Tlačové správy

Späť ÚVZ SR: Radíme ako zvládnuť jarnú únavu

Zvýšený príjem vitamínov, polhodinová prechádzka denne, pravidelný pitný režim a dostatok spánku sú základ pre to, aby vás nezložila jarná únava. Lepšie ju zvládnete, ak sa pokúsite minimalizovať stresy, obmedziť pitie alkoholu ako aj fajčenie.

Pripravte svoje telo po zime na prechod do jari. „Jarná únava predstavuje súhrn nepríjemných pocitov, ktoré sa objektívne prejavujú u všetkých vekových kategórií populácie. Nejde však o diagnostickú jednotku, preto sa tento pojem v medicíne oficiálne nevyskytuje,“ hovorí docentka MUDr. Jana Hamade, PhD., MPH, MHA, vedúca sekcie ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. 

Čo vlastne jarnú únavu spôsobuje? „Súvisí s biorytmami, ktoré ľudský organizmus výrazne ovplyvňujú. Počas zimného obdobia neprijímame dostatok slnečného svetla, čo sa prejaví úbytkom energie, malátnosťou a negatívnym psychickým naladením.  Na vine nie je moderná doba, jarnou únavou trpeli už aj naši predkovia. Po skončení zimy je organizmus vyčerpaný a unavený zo stresov a chorôb. V zime sa viac ľudí pohybuje v uzavretých priestoroch, čím sa  zvyšuje pravdepodobnosť prenosu infekčných chorôb formou kvapôčkovej infekcie. Zvýšená je aj produkcia smogu, ktorá má za následok vyšší podiel kyslíkových radikálov v našom okolí. Tieto látky potom ešte viac zaťažujú organizmus a zvyšujú náchylnosť k infekcii. Svoju úlohu zohráva i to, že počas zimy jedávame menej ovocia a zeleniny. To všetko kladie veľké nároky na telo, ktoré musí často maximálne využívať rezervy energie, ako aj imunitného systému,“ vysvetľuje docentka Jana Hamade.

Pohyb, vitamíny aj relax

Organizmus po zime naštartujete pravidelnou dennou polhodinovou rýchlejšou chôdzou. Pohyb však potrebuje telo nielen na čerstvom vzduchu, myslite naň aj v práci. Ak máte sedavé zamestnanie, robievajte si pravidelné prestávky a zacvičte si. Otvorte okno, poprechádzajte sa a ponaťahujte si chrbát, ruky i nohy. Na uvoľnenie pomáhajú i dýchacie cvičenia, počas dňa urobte vo vzpriamenom sede tri - štyri razy sériu hlbokých nádychov a výdychov, pri každom nádychu a výdychu rátajte do päť.

„Pred príchodom jarných dní je veľmi dôležité zvýšiť príjem čerstvého ovocia a zeleniny, nezabúdajte ani na pravidelné pitie čistej vody, ktorú môžete striedať s nesladenými čajmi či šťavami. Z vitamínov je najdôležitejší prísun vitamínu C. Imunitný systém podporíte užívaním prírodných látok zo skupiny antioxidantov, ktoré zmierňujú pôsobenie voľných kyslíkových radikálov, ako sú vitamíny A, B, C a minerály, selén a zinok,“ radí odborníčka. Pripomína, že organizmus oslabuje a škodí mu fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu. „Snažte sa, pokiaľ je to možné, vyhýbať sa stresujúcim situáciám. Neokrádajte sa o spánok, nájdite si vhodnú relaxačnú metódu, napríklad jogu, či autogénny tréning a venujte sa nejakej záľube.“

O hodinu skôr

Hneď na začiatku jari sa mení zimný čas na letný – tento rok začne platiť v noci 31. marca, keď sa hodiny posunú dopredu z 2.00 hod. na 3.00 hod. Ak vám robí ťažkosti preladiť organizmus, pripravujte sa zopár dní vopred. Choďte spať o pätnásť minút skôr ako obvykle a v nedeľu, po posunutí času, si pospite dlhšie. Pravidelný spánkový rytmus sa snažte dodržiavať počas celého roka, ak je to možné, chodievajte spať v približne rovnakom čase.

Zmena zimného času za letný

Všeobecne možno povedať, že nepriaznivé zdravotné účinky možno pozorovať u ľudí počas prvých 2 – 3 týždňoch po zmene zimného času na letný. Je to spôsobené narušením chronobiologických rytmov, zhoršením kvality spánku a následným stresom. Výsledky rôznych medicínskych výskumov potvrdzujú, že cirkadiálny rytmus (biologický rytmus v trvaní 24 hodín) organizmu nie je schopný okamžite zareagovať na zmenu času zo dňa na deň - a z tohto dôvodu má mnoho ľudí určité zdravotné problémy.

Zmene zimného času za letný sú popisované poruchy spánku, zhoršenie pozornosti, malátnosť, bolesti hlavy, či únava. Ide o prechodný stav a na Slovensku nebola dosiaľ vykonaná epidemiologická štúdia na báze EBPH (Evidence-based  public health), ktorá by potvrdila dlhodobý dopad na zdravie populácie z dôvodu zmeny zimného a letného času.

Časová adaptácia je proces veľmi individuálny a každý jedinec ju môže vnímať inak. Ako príklad horšej adaptácie  možno uviesť nasledovné populačné skupiny:

  • malé deti, u ktorých  zmena času narúša ich denný a spánkový režim,
  • pracovníci, ktorí všeobecne znášajú veľmi skoré vstávanie do práce obtiažne a letný posun času sa pre nich stáva mimoriadne nepríjemnou záležitosťou,
  • ľudia s psychickými ťažkosťami, u ktorých môže byť zmena času jedným zo spúšťačov horšieho psychického stavu,
  • ľudia s chronickými ochoreniami (napr. kardiovaskulárnymi, endokrinnými, poruchami imunity, neurologickými a psychiatrickými).

Zo zdravotného hľadiska je potrebné skonštatovať, že biologické hodiny jednotlivca posunom času nemožno oklamať a zmena zimného času za letný je náročná práve z dôvodu nemeniacej sa funkcie vnútorných biologických hodín.

Odbor hygieny detí a mládeže a referát komunikačný ÚVZ SR