Tlačové správy

Späť COVID-19 a jeseň

Čo môžeme očakávať nasledujúce obdobie?

Výskyt COVID-19 a aj vznik mutácií vírusu SARS-CoV-2 je očakávaným javom. Vírus SARS-CoV-2 naďalej cirkuluje prakticky na celom svete a naďalej u ľudí vyvoláva ochorenie COVID-19. Výnimkou nie je ani Slovensko, svedčí o tom napríklad aj kontinuálny výskyt vírusu SARS-CoV-2 vo vyšetrovaných odpadových vodách v SR.

V nasledujúcom období očakávame zvýšený výskyt akútnych respiračných ochorení, aj hospitalizácií, najmä v období tzv. chrípkovej sezóny (október až apríl), kedy ľudí vo zvýšenej miere postihujú respiračné ochorenia, medzi ktoré patrí aj COVID-19.

Koľko ochorení na COVID-19 bolo za posledný týždeň nahlásených do Epidemiologického informačného systému?

V 49. kalendárnom týždni 2024 bolo v Epidemiologickom informačnom systéme nahlásených 129  prípadov ochorenia COVID-19. V predchádzajúcom kalendárnom týždni bolo do EPIS-u nahlásených 140 prípadov.

Skutočný počet osôb chorých na COVID-19 je pravdepodobne vyšší a vzhľadom na postupujúce jesenné obdobie bude chorobnosť na respiračné ochorenia narastať. V súčasnosti už nie je každý pozitívny test na COVID-19 hlásený.

V 49. kalendárnom týždni 2024 bolo hlásených 52 426 akútnych respiračných ochorení  (sem počítame nielen COVID-19, ale aj chrípku a jej podobné ochorenia, RSV, atď.). V prípade všetkých nahlásených akútnych respiračných ochorení chorobnosť v porovnaní s predchádzajúcim týždňom klesla o 6,5 %.

Vo virologických laboratóriách úradov verejného zdravotníctva bolo v 49. kalendárnom týždni 2024 vyšetrených 63 nazofaryngeálnych výterov, z ktorých boli štyri vzorky pozitívne na vírus chrípky B bez bližšej špecifikácie, tri vzorky pozitívne na Rhinovirus, dve vzorky pozitívne na vírus SARS-CoV-2, jedna vzorka pozitívna na vírus chrípky A/H1pdm09 a jedna vzorka pozitívna na respiračný syncyciálny vírus.

Aký variant vírusu SARS-CoV-2 aktuálne prevláda?

V Európe v súčasnosti dominuje variant BA.2.86., vrátane jeho subvariantu KP.3. Subvariant BA.2.86 sa radí pod variant omicron vírusu SARS-CoV-2. BA.2.86 je pozoruhodný tým, že má viac ako tridsať mutácií na svojom „spike“ proteíne v porovnaní s líniou omicronu BA.2. Uvádza sa, že BA.2.86  je menej nákazlivý, avšak môže viesť k závažnejšiemu ochoreniu tým, že sa dostane ďalej do dolnej časti pľúc.

KP.3 je súčasťou skupiny variantov s názvom „FLiRT“, spadajúcej pod variant omicron. V súčasnosti neexistuje jasný dôkaz, že KP.3 spôsobuje závažnejšie ochorenie ako iné kmene.

Aká je najlepšia forma otestovania, ak má človek podozrenie, že má príznaky COVID-19? 

Človek má obvykle podozrenie na COVID-19, ak sa u neho už vyskytujú nejaké príznaky ochorenia. V tom prípade je najjednoduchšie urobiť si doma antigénový test, ktorý je bežne dostupný v lekárni. Antigénové testy je možné použiť aj na nové varianty a subvarianty SARS-CoV-2. AG testy nie je potrebné aktualizovať pri výskyte každého nového variantu, pretože zachytávajú celý antigén.

Najpresnejším diagnostickým testom je RT PCR test, ktorý odhalí aj začiatok ochorenia, kedy ešte nie sú prítomné klinické prejavy ochorenia.

Posledné očkovanie proti COVID-19 som mal pred vyše rokom, ochráni ma počas týchto mesiacov?

