Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach (RÚVZ KE)

má územnú pôsobnosť pre okresy Košice I - IV a Košice - okolie

Je orgánom verejného zdravotníctva pre okresy Košice I - IV a Košice - okolie a orgánom radiačnej ochrany pre Košický a Prešovský kraj. Ako orgán verejného zdravotníctva v krajskom sídle odborne a metodicky vedie a koordinuje činnosť regionálnych úradov verejného zdravotníctva v Košickom kraji a zabezpečuje pre ne laboratórne činnosti a diagnostiku.

RÚVZ KE je rozpočtová organizácia, ktorá je finančnými vzťahmi napojená na rozpočet ministerstva zdravotníctva, riadi a za jeho činnosť zodpovedá regionálny hygienik, ktorý je zároveň aj generálnym tajomníkom služobného úradu.

Regionálnou hygieničkou je MUDr. Jana Kollárová, MPH

Aktuality

Späť Zopár faktov o depresii

 Európska asociácia pre depresiu (angl. European Depression Association) pripomenula verejnosti 6. októbra Európsky deň depresie, s témou pre rok 2024 „Mladí ľudia s nepokojnými náladami“ https://europeandepressionday.eu/wp-content/uploads/2024/10/EDD-2024.pdf (pdf, 146 kB). Európsky deň depresie má za cieľ zvýšiť povedomie o depresii, jej príčinách, príznakoch a možnostiach liečby.

 Depresia je závažná duševná porucha, ktorá môže výrazne ovplyvniť kvalitu života. Trpí ňou okolo 5 % celosvetovej dospelej populácie. Predstavuje chorobný duševný stav, ktorý sa prejavuje typickými príznakmi, ako napr. smútok, spomalenie mentálnych procesov, dlhodobá apatia, strata záujmu o okolie, záľuby, strata sociálnych kontaktov, zmeny spánkového cyklu, zmeny apetítu, zníženie sebavedomia, sebaobviňovanie.  Depresia sa často vyskytuje pri dlhodobých bolestivých stavoch. Ľudia trpiaci depresiou majú zvýšenú úmrtnosť, a to kvôli samovraždám.

 O depresii ako o ochorení hovoríme vtedy, keď vyššie spomenuté príznaky pretrvávajú aspoň dva týždne. 

 Z hľadiska typov, existuje endogénna a exogénna depresia. Endogénna depresia nevzniká ako reakcia na vonkajšiu situáciu, zatiaľ čo exogénna depresia je reakciou na životnú udalosť, ktorú jedinec pociťuje ako zaťažujúcu až neúnosnú.

 Miera tolerancie a schopnosť vyrovnať sa s nepriaznivými vonkajšími vplyvmi je u každého človeka iná. Zatiaľ čo u jedného vyvolá určitá udalosť len mierny stres a krátkodobé psychické nepohodlie, u druhého môže spustiť celý rad dlhotrvajúcich chorobných príznakov.

Príčiny vzniku depresie 

Príčinou depresie je často kombinácia rôznych faktorov, ako napríklad:

  • genetika,
  • závažné ochorenia (napr. AIDS),
  • užívanie niektorých liekov, zvyšujúcich riziko vzniku depresie (napr. betablokátory),
  • pôrod,
  • látková závislosť,
  • nepriaznivé počasie,
  • nezdravé stravovanie, 
  • traumy z detstva,
  • narušené rodinné vzťahy,
  • nešťastné manželstvo,
  • život v znečistenom prostredí.

 Čo sa deje v mozgu človeka, ktorý trpí depresiou? Táto otázka stále nie je plne zodpovedaná. Sú rôzne štúdie, teórie, ktoré sa tým zaoberajú. Jedna z nich hovorí o zmenách v aktivite niektorých oblastí mozgu (zodpovedných za riadenie emócií, za rozhodovanie), o problémoch s neurotransmitermi (nervovými prenášačmi, ako napr. serotonín, noradrenalín, dopamín), čo sú látky zodpovedné za prenos signálu v mozgu, ktorých hladiny pri depresii sú narušené.

Ako predchádzať vzniku depresie?

Niekoľko odporúčaní uvádzame nižšie:

  • zdravo sa stravovať,
  • pravidelne sa venovať fyzickej aktivite,
  • tráviť čas v prírode,
  • mať dostatok spánku,
  • venovať sa voľnočasovým koníčkom, záujmom,
  • relaxovať,
  • vyhnúť sa užívaniu návykových látok, 
  • udržiavať trvalé a pevné sociálne kontakty a budovať rodinné zázemie, 
  • nájsť si dôveryhodnú osobu, resp. odborníka pre rozhovor o svojich problémoch.

Ako prebieha liečba depresie? 

K dispozícií sú nasledovné možnosti:

  • zmena životného štýlu,
  • psychoterapia,
  • antidepresíva,
  • elektrokonvulzívna terapia.

Zostavil: Odbor podpory zdravia a výchovy k zdraviu