Stručná história Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Čadci.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) so sídlom v Čadci v súlade s legislatívou platnou v Slovenskej republike zabezpečuje odborné činnosti v oblasti verejného zdravia na území dvoch okresov v regióne Kysúc. Jedná sa o okres Čadca a Kysucké Nové Mesto. Okres Čadca je pohraničným okresom, susediacim s Českou a Poľskou republikou. V súčasnom období je celkový počet obyvateľov v regióne Kysúc 125 541, z toho v okrese Čadca 92 300 a v okrese Kysucké Nové Mesto 33 241.

Genéza vývoja RÚVZ so sídlom v Čadci bola veľmi náročná a v podstate kopírovala zložitosť zrodu hygienickej služby. Postupným vývojom a transformáciou sa z hygienickej služby vytvorilo špecializované odborné pracovisko, ktoré v súčasnom období predstavuje nevyhnutnú preventívnu zložku v oblasti verejného zdravotníctva.

Pre podporu, ochranu a rozvoj zdravia v SR zostane 28.3.1952 pamätným dňom osobitného významu, pretože práve v tento deň Národné zhromaždenie Československej republiky schválilo zákon č. 4/1952 Zb. o hygienickej a protiepidemiologickej starostlivosti. Tento zákon novým spôsobom akcentoval úlohy spoločnosti, jej jednotlivých zložiek i každého občana v starostlivosti o utváranie zdravých podmienok života a práce. Jeho zameranie jednoznačne stanovilo za najvyššiu životnú hodnotu, ktorú človek má, zdravie, jeho podporu, ochranu a rozvoj. V súlade s týmto zákonom sa vybudovala hygienická služba a boli zriadené okresné a krajské hygienické stanice. V roku 1966 vyšiel zákon č. 20 o starostlivosti o zdravie ľudu. Zákon stanovil povinnosť všetkým hospodárskym a správnym orgánom uskutočňovať v rámci svojej pôsobnosti opatrenia na vytváranie a ochranu zdravých životných a pracovných podmienok a zdravého spôsobu života a práce. Táto povinnosť posilnila úlohu hygienickej služby v okrese a dala základ pre výkon preventívneho a bežného hygienického dozoru, ale aj iných odborných úloh pri usmerňovaní činnosti hospodárskych orgánov, čo patrilo medzi špecifické úlohy hygienickej služby.

Región Kysúc až do roku 1968 nemal ani v jednom z uvedených okresov zriadenú nemocnicu. Zdravotná starostlivosť bola poskytovaná len v neúčelových priestoroch, z ktorých časť bola zároveň vyčlenená i pre pracovníkov hygienickej služby. Prvé zmienky o pracovisku hygienickej služby sú známe od r. 1952, teda od schválenia citovaného zákona, kedy boli pre zamestnancov zriadené pracovné priestory. Tieto priestory však zároveň slúžili aj pre pracovníkov železničnej stanice. V roku 1960, v čase vzniku pôrodnice a infekčného oddelenia v Čadci, bola hygienicko-epidemiologická služba premiestnená do zrubu pri tomto infekčnom oddelení. Budova terajšieho RÚVZ bola daná do užívania ako budova okresnej hygienickej stanice, v ktorej sídlilo i riaditeľstvo OÚNZ. I napriek tomu, že budova bola určená pre okresnú hygienickú stanicu, slúžili pre toto pracovisko necelé dve poschodia a zvyšná plocha bola využívaná okrem riaditeľstva OÚNZ i ďalšími spoločnými úsekmi, ako napr. ROH, KSS, CO, či pre laboratórnu zložku. Vďaka nadobudnutej právnej subjektivite, ale i vďaka úspešnej integrácii preventívnych zložiek zdravotníctva, bolo možné zrealizovať prestavbu a dostavbu budovy RÚVZ, ktorá sa začala v r. 1997 prípravou projektovej dokumentácie a úspešne bola skolaudovaná v roku 2002. Všetky stavebné a rekonštrukčné práce na budove sa uskutočnili za plnej prevádzky inštitúcie, za čo patrí vďaka nielen realizátorom stavby, ale i zamestnancom, ktorí museli znášať počas výkonu práce hluk, prach, nedostatočné vykurovanie. Vďaka prestavbe vznikli nové pracovné priestory s vytvorením nového pracovného prostredia pre odbornú zložku, technicko-hospodársky úsek a pre laboratórne pracoviská. Stavebná úprava objektu bola veľkým prínosom nielen pre odborné pracovisko, ale hlavne pre podnikateľov oboch okresov, nakoľko vďaka nej bola zriadená laboratórna zložka za účelom vyšetrovania potravín a vôd a vzniklo i pracovisko, ktoré vykonávalo meranie a hodnotenie nepriaznivých faktorov životného a pracovného prostredia – hluku. V tomto období mikrobiologické laboratórium, zamerané na vyšetrovanie biologického materiálu, bolo síce delimitované pod NsP Čadca, avšak naďalej jeho sídlo ostalo v budove RÚVZ. Po mnohých legislatívnych zmenách, týkajúcich sa inštitucionálneho usporiadania a obsahovej náplne, došlo k ďalšej reorganizácii, ktorej výsledkom bolo zrušenie akreditovanej laboratórnej časti. Po zrušení tohto odborného úseku laboratórne vyšetrenia vykonáva pre úrad pracovisko RÚVZ Žilina, do ktorého boli v rámci delimitácie presunuté laboratórne prístroje a laboratórne vybavenie.