Tvorba ochrannej hladiny protilátok (či už po očkovaní alebo po prekonaní ochorenia) a jej pretrvávanie v organizme je individuálna. Závisí od viacerých faktorov, ako napr. vek, pridružené ochorenia, stav imunitného systému očkovanej osoby a podobne. Interval medzi posilňujúcimi dávkami alebo medzi prekonaním ochorenia a očkovaním sa vo všeobecnosti uvádza minimálne štyri mesiace. Odporúčame posilňujúcu dávku približne v rovnakom čase ako očkovanie proti chrípke (október, november).

Zvýšenie ochrany pred COVID-19 podaním posilňujúcej dávky je najvhodnejšie pre ľudí s vyšším rizikom závažného priebehu ochorenia, t.j. starších dospelých a ľudí so zdravotnými rizikovými faktormi.

Kedy odporúčate nosiť respirátor?

Prekryté horné dýchacie cesty odporúčame všetkým návštevníkom v nemocniciach, čakárňach, v ambulanciách lekárov, domovoch sociálnych služieb,  lekárňach a aj rehabilitačných zariadeniach. V týchto priestoroch sa nachádzajú zraniteľné skupiny osôb, napríklad ľudia s akútnymi či chronickými ochoreniami, osoby s oslabenou imunitou, tehotné ženy či osoby vo vyššom veku, u ktorých by prípadný vznik ochorenia mohol znamenať komplikovanejší priebeh.

Prekrytie horných dýchacích ciest respirátorom odporúčame aj:

  •  osobám, ktoré začínajú pociťovať príznaky respiračného ochorenia,
  •  v preplnených prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy (MHD, prímestské,   diaľkové autobusy a vlaky),
  •  v preplnených interiéroch, ako sú úrady, obchody a iné prevádzky, kultúrne a   športové zariadenia: divadlá, kiná, múzeá, športové haly, bohoslužobné priestory a   podobne,
  •  na hromadných podujatiach aj v exteriéri, kde dochádza k hromadeniu sa ľudí v   tesnej blízkosti (spoločenské, kultúrne a športové podujatia, ako sú koncerty,   divadlá, kiná a pod.),
  •  počas cesty do a zo zahraničia hromadnými prostriedkami (autobusy, vlaky,   lietadlá) a na preplnených miestach v zahraničí (napríklad letiská).
  •  počas akejkoľvek situácie, ktorú vyhodnotíte ako rizikovú.

  Ako inak sa ešte možno preventívne chrániť?

  • Ruky si dôkladne umývajte po každom návrate domov či po príchode do práce, po ceste v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy, pred a po návšteve lekára a nemocnice, pred, počas, po príprave jedla a pred jeho konzumáciou, po použití toalety, pri akomkoľvek pocite nečistých rúk.
  • Myslite na dôkladnú hygienu rúk (umývanie mydlom a teplou vodou, použitie dezinfekčných prostriedkov na ruky na báze alkoholu) aj v domácom prostredí.
  • Kašlite a kýchajte do jednorazovej hygienickej vreckovky, ktorú bezprostredne po použití zahoďte do koša a umyte si ruky. Ak žiadnu vreckovku nemáte poruke, prekryte si ústa aspoň lakťovou jamkou. Cieľom je zabrániť uvoľneniu potenciálne infekčných kvapôčok do okolitého prostredia.
  • V komunite, kde sa ochorenie šíri, avšak rovnako aj počas chrípkovej sezóny, je vhodné obmedziť podávanie rúk a objímanie sa pri pozdrave. Nedotýkajte sa tváre a očí neumytými rukami, nezdieľajte osobné predmety s inými ľuďmi.
  • Pravidelne a nárazovo vetrajte (s oknami dokorán). Takto dôkladne vetrajte vo všetkých kolektívoch. Rovnako dezinfikujte plochy, ktorých sa ľudia často dotýkajú (napríklad kľučky, výťah).
  • Podporte svoju obranyschopnosť zvýšeným príjmom vitamínov A, C, E a väčšiny vitamínov zo skupiny B, vitamínu D na podporu obranyschopnosti tela - nájdete ich v čerstvej zelenine, ovocí, strukovinách a celozrnných obilninách.
  •  Dbajte na každodenný pobyt na čerstvom vzduchu, pomôže tiež dostatok spánku,   aktívny životný štýl s dostatočným množstvom fyzickej aktivity a otužovanie. 
  •  Obliekajte sa primerane počasiu. 

Čo mám robiť v prípade ochorenia COVID-19?

