Aktuality

Späť Európska kampaň EU – OSHA

„Zdravé pracoviská - Bezpečná a zdravá práca v digitálnej dobe“


Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) začala v roku 2023 trojročnú kampaň „Bezpečná a zdravá práca v digitálnej dobe“, ktorej cieľom je stimulovať spoluprácu v záujme bezpečnej a produktívnej digitálnej transformácie práce. 
Jedným zo spôsobov ako to dokázať, je strategické plánovanie založené na piatich hlavných cieľoch: 

  1. Poskytovaním faktov a čísel zvyšovať informovanosť o dôležitosti, relevantnosti a dôsledkoch digitálnej transformácie práce vrátane podnikovo-hospodárskych dôsledkov na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (BOZP). 
  2. Zvyšovať informovanosť a praktické znalosti vo všetkých odvetviach, na všetkých typoch pracovísk a pri všetkých špecifických skupinách pracovníkov (napr. ženy, migranti) o bezpečnom a produktívnom používaní digitálnych technológií v práci. 
  3. Zlepšovať vedomosti o nových a vznikajúcich rizikách a príležitostiach súvisiacich s digitálnou transformáciou práce. 
  4. Podporovať vykonávanie hodnotenia rizík a zdravé a bezpečné proaktívne riadenie digitálnej transformácie práce poskytovaním prístupu k relevantným zdrojom (napr. osvedčeným postupom, kontrolným zoznamom, nástrojom a usmerneniam). 
  5. Spájať zainteresované strany s cieľom uľahčiť výmenu informácií, vedomostí a osvedčených postupov a stimulovať spoluprácu v záujme bezpečnej a produktívnej digitálnej transformácie práce.

 

Európsky prieskum podnikov o nových a vznikajúcich rizikách agentúry EU-OSHA poskytuje pohľad na trendy digitálnych technológií v práci. Ako vyplýva z údajov, osobné počítače, notebooky, tablety, smartfóny a iné mobilné zariadenia používa viac ako 80 % podnikov v EÚ. 
Najnovšie údaje z prieskumu pracovníkov EU-OSHA OSH Pulse 2022 naznačujú, že: 

  • 73 % pracovníkov používa notebooky, tablety, smartfóny alebo iné prenosné digitálne zariadenia, 
  • 60 % používa stolové počítače, 
  • 11 % nositeľné zariadenia, ako sú inteligentné okuliare, sledovače aktivity alebo iné snímače a 
  • 3 % používajú roboty, ktoré s nimi komunikujú. 

 

Zatiaľ čo veľké podniky naďalej vedú v používaní digitálnych technológií, počet Európanov, ktorí denne pracujú s digitálnymi systémami a nástrojmi, sa zvyšuje. Približne 40 % ľudí žijúcich v EÚ používalo pri práci počítače, notebooky, smartfóny, tablety alebo iné prenosné zariadenia vrátane iného počítačového vybavenia alebo strojov, ako sú tie, ktoré sa používajú vo výrobných linkách, doprave alebo iných službách v práci. Okrem toho 31 % zamestnaných osôb malo v roku 2021 - v čase vrcholiacej pandémie COVID-19 - k dispozícii prenosné zariadenie na pripojenie k internetu na obchodné účely. Ide o nárast z 26 % v roku 2018. Pokiaľ ide o potenciál práce na diaľku, z údajov vyplýva, že 12 % pracovísk EÚ v roku 2019 umožňovalo zamestnancom pracovať z domu pomocou digitálnych technológií a 12,3 % zamestnancov aj skutočne pracovalo v roku 2020 z domu (nárast z 5,4 % v roku 2019). 
Údaje z prieskumu EU-OSHA OSH Pulse 2022 opäť naznačujú, že 17 % pracovníkov (buď zamestnancov, alebo samostatne zárobkovo činných osôb) pracovalo počas predchádzajúcich 12 mesiacov väčšinu času z domu. Podľa odhadov prieskumu hospodárstva spoločného využívania zdrojov (COLLEEM) 9,5 % až 11 % pracovníkov získalo príjem z poskytovania služieb prostredníctvom digitálnej pracovnej platformy. Medzitým 17 % opýtaných v rámci štúdie Európskeho odborového inštitútu (ETUI)  bolo klasifikovaných ako internetoví pracovníci, z ktorých 4,3 % bolo klasifikovaných ako pracovníci platforiem.

Predchádzanie rizikám spojeným s digitalizáciou pracovísk sa dá predchádzať a dajú sa zvládnuť. 
Možno ich riešiť:

  • prijatím prístupu zameraného na človeka a pri ktorom vedie človek, 
  • zaručením rovnakého prístupu k informáciám pre zamestnávateľov, manažérov, pracovníkov a ich zástupcov, 
  • konzultáciou a účasťou pracovníkov a ich zástupcov, v súlade s požiadavkami rámca BOZP, na rozhodnutiach prijatých v súvislosti s vývojom, realizáciou a používaním digitálnych technológií a systémov, 
  • zaručením transparentnosti, pokiaľ ide o spôsob, akým digitálny nástroj funguje, aké účinky môže vytvoriť a aké sú jeho prínosy a nedostatky, a 
  • podporou holistického prístupu pri hodnotení digitálnych technológií a systémov začlenením rôznych zainteresovaných strán do procesu hodnotenia, ktorý by mal zahŕňať aj účinky, ktoré má digitalizácia na pracovníkov a spoločnosť ako celok.

 

Používanie digitálnych technológii na automatizáciu procesov však prináša aj množstvo potenciálnych rizík a problémov, ako je strata uvedomenia si ľudskej situácie, nadmerné spoliehanie sa alebo možná strata špecifických zručností pracovníkov.
Fyzické aspekty zahŕňajú výsledky súvisiace s fyzickým zdravím, ako sú kolízie (napr. medzi robotmi a pracovníkmi) a výskyt poškodení podporno-pohybovej sústavy v dôsledku opakujúcich sa pohybov pri interakcii s robotickými systémami. Výsledky súvisiace s psychosociálnym aspektom zahŕňajú faktory, ako je pohoda, motivácia, stres a únava, a súvisia so zdravotnými ukazovateľmi, ako je produktivita a absencia. Hlavnými rizikami naprieč odvetviami, pracovnými miestami alebo úlohami sú strach zo straty zamestnania, negatívne vplyvy transformácii pracovných miest a nedostatok dôvery v systémy spolu s následnou možnou stratou autonómie. Problémom môže byť aj strata súkromia, pretože systémy založené na umelej inteligencii často zhromažďujú a do určitej miery analyzujú údaje. Z hľadiska organizačných zmien je jedným z najväčších problémov dopyt po rekvalifikácii a zlepšovaní zručností, to znamená vyškoliť personál v práci s pokročilou robotickou technológiou, pričom sa súčasne zabráni strate zručností a strate iných kompetencií.

 

Spracoval: Ing. Slávka Vasilenková 
odd. PPL, RÚVZ Svidník