História RÚVZ so sídlom v Žiari nad Hronom

Dňa 28. marca 1952 Národné zhromaždenie bývalej Československej socialistickej republiky prijalo zákon č. 4/1952 Zb. o hygienickej a protiepidemickej starostlivosