Tlačové správy

Späť Základné informácie o vtáčej chrípke A(H5N1)

Aké je hodnotenie rizika vtáčej chrípky pre ľudí?

Riziko prenosu vírusu vtáčej chrípky na širokú verejnosť je nízke. Pokračujúce monitorovanie a testovanie voľne žijúcich vtákov a domácej hydiny v EÚ je dôležité na zistenie a prevenciu ďalšieho šírenia vírusu na hydinu a iné chované vtáctvo.

Čo je chrípka spôsobená vírusom vtáčej chrípky?

Vtáčia chrípka (aviárna influenza) je vysoko nákazlivé prenosné ochorenie predovšetkým u vtákov a hydiny, ktoré je spôsobené chrípkovým vírusom typu A. Prirodzeným rezervoárom vírusu vtáčej chrípky sú voľne žijúce vodné vtáky.

Niektoré vírusy vtáčej chrípky môžu spôsobiť infekciu aj u niektorých druhov cicavcov, vrátane človeka. Delia sa na vírusy s vysokou a nízkou patogenitou. Klasifikácia vysokopatogénneho (HPAI) alebo nízkopatogénneho (LPAI) vírusu vtáčej chrípky typu A sa týka schopnosti vírusu spôsobiť ochorenie najmä u vtákov, nie u ľudí. Ochorenie u ľudí s miernym až ťažkým priebehom môžu spôsobiť ako HPAI, tak aj LPAI vírusy vtáčej chrípky.

Väčšina vírusov A(H5) a A(H7) cirkulujúcich medzi vtákmi sú vírusy s nízkou patogenitou. Len niektoré vírusy vtáčej chrípky A(H5) a A(H7) sú klasifikované ako vysokopatogénne vírusy. Všetky subtypy vírusov chrípky A sú dostupné na stránke CDC, kde sú prehľadne roztriedené.

  • Vysokopatogénne vírusy vtáčej chrípky spôsobujú vážne ochorenie a vysokú úmrtnosť infikovaného vtáctva. Patrí sem napríklad A(H5N1), A(H5N6) a A(H5N8).
  • Nízkopatogénne vírusy vtáčej chrípky spôsobujú mierne alebo žiadne príznaky ochorenia u infikovaného vtáctva. Patrí sem napríklad A(H3N8), A(H6N1), A(H6N2). Niektoré nízkopatogénne vírusy však môžu zmutovať na vysokopatogénne vírusy vtáčej chrípky.

Vysokopatogénny vírus vtáčej chrípky A(H5N1) je vysoko infekčný pre viaceré druhy vtákov, vrátane väčšiny druhov domácej hydiny. Na rozdiel od väčšiny ostatných vírusov vtáčej chrípky tento vírus môže infikovať aj cicavce. Príkladom je epidémia vtáčej chrípky na kožušinovej farme vo Fínsku, kde sa nakazilo približne 500 zvierat, a to konkrétne líšky, norky a medvedíky čistotné. Podobná epidémia sa vyskytla aj v susednom Poľsku, kde sa vtáčou chrípkou nakazili voľne žijúce aj domáce mačky. Vysokopatogénny vírus vtáčej chrípky preukázal schopnosť prenosu aj na človeka. Od januára 2003 do decembra 2023 bolo hlásených celkom 248 prípadov u ľudí z pacifického regiónu.

Vírus vtáčej chrípky A(H7N9) je prvým nízkopatogénnym vírusom vtáčej chrípky, ktorý spôsobil závažné ochorenie u ľudí a vyvinul sa do vysokopatogénnej formy. Prvýkrát bol tento subtyp identifikovaný v marci 2013 v Číne, kedy boli hlásené prvé prípady u ľudí. Hlavným zdrojom infekcie A(H7N9) pre ľudí bola väčšinou hydina alebo vtáky, s ktorými sa manipulovalo na trhoch.

Vírus vtáčej chrípky A(H3N8) je jedným z najčastejšie zistených subtypov vírusu vtáčej chrípky u hydiny a voľne žijúcich vtákov v Ázii. Prenos vírusu z vtákov na človeka je sporadický a zvyčajne je výsledkom priameho alebo nepriameho kontaktu s infikovanou živou alebo uhynutou hydinou. Zatiaľ boli identifikované tri ľudské prípady infikované vtáčou chrípkou A(H3N8), z ktorých jeden skončil úmrtím. Všetky prípady boli hlásené z Číny. V Európe doposiaľ neboli zistené žiadne prípady nízkopatogénnej vtáčej chrípky A(H3N8) u vtákov ani u ľudí.

Ako sa môže človek vtáčou chrípkou nakaziť?

K prenosu na človeka z infikovaných vtákov dochádza buď priamo, alebo nepriamym kontaktom s infikovanou živou alebo uhynutou hydinou. Takmer všetky infekcie u ľudí súviseli s úzkym kontaktom s infikovanými alebo chorými vtákmi alebo ich fekálnymi produktmi. Ohrozené sú najmä osoby, ktoré sú v priamom kontakte/manipulujú s chorými vtákmi alebo hydinou alebo ich kadávermi (napríklad farmári, veterinári a robotníci zapojení do utrácania a likvidácie). Medzi najčastejšie rizikové faktory patrí kontakt s infikovanou krvou/orgánmi alebo telesnými tekutinami infikovanej hydiny; dotýkanie sa a starostlivosť o infikovanú hydinu či plávanie alebo kúpanie sa vo vodných plochách (jazerách, rybníkoch, štrkoviskách), ktoré môžu byť kontaminované vírusom vtáčej chrípky. Z toho dôvodu sa neodporúča kúpať sa vo vodách, kde sa zhromažďuje vodné vtáctvo a v okolí ktorých sa našli uhynuté vtáky alebo iné zvieratá.

Aké sú u človeka príznaky ochorenia?

Chrípka spôsobená vírusom vtáčej chrípky sa obvykle prejavuje primárne respiračnými príznakmi. Klinický priebeh ochorenia u ľudí závisí od vlastností vírusu vtáčej chrípky a od predchádzajúceho zdravotného stavu pacienta. Často je charakterizovaný počiatočnou horúčkou a kašľom s rýchlym postupom ochorenia do dolných dýchacích ciest. Príznaky ochorenia horných dýchacích ciest nemusia byť prítomné u všetkých pacientov. Pri ochorení môže dôjsť k poškodeniu pľúc, respiračnému zlyhaniu a zlyhaniu vnútorných orgánov.

Aké sú odporúčania pre verejnosť?

V prípade, že spozorujete uhynuté vtáctvo, odporúča sa:

  • nedotýkať sa uhynutého jedinca, vyvarovať sa akéhokoľvek kontaktu s uhynutým vtáctvom, ich výlučkami a kontaminovanými predmetmi (povrch vajec, predmety v kuríne a pod.),
  • čo najskôr nahlásiť informáciu o uhynutom vtáctve na telefónne číslo 112 alebo orgánom Štátnej ochrany prírody SR; podrobnosti nájdete na stránke ŠVPS

Pri chove domácej hydiny je potrebné dodržiavať:

  • zásady osobnej hygieny, najmä dôkladné umývanie rúk,
  • dodržiavať odporúčania ŠVPS a v prípade zmeny správania sa hydiny okamžite informovať Štátnu veterinárnu a potravinovú správu SR.

Pri manipulácii s mäsom a vajíčkami z hydiny je dôležité:

  • dôkladné a časté umývanie rúk teplou vodou a mydlom pri príprave surového mäsa z hydiny a vajec,
  • surovú hydinu a vajcia skladovať a pripravovať oddelene od ostatných potravín; používať oddelené náradie, riady a pomôcky, ako napr. nože a dosky na krájanie pre manipuláciu so surovými potravinami,
  • uskladňovať jedlo v nádobách a obaloch tak, aby sa zabránilo kontaktu medzi surovinami a pripravenými jedlami; aby sa predišlo kontaminácii iných potravín, hydinu rozmrazovať na podnose v chladničke,
  • odstraňovať obaly, v ktorých bola zabalená hydina, vajcia, a hygienicky odstraňovať tekutinu vytekajúcu z rozmrazenej hydiny,
  • dôkladné umývanie pracovných plôch, kuchynského náradia a riadu pod tečúcou teplou vodou s prídavkom čistiaceho prostriedku na riady,
  • Dôkladná tepelná úprava potravín usmrcuje vírus, pokrm z hydiny a vajec je potrebné tepelne upraviť tak, aby sa dosiahla teplota najmenej 70 °C vo všetkých častiach spracovanej potraviny; ideálne je používať teplomer. Presvedčte sa o tom, aby po tepelnej úprave šťava z mäsa hydiny bola číra a nie ružová, aby mäso z hydiny nebolo červené alebo ružové a aby bielka a žĺtka vajec boli pevné (odporúča sa tepelná úprava vajec min. 6 minút v závislosti od ich veľkosti),
  • neodporúča sa konzumovať surové alebo nedostatočne tepelne upravené pokrmy z hydiny (vrátane vajec).

Osoby, ktoré prišli do priameho kontaktu s chorým alebo uhynutým vtáctvom, musia sledovať svoj zdravotný stav a v prípade vzniku príznakov chrípky a chrípke podobného ochorenia bezodkladne kontaktovať ošetrujúceho lekára. Ten určí ďalší postup liečby a zrealizuje laboratórne vyšetrenie vzorky biologického materiálu od chorej osoby (výter z nosa a hrdla).

Ďalšie aktuálne informácie o vtáčej chrípke nájdete tu:

Úrad verejného zdravotníctva SR