Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach (RÚVZ KE)

má územnú pôsobnosť pre okresy Košice I - IV a Košice - okolie

Je orgánom verejného zdravotníctva pre okresy Košice I - IV a Košice - okolie a orgánom radiačnej ochrany pre Košický a Prešovský kraj. Ako orgán verejného zdravotníctva v krajskom sídle odborne a metodicky vedie a koordinuje činnosť regionálnych úradov verejného zdravotníctva v Košickom kraji a zabezpečuje pre ne laboratórne činnosti a diagnostiku.

RÚVZ KE je rozpočtová organizácia, ktorá je finančnými vzťahmi napojená na rozpočet ministerstva zdravotníctva, riadi a za jeho činnosť zodpovedá regionálny hygienik, ktorý je zároveň aj generálnym tajomníkom služobného úradu.

Regionálnou hygieničkou je MUDr. Jana Kollárová, MPH

Back Svetový deň boja proti AIDS – 1. december

Svetový deň boja proti AIDS – 1. december

Z histórie svetového dňa

V roku 1988 Svetová zdravotnícka organizácia (angl. World Health Organization, skr. WHO) vyhlásila 1. december za Svetový deň boja proti AIDS. Každým rokom si tak pripomíname dôležitosť prevencie a liečby tohto ochorenia. Hlavným cieľom dňa je zvýšiť povedomie o víruse HIV, jeho dopadoch na ľudské zdravie a podporiť ľudí žijúcich s HIV/AIDS. Nosenie červenej stužky pri tej príležitosti je celosvetovým symbolom solidarity s ľuďmi žijúcimi s HIV, resp. AIDS. Pre tohtoročný deň, WHO stanovila tému: „Vyber si správnu cestu: Moje zdravie, moje právo!“ (z angl. „Take the rights path: My health, my right!“). Zameranie kladie dôraz na ochranu ľudských práv ako kľúčový prvok úspešného boja proti HIV/AIDS.

Vírus HIV a ochorenie AIDS (skr. HIV/AIDS)

HIV je vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti (angl. Human Immunodeficiency Virus) a svoj pôvod má v Afrike. Predpokladá sa, že pochádza z vírusu SIV – vírus opičej imunitnej nedostatočnosti (angl. Simian Immunodeficiency Virus), ktorý infikuje primátov (niektoré druhy opíc). Vírus SIV sa pravdepodobne preniesol na ľudí prostredníctvom kontaktu s krvou infikovaných opíc, napríklad pri love alebo konzumácii mäsa, v prvej polovici 20. storočia. V priebehu desaťročí sa vírus rozšíril z Afriky do celého sveta. Prvé prípady s HIV boli zaznamenané v 80. rokoch 20. storočia, keď sa v USA objavili nezvyčajné prípady zápalu pľúc, rakoviny (napr. Kaposiho sarkóm), spojené s neznámou formou poškodenia imunity, najmä u mladých homosexuálov. Vzhľadom k postihnutiu pacientov prevažne z gay komunity, bola neznáma porucha imunity najprv nazývaná ako „GRID“ – imunitná nedostatočnosť spojená s homosexuálmi (angl. Gay-Related Immune Deficiency). Neskôr došlo k zisteniu, že uvedená porucha imunity postihuje nielen mužov, ale aj ženy, rôzne skupiny pacientov, a dostala názov „AIDS“ – syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti (angl. Acquired Immune Deficiency Syndrome). V bývalom Československu bol prvý prípad AIDS hlásený v roku 1985 u pacienta, ktorý sa vrátil zo zahraničia.

AIDS je ochorenie spôsobené vírusom HIV. Vyskytujú sa dva hlavné typy vírusu HIV, t. j. HIV-1 a HIV-2. HIV-1 je rozšírenejší a virulentnejší, považuje sa za pôvodcu globálnej pandémie HIV/AIDS. Výskyt HIV-2 je geograficky obmedzený najmä na pobrežie západnej Afriky, je menej infekčný, pomalšie postupuje, počet nakazených HIV-2 je oveľa nižší ako pri HIV-1. Vo všeobecnosti, typické pre HIV je to, že napáda imunitný systém človeka, čo následne vedie k zlyhaniu obranyschopnosti organizmu. HIV napáda primárne CD4+ bunky, alebo inak CD4 T-lymfocyty (typ bielych krviniek), ktoré hrajú významnú úlohu v obrane tela proti infekcii. Keď ich množstvo klesne, začne zlyhávať imunitný systém.

Štatistika HIV/AIDS

Vo svete je približne 40 miliónov ľudí infikovaných vírusom HIV a ročne umiera vyše pol milióna ľudí kvôli komplikáciám spôsobeným týmto vírusom. Ešte stále nie je možné natrvalo odstrániť HIV z ľudského tela. V súčasnosti podstupuje liečbu okolo 75 % ľudí vo svete.
Situácia na Slovensku v porovnaní s ostatnými členskými štátmi Európskej únie je priaznivejšia. SR má najnižšiu ročnú incidenciu HIV infekcie. Napriek tomu v poslednom desaťročí je vzostupný trend vo výskyte nových prípadov HIV infekcie. Od začiatku monitorovania HIV/AIDS v SR, t. j. od roku 1985 ku dňu 30. 06. 2024 bolo evidovaných 1 647 prípadov infekcie HIV (u občanov SR a cudzincov v SR). Z toho u občanov SR sa vyskytlo 1 330 prípadov infekcie HIV (u 1 200 mužov a 130 žien). HIV infekcia prešla do štádia AIDS u 158 osôb (u 145 mužov a 13 žien) a zaznamenaných bolo 98 úmrtí ľudí s HIV, z toho 77 v štádiu AIDS (pre viac informácií pozri odkaz: Výskyt HIV infekcie v Slovenskej republike k 30.06.2024).

Prenos

Vírus HIV sa nachádza v telesných tekutinách nakazenej osoby. Medzi najrizikovejšie telesné tekutiny z hľadiska prenosu vírusu patria: krv, sperma/ejakulát, pošvový/vaginálny sekrét, materské mlieko, mozgovomiechový mok.

Najčastejšie cesty prenosu HIV:

sexuálna (nechránený pohlavný styk),
krvná – používanie kontaminovaných ihiel a striekačiek, použitie kontaminovaného materiálu pri tetovaní a robení piercingu,
z infikovanej matky na dieťa počas tehotenstva, pri pôrode a dojčení.

HIV sa neprenáša:

bežným kontaktom s infikovanou osobou (napr. podávaním rúk, bývaním v spoločnej domácnosti),
uštipnutím bodavým hmyzom (komáre, kliešte a i.),
vodou ani vzduchom (napr. kýchaním, kašľaním).

Prejavy HIV/AIDS

V prvých týždňoch po infikovaní sa príznaky môžu, ale nemusia prejaviť. Prvé príznaky infekcie HIV sú väčšinou veľmi podobné chrípkovým príznakom. Môže sa objaviť horúčka, bolesť hrdla, bolesti hlavy a ďalšie. Keď dôjde k oslabeniu imunitného systému a infekcia prejde do štádia AIDS, môžu sa tiež prejaviť príznaky, ako kašeľ, opuchnutie lymfatických uzlín, úbytok hmotnosti či hnačky. Okrem toho, AIDS zvyšuje riziko vzniku niektorých onkologických ochorení.

Prevencia

Znížiť riziko infikovať sa vírusom HIV možno niekoľkými spôsobmi, ako napr.:

mať partnerský vzťah založený na vernosti,
neviesť promiskuitný spôsob života,
používať mužský prezervatív/kondóm počas pohlavného styku,
zabrániť prenikaniu nesterilných nástrojov do tela (piercing, tetovanie, ihly).

Diagnostika

Za účelom diagnostiky sa detegujú protilátky proti HIV, ktoré vznikajú u infikovaných osôb (zväčša do 28 dní od doby infikovania sa vírusom). Testovaním sa dajú zistiť protilátky proti HIV asi 3 mesiace po infikovaní sa.
Súčasťou prevencie a včasnej diagnostiky HIV/AIDS sú dostupné vyšetrenia (testovania), poskytované (aj bezplatne), napr. v:

Národnom referenčnom centru pre prevenciu HIV/AIDS na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave,
Poradniach prevencie HIV/AIDS, resp. v útvaroch lekárskej mikrobiológie pri vybraných regionálnych úradoch verejného zdravotníctva v Slovenskej republike (ďalej len RÚVZ v SR), pričom všetkých 36 RÚVZ v SR poskytuje informácie o HIV/AIDS telefonicky aj e-mailom,
zdravotníckych zariadeniach: v oddeleniach klinickej mikrobiológie, cez praktických lekárov, urológov, gynekológov alebo v súkromných laboratóriách,
testovacom centre HIV CheckPoint v Bratislave.

Liečba

Čím skôr sa infekcia podchytí, tým je liečba efektívnejšia. Na liečbu sa používajú lieky, ktoré bránia množeniu vírusu HIV v ľudskom tele. Táto liečba znižuje riziko prenosu HIV z liečenej infikovanej osoby na neinfikované osoby.

Použité zdroje a súvisiace odkazy:

Zostavil: Odbor podpory zdravia a výchovy k zdraviu