚVZ SR: Pitná voda nikdy nie je chemicky čistou zlúčeninou, ale má svoju tzv. biologickú hodnotu. Pitná voda je významným zdrojom zdraviu prospešných minerálnych látok a stopových prvkov, ktoré sú pre život človeka nevyhnutné, esenciálne, pretože organizmus si ich sám nedokáže vytvoriť – musí ich prijať z potravy alebo vody. Medzi najvýznamnejšie a najlepšie preskúmané stopové prvky obsiahnuté v pitnej vode patria vápnik a horčík, ktorých pozitívny vplyv na ľudské zdravie bol dostatočne vedecky preukázaný a ich prítomnosť je v pitnej vode žiaduca. Požiadavky na obsah týchto látok v pitnej vode sa preto v roku 2021 objavili aj v novej európskej smernici pre pitnú vodu.
Tvrdenie: Zodpovednosť za kvalitu a zdravotnú neškodnosť vody z vodovodu nesú vodárenské spoločnosti len po prípojku bytových a domových rozvodov. Tieto rozvody bývajú často znečistené a sú vhodným prostredím pre množenie mikroorganizmov. Pri problémoch spôsobených zanesenými bytovými rozvodmi sa vodárenské spoločnosti zbavujú zodpovednosti.
ÚVZ SR: Kontrola kvality pitnej vody a jej zdravotnej bezpečnosti sa zisťuje analýzou viac ako 70 ukazovateľoch kvality pitnej vody, ktoré reprezentujú fyzikálne, chemické, biologické, mikrobiologické a rádiologické vlastnosti vody. Všetky tieto ukazovatele majú určené limity, ktoré musia byť dodávateľom pitnej vody splnené a analýzami preukázané v tzv. mieste zhody, kde pitnú vodu odovzdáva spotrebiteľovi (resp. ďalšiemu subjektu). Kvalita vody tak zároveň odráža aj kvalitu rozvodov a distribučného systému dodávateľa pitnej vody. Dodávatelia pitnej vody nie sú vlastníkmi domových rozvodov a nemôžu byť za ne ani zodpovední.
Za zabezpečenie kvality pitnej vody v domových rozvodoch sú podľa zákona č. 355/2007 Z. z. zodpovedné subjekty, ktorí sú vlastníkmi budov alebo majú budovy v správe. Uvedené subjekty
nie sú síce povinné vykonávať analýzy pitnej vody, ale sú povinné v domových rozvodoch zachovať kvalitu dodávanej pitnej vody. V prípade nedodržania požiadaviek na kvalitu pitnej vody, ktoré spôsobia domové rozvody, sú povinné zabezpečiť opatrenia na jej obnovenie a informovať obyvateľov.
Kontrolu kvality pitných vôd u spotrebiteľa (na ,,kohútiku“) zabezpečujú regionálne úrady verejného zdravotníctva, a to v rámci monitorovania kvality pitnej vody (pravidelná kontrola podľa vopred pripraveného programu) a v rámci štátneho zdravotného dozoru (cielená kontrola v prípade podaného podnetu, podozrenia na nevyhovujúcu kvalitu vody, mimoriadnej situácie...). V rokoch 2015 až 2020 vykonali RÚVZ v rámci pravidelného monitoringu od 4 754 až do 6 039 analýz pitnej vody (cca 1/5 analýz bola v úplnom rozsahu); ďalšie odbery vykonávali v rámci štátneho zdravotného dozoru pri riešení podnetov, mimoriadnych situácií resp. zistených nedostatkov. Percento nevyhovujúcich odberov je minimálne, aj to v takých ukazovateľoch, ktoré nepredstavujú zdravotné riziko a neznižujú úroveň kvality pitnej vody.
Tvrdenie: Voda z vodovodu je vo svojej skladbe nestála. Rozhodnutím okresných hygienikov môžu pre vybrané lokality dokonca platiť výnimky, kde je povolené dodávať pitnú vodu do vodovodu s vyššími hodnotami oproti hygienickým limitom (napr. dusičnanov), ktoré sú pre pitnú vodu stanovené.
ÚVZ SR: Európska smernica i platné národné predpisy umožňujú v niektorých prípadoch povoliť pre zásobovanie obyvateľov i vodu, ktorá v niektorom z ukazovateľov nespĺňa limity určené na kvalitu pitnej vody. Výnimky na použitie takejto pitnej vody je možno povoliť iba v prípadoch, keď zásobovanie nie je možné zabezpečiť inak a nie je ohrozené zdravie ľudí, pričom sú časovo obmedzené – najviac na 3 roky. Výnimky povoľuje na základe žiadosti dodávateľov pitnej vody príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva alebo Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Žiadosť musí obsahovať hodnotenie zdravotného rizika vypracované odborne spôsobilou osobou, ktoré preukáže, že príjem pitnej vody nepredstavuje i v tomto prípade pre spotrebiteľov žiadne zdravotné riziko. O výnimkách v oblastiach, ktoré zásobujú viac ako 5 000 obyvateľov, je povinná Slovenská republika informovať aj Európsku komisiu. V súčasnosti nie je u nás v platnosti žiadna výnimka pre oblasti, ktoré zásobujú viac ako 5 000 obyvateľov a v platnosti sú len 3 výnimky pre menšie vodovody, ktoré zásobujú spolu cca 3 300 ľudí. Ich platnosť končí v októbri 2023. Viac informácii nájdete na tejto stránke.
ZÁVER:
Pitná voda z verejných vodovodov na Slovensku je zdravotne bezpečná, nakoľko podlieha pravidelnej kontrole a spĺňa prísne limity ukazovateľov, ktoré sú určené nielen národnými, ale aj európskymi predpismi. Tie sú založené na medicínskych dôkazoch a vychádzajú z hodnotenia zdravotných rizík pri celoživotnom príjme pitnej vody. Pitná voda je zároveň prirodzeným zdrojom minerálnych látok a stopových prvkov, ktoré sú pre človeka prospešné. Hromadné zásobovanie pitnou vodou z verejných vodovodov zabezpečované odborne spôsobilými osobami je zároveň považované za najbezpečnejší spôsob dodávky vody aj podľa Svetovej zdravotníckej organizácie. Pitná voda z vodovodu je teda vhodná na každodennú konzumáciu a mala by byť základnou zložkou pitného režimu každého človeka.