Ak ste chorí, nechoďte do práce, školy či do iných kolektívov a iných verejných priestorov. COVID-19 je infekčné ochorenie, berte ohľad na svoje vlastné zdravie a na zdravie zraniteľných skupín populácie.

Dospelí i deti s COVID-19 sú tak, ako pri iných akútnych respiračných ochoreniach (chrípka a jej podobné ochorenie, RSV, atď.) v starostlivosti svojich ošetrujúcich lekárov, ktorí im určujú a ukončujú liečbu. V tejto súvislosti je preto potrebné dôsledne dodržiavať a riadiť sa pokynmi ošetrujúcich lekárov.

Ak nie je možné zostať doma, napríklad z dôvodu, že si potrebujete ísť po lieky, dbajte na správne nosenie respirátora (riadne prekrytý nos aj ústa). Stále treba myslieť aj na dôkladnú hygienu rúk (umývanie mydlom a teplou vodou, použitie dezinfekčných prostriedkov na ruky na báze alkoholu).

Nestretávajte sa s osobami, ktoré s vami nežijú v jednej domácnosti, obzvlášť, ak ide o vysoko rizikové skupiny (seniori, chronicky chorí, imunokompromitované osoby, tehotné ženy, malé deti a bábätká).

Ak je to možné, v prípade ochorenia obmedzte kontakt aj so svojimi blízkymi, s ktorými žijete v jednej domácnosti. Napríklad sa zdržiavajte v najvyššej možnej miere v osobitnej miestnosti, pri kontakte s inými ľuďmi noste respirátor, nepoužívajte spoločné predmety (uteráky, príbory, taniere, poháre, atď). Pravidelne dôkladne vetrajte a dezinfikujte dotykové plochy, napr. kľučky, vypínače, hygienické zariadenia - WC, umývadlo a umývadlové páky a podobne.

Je povinná izolácia chorého a karanténa jeho úzkych kontaktov?

Tak ako pri iných akútnych respiračných ochoreniach, sú dospelí i deti s COVID-19 v starostlivosti svojich ošetrujúcich lekárov, ktorí im určujú liečbu a ukončujú liečbu. Ochorenie si v súčasnosti nevyžaduje povinnú izoláciu pozitívnych osôb a karanténu úzkych kontaktov.

Avšak treba veľmi dôsledne dodržiavať pokyny lekárov, teda liečiť sa doma v pokoji a brať do úvahy svoj zdravotný stav. Je dôležité ochorenie vyliečiť a “neprechodiť ho”. Nepredlžujeme tým trvanie ochorenia a zabránime ďalšiemu šíreniu ochorenia na ostatných, vrátane zraniteľných skupín.

A čo cielené zatváranie škôl?

Výchovno-vzdelávací proces je možné prerušiť za predpokladu, že je chorobnosť vysoká, teda ak chýba viac ako 20 percent žiakov z celkového počtu detí. Toto je však možné uplatniť bez ohľadu na to, či ide o COVID-19, chrípku alebo iné akútne respiračné ochorenia. Vyučovanie preruší riaditeľ školy na základe odporúčania príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Počas chrípkovej sezóny sa často stretávame s tým, že pre vyšší počet chorých žiakov sa materské, základné či stredné školy na potrebný čas zatvoria.

Ako to bude so zákazom návštev v nemocniciach?

Zdravotnícke zariadenia môžu samy vzhľadom na zvýšenú chorobnosť akútnych respiračných ochorení a chrípky a jej podobných ochorení vydať zákaz návštev na príslušných klinikách a oddeleniach zariadenia, prípadne môžu epidemiologickú situáciu v danom regióne konzultovať s príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva.

Plánujete opäť zavádzať celoplošné opatrenia?

Aktuálne nie je úvaha o zavedení celoplošných opatrení. V prevencii vzniku ochorenia COVID-19 v súčasnosti preferujeme zodpovedný a proaktívny prístup občanov pri ochrane ich vlastného zdravia (viď vyššie vymenované odporúčania hore v texte). COVID-19 je tak ako chrípka, jej podobné ochorenia či RSV akútnym respiračným ochorením. Vzhľadom na počet ľudí, ktorí boli zaočkovaní, resp. ochorenie prekonali, už priebeh ochorenia nebýva u väčšiny pacientov natoľko závažný.

Úrad verejného zdravotníctva SR