Od roku 1952 vo funkcii okresného hygienika pôsobil MUDr. Šulo, neskôr MUDr. Galanda a MUDr. Jeleník. V roku 1970 bol riaditeľom okresnej hygienickej stanice MUDr. Alojz Krištofík, ktorého vo funkcii nahradil MUDr. Jozef Pokorný. Náročná premena hygienickej služby na inštitúciu verejného zdravotníctva bola zvýraznená predovšetkým po roku 1989, a to na základe mnohých pokusov o vykonanie zmien a transformácie obsahovej, ale aj inštitucionálnej povahy. Dôsledkom toho bolo zriadenie funkcií obvodných lekárov pri jestvujúcich obvodných úradoch, avšak mimo inštitúcie pôvodného ústavu hygieny a epidemiológie. Do tejto funkcie bol menovaný MUDr. Dušan Lukáč a riaditeľom ústavu hygieny a epidemiológie bol naďalej MUDr. Jozef Pokorný. Na základe nového územného usporiadania a vytvorenia dvoch okresov v roku 1996 došlo k vytvoreniu okresu Kysucké Nové Mesto. Funkciu okresného hygienika v tomto okrese zastával MUDr. Milan Zenka. Naďalej podklady pre rozhodovaciu činnosť boli poskytované z ústavu hygieny a epidemiológie. Novela jednotného zákona č. 20 v roku 1989 pretransformovala ústavy hygieny a epidemiológie na štátne zdravotné ústavy, čím sa určili nové významné činnosti a zameranie hygienickej služby. Bol ustanovený „ inštitút hygienikov “ ako orgánov štátnej správy na ochranu zdravia ľudí s cieľom ochrany a podpory zdravia. Novela zákona NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí, ktorá vychádzala z prijatého Programového vyhlásenia vlády SR, uzákonila zmenu týchto ústavov na regionálne úrady verejného zdravotníctva. Tieto legislatívne úpravy mali za následok zrušenie pracoviska okresného hygienika pri Okresnom úrade v Kysuckom Novom Meste. Pôsobnosť RÚVZ v Čadci ostáva až doteraz pre obidva okresy. Ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia je od roku 2007 legislatívne stanovená prijatým zákonom NR SR č. 355/2007 Z. z.. Reforma štátnej správy kumuláciou funkcií v riadiacej zložke ustanovila pozíciu regionálneho hygienika a vedúceho služobného úradu. Od roku 2013 funkciu zastáva RNDr. Xénia Lukáčová.

V prvých rokoch činnosti hygienická služba musela riešiť veľké problémy na úseku boja proti vzniku a šíreniu závažných prenosných infekčných ochorení. Aktívnou činnosťou sa podarilo zápasiť s veľkými epidémiami, eliminovať ohniská vírusovej hepatitídy typu A v oblasti Kysuckého Nového Mesta, brušného týfusu v lokalite Stará Bystrica – Krásno nad Kysucou a v regióne horných Kysúc v Turzovke. Oblasť Kysúc neobišla ani epidémia osýpok, ktorá prepukla v Oščadnici. Boli vypracované nové postupy a zavádzané nové protiepidemické opatrenia. Úspechom v oblasti ochrany a podpory zdravia v našom regióne bola eliminácia prenosných ochorení preventabilných očkovaním. Vďaka zavedeniu jednotnej schémy očkovania a prepracovanému systému surveillance infekčných ochorení je epidemiologická situácia vo výskyte prenosných ochorení priaznivá doteraz v oboch okresoch. Epidemiologické pracovisko RÚVZ so sídlom v Čadci sa muselo opakovane vysporiadať s rôznymi krízovými situáciami, napr. prijatím opatrení v prípade podozrenia na výskyt antraxu, zabezpečovanie protiepidemických opatrení v súvislosti s výskytom tzv. vtáčej chrípky, prasačej chrípky a pod.

Pracovníci hygienickej služby sa významnou mierou podieľali na zlepšení zabezpečenia zásobovania obyvateľstva pitnou vodou nielen kontrolou jej kvality, ale i prijímaním opatrení, ktoré viedli k zlučovaniu malých vodných zdrojov do hromadných vodovodov. Významný podiel tvorila odborná činnosť pri vybudovaní vodárenskej nádrže v Novej Bystrici, ktorá v súčasnom období zásobuje pitnou vodou nielen kysucký región, ale i Žilinu a Bytču. Hornatý kraj Kysúc neobchádzali ani povodne, pri ktorých hygienická služba zabezpečovala nielen obhliadky vodných zdrojov, ale i monitoring kvality vody. Všetky oddelenia RÚVZ spolu s odbormi životného prostredia, s mestskými a obecnými úradmi sa podieľali na posudzovaní škôd súvisiacich s následkami povodní.

Význam hygienickej služby je nepopierateľný taktiež na úseku riešenia rôznych káuz, ktoré mali za následok vznik alimentárnych nákaz a otráv z potravín. Provizórne podmienky v potravinárskych výrobniach, stravovacích prevádzkach a v predajniach potravín, často bez zabezpečenia tečúcej vody, odkanalizovania, či bez vyhovujúcich sociálnych zariadení pre potravinárskych pracovníkov a konzumentov, boli príčinou rôznych epidémií. História hygienickej služby zaznamenala dva rôzne pohľady na prácu hygienika práve v oblasti potravinárskeho sektora. Kým v minulosti bol potravinársky sektor pod správou len troch subjektov – Jednota, Zdroj a Reštaurácie, v období ČSFR došlo na tomto úseku k živelnému nárastu rôznych potravinárskych prevádzok, vo veľkej miere bez zabezpečenia základných hygienických požiadaviek. Koncom 90-tych rokov významnú úlohu zohrala hygienická služba na úseku legislatívnych zmien, pretože okrem noviel zákonov boli prijaté hlavy potravinového kódexu pre jednotlivé komodity potravín, niektoré z nich až s doterajšou platnosťou. I napriek aproximácii právnych predpisov po vstupe Slovenska do EÚ v oblasti hygieny potravín bolo preukázateľné, že hygienická služba je nenahraditeľná pri ochrane verejného zdravia, čo preukazuje riešenie množstva potravinových káuz, často s fatálnymi následkami, akou bol výskyt BSE, metanolová kauza v ČR a pod. Výskyt takýchto káuz dal pre verejné zdravotníctvo podklad pre vytvorenie systému RAPID a RAPEX s rýchlou výmenou informácií. Uplatnenie systému umožňuje prijať preventívne opatrenia práve na úseku ochrany verejného zdravia vo všetkých štátoch Európskej únie.

Do roku 1989 hygienický dozor zahŕňal v rámci preventívnych činností posudzovanie projektových dokumentácií, čo dalo základ pre budovanie všetkých prevádzok tak, aby boli zabezpečené nielen vhodné dispozičné členenia v súlade s normami, ale i dodržanie stanovených limitov na pracovné a životné prostredie s prioritou ochrany zdravia ľudí.

Taktiež posudzovaním rôznych technických, technologických a organizačných opatrení hygienickou službou došlo k vylepšeniu pracovného prostredia a k zníženiu výskytu a pôsobenia rizikových faktorov. Hygienická služba zohráva úlohu v posudzovaní neuropsychickej záťaže pracovníkov, či v posudzovaní chorôb z povolania s prijímaním opatrení na zabezpečenie zdravého životného a pracovného prostredia.

Zásluha hygienickej služby je preukázaná i na úseku zariadení slúžiacich pre deti a mládež nielen posúdením podkladov pre vybudovanie nových predškolských zariadení, ale i podporou pri rekonštrukcii starých školských objektov. Vylepšený hygienický štandard výučbovej základne, ale i dobudovanie telovýchovných a športových areálov v regióne Kysúc, bolo práve zásluhou odborne pripravených podporných stanovísk na získanie finančných prostriedkov z fondov EÚ po posúdení projektových dokumentácií.

Verejné zdravotníctvo sa neustále podieľa na podpore zdravia a prevencii civilizačných ochorení nielen výchovou k zdravému spôsobu života u detí a mládeže, ale i výchovou dospelej populácie regiónu. Súčasťou výchovy k zdraviu sú i aktivity zamerané na vylúčenie vplyvu návykových látok, ako sú tabak, drogy, alkohol, ktoré sú súčasťou práce verejných zdravotníkov.

Odborné pracovisko RÚVZ v Čadci plní hlavné úlohy, programy a projekty, ktoré vychádzajú z Národného programu podpory zdravia (NPPZ), schváleného Vládou SR, zameraného na prevenciu a kontrolu chorôb, podporu zdravia a redukciu rizikových faktorov hromadne sa vyskytujúcich chorôb. Ako súčasť NPPZ sa riešia programy odporúčané SZO – Zdravie podporujúce školy, CINDI, Zdravé mestá a obce, Zdravé pracoviská, Program ozdravenia výživy obyvateľov SR atď. Plnenie prebieha v súlade s poslednou aktualizáciou z roku 2011 podľa pokynov a metodických usmernení zriaďovateľa, ktorým je Úrad verejného zdravotníctva SR.

Obsahová náplň činnosti RÚVZ spočíva v prevencii ochorení, ochrane a podpore zdravia a v zabezpečení zlepšovania zdravotného stavu obyvateľstva. Naďalej plní špecifickú úlohu v znížení výskytu rizikových faktorov, v zabezpečení správneho životného štýlu a v pozitívnom ovplyvňovaní zdravej výživy, zdravých životných a pracovných podmienok.

Slovenská republika sa zaraďuje medzi krajiny s vysokým stupňom hospodárskeho a ekonomického rozvoja, čo prináša so sebou i nadmerný výskyt tzv. civilizačných ochorení, často presahujúcich súčasné hranice medicíny. Práve preventívne opatrenia s vytvorením prostredia, v ktorom občan bude mať zaručené podmienky na podporu, ochranu a rozvoj svojho zdravia, sú kľúčovým nástrojom spoločnosti. Takýmto nástrojom vždy boli a sú práve regionálne úrady verejného zdravotníctva.

„ Zdravie nie je všetko, ale bez zdravia je všetko ničím“.