Tlačové správy

Späť Svetový týždeň a Európsky deň povedomia o antibiotikách: prečo je odolnosť voči antibiotikám problém a ako jej možno predchádzať?

Antibiotiká sú nenahraditeľnými liekmi. Liečia nás a zachraňujú životy. Ak sa však používajú často a nesprávne, narastá riziko, že sa baktérie voči nim stanú odolnými. Antibiotiká tak strácajú účinnosť a liečba nimi prestáva zaberať.

Odborníci z Úradu verejného zdravotníctva SR sa zapojili do Svetového týždňa (18.-24.11.2024) povedomia o antimikrobiálnej rezistencii aj Európskeho dňa (18.11.2024) povedomia o antibiotikách a vysvetľujú, ako vzniká odolnosť voči antibiotikám a ako každý z nás dokáže prispieť k tomu, aby antibiotiká účinkovali a zachraňovali životy čo najdlhšie.

Čo je to antimikrobiálna rezistencia (AMR)?

Antimikrobiálna rezistencia (AMR) nastáva, keď sa baktérie, vírusy, plesne či parazity stávajú rezistentnými, teda si vyvinú odolnosť proti liečivám, ktoré ich majú zničiť alebo zastaviť ich množenie v ľudskom organizme. V tejto súvislosti hovoríme najčastejšie o rezistencii (odolnosti) baktérií voči antibakteriálnym liečivám - antibiotikám.

„Dôsledkom takto získanej odolnosti voči antibiotikám je, že baktérie sa v tele množia aj napriek liečbe, infekcie sú ťažšie liečiteľné, niekedy s výraznejšími príznakmi, a aj pacient ich môže v niektorých prípadoch ľahšie šíriť.

Antimikrobiálna rezistencia (odolnosť voči antibiotikám) je prirodzenou vlastnosťou niektorých mikroorganizmov, teda vieme, že napríklad konkrétne baktérie sú vždy odolné voči konkrétnym antibiotikám. No veľmi významnú rolu zohráva hlavne rezistencia získaná, teda taká, keď baktérie, ktoré sú normálne na konkrétne liečivo citlivé, sa stanú voči nemu odolnými. Významným faktorom, ktorý k vzniku takejto rezistencie prispieva, je nesprávne používanie a nadužívanie antibakteriálnych liečiv,” informoval doktor Martin Sojka, vedúci Národného referenčného centra pre sledovanie rezistencie mikroorganizmov na antibiotiká ÚVZ SR a vedúci Odboru objektivizácie faktorov životných podmienok ÚVZ SR.

„Odolnosť voči antibiotikám je vážny globálny problém. Zvykli sme si na ich ľahkú dostupnosť a účinnosť, ktorou liečia mnohé bežné, ale i závažné a aj život ohrozujúce bakteriálne infekcie. Ak však o ich účinnosť prídeme, infekcie sa u pacientov stávajú dlhotrvajúce alebo neliečiteľné. Základným krokom je užívať antibiotiká len v odôvodnených prípadoch a správnym spôsobom,“ upozornila doktorka Tatiana Červeňová, hlavný hygienik SR.

Odolné baktérie už dnes celosvetovo spôsobujú zvýšenú úmrtnosť, zaťažujú zdravotnícky systém jednotlivých krajín a majú nepríjemné dopady na život pacientov a ich rodín.

Nemožno sa pritom spoliehať na to, že včas prídu nové, účinné lieky. Vývoj nových antibiotík totiž nie je taký rýchly ako tempo, ktorým baktérie nadobúdajú odolnosť voči používaným liekom. Výsledkom môže byť, že aj úplne bežné infekcie budú už čoskoro opäť neliečiteľné a rizikom sa môžu stať aj bežné chirurgické zákroky, poranenia či úrazy.

Prečo je pre nás dôležité znižovať spotrebu antibiotík?

„Baktériám, tak ako každému živému organizmu, ide o prežitie a rozmnoženie sa. Chcú sa rozmnožiť čo najviac za čo najmenej vynaloženej energie. Preto je získaná rezistencia (odolnosť) na antibiotiká v prostredí bez antibiotík pre ne nevýhodou (zbytočne vynaložená energia). Ak teda zmiernime selekčný tlak antibiotík na baktérie (znížime spotrebu antibiotík, respektíve budeme ich užívať naozaj iba v opodstatnených prípadoch), populácia baktérií sa začne odolnosti voči antibiotikám postupne zbavovať, lebo ju nebude potrebovať pre svoje prežitie,“ vysvetlil doktor Martin Sojka, vedúci Národného referenčného centra pre sledovanie rezistencie mikroorganizmov na antibiotiká ÚVZ SR a vedúci Odboru objektivizácie faktorov životných podmienok ÚVZ SR.

Ako vzniká odolnosť baktérií voči antibiotikám?

Ako vzniká odolnosť baktérií voči antibiotikám?
 

Ako môžem ako jednotlivec predchádzať odolnosti voči antibiotikám?

„Antibiotiká sú účinné proti baktériám, nie proti vírusom. Neúčinkujú teda na vírusové ochorenia ako chrípka či prechladnutie, ak nie sú sprevádzané aj infekciou spôsobenou baktériami. Nikdy od lekára nevyžadujte antibiotiká, ak vám povie, že ich nepotrebujete. Rovnako nikdy neužívajte antibiotiká bez predpisu lekára. Užívajte ich iba vtedy, keď vám ich predpíše lekár. Pri užívaní antibiotík sa riaďte pokynmi lekára,” uviedla doktorka Tatiana Červeňová, hlavný hygienik SR, ktorá ďalej radí:

  • Nikdy nezdieľajte antibiotiká s inými osobami. To, že antibiotiká pri liečbe zaúčinkovali vám, neznamená, že zaberú aj vašim príbuzným s rovnakými príznakmi. Iba lekár môže stanoviť správnu diagnózu a potvrdiť, že liečba antibiotikami je nevyhnutná.
  • Nikdy nepoužívajte zvyšky antibiotík. Takéto rozhodnutie môže byť pre vaše zdravie potenciálne nebezpečné a vedie k AMR. Liečbu konkrétnymi antibiotikami vám musí predpísať lekár.
  • Neukončujte liečbu antibiotikami svojvoľne, hoci sa už cítite lepšie. Liečbu predpísanú lekárom striktne dodržiavajte. Antibiotiká ničia baktérie postupne. Je dôležité doužívať lieky tak, ako určí lekár, pretože sa tým zabraňuje premnoženiu baktérií a opätovnému vzniku ochorenia.
  • Udržujte antibiotiká účinné aj tým, že absolvujete pravidelné povinné a odporúčané očkovania. Pravidelné očkovanie môže pomôcť predchádzať niektorým infekciám, ktoré by inak mohli vyžadovať užívanie antibiotík.
  • Vyhýbajte sa blízkemu kontaktu s chorými ľuďmi. Dodržiavajte správnu osobnú hygienu i respiračnú etiketu (kýchajte a kašlite do jednorazovej hygienickej vreckovky, ak vreckovku nemáte po ruke, prekryte si ústa aspoň lakťovou jamkou). Ak je to potrebné, izolujte sa od ostatných ľudí, čím zabránite šíreniu infekcií. Prevencia infekcií napomáha znižovať potrebu užívania antibiotík.
  • Pravidelne si umývajte ruky a hygienicky pripravujte jedlo (oddeľujte tepelne upravené jedlá od tepelne neupravených surovín, dôsledne umývajte listovú zeleninu pitnou vodou, oddeľujte kuchynské náčinie na spracovanie surového mäsa od ostatného a podobne).

Prečo sa Úrad verejného zdravotníctva SR vyjadruje k odolnosti voči antibiotikám?

Odborníci z Národného referenčného centra pre sledovanie rezistencie mikroorganizmov na antibiotiká a ďalších NRC a laboratórií na ÚVZ SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva sledujú citlivosť významných pôvodcov ochorení na liečivá. Tieto údaje pomáhajú pri výbere najvhodnejšej liečby. Súčasne zohrávame dôležitú úlohu aj pri stanovovaní národných politík boja proti rezistencii mikroorganizmov na antibiotiká. Zároveň ako nadstavbové pracovisko pre ostatné mikrobiologické laboratóriá na Slovensku naše NRC určuje či aktualizuje postupy, ako citlivosť mikroorganizmov na antibiotiká stanoviť. Naši pracovníci analyzujú mikroorganizmy nesúce najnebezpečnejšie mechanizmy rezistencie (odolnosti) a také baktérie, ktoré sú odolné voči všetkým dostupným liečivám, s použitím najmodernejších metód. Tieto údaje pomáhajú lepšie pochopiť šírenie rezistencie na rôznych úrovniach (od celosvetovej, európskej, celoštátnej až po úrovne jednotlivých zdravotníckych zariadení alebo komunít) a nastavovať postupy na spomalenie alebo zastavenie šírenia antimikrobiálnej rezistencie.

„Negatívne trendy vo svete aj na Slovensku sledujeme najmä v prípade enterobaktérií odolných voči antibiotikám poslednej voľby, ako je napríklad Klebsiella pneumoniae odolná voči karbapenémom, ktorá môže spôsobiť rôzne ochorenia najmä u oslabených pacientov (infekcie kože, rán, mäkkých tkanív, dýchacieho traktu až po infekcie krvi). Naopak, priaznivejšie sa situácia ukazuje v prípade zlatého stafylokoka odolného voči penicilínovým antibiotikám (meticilínu), kde vidíme mierny pokles výskytu,“ priblížil doktor Martin Sojka, vedúci Národného referenčného centra pre sledovanie rezistencie mikroorganizmov na antibiotiká ÚVZ SR a vedúci Odboru objektivizácie faktorov životných podmienok ÚVZ SR.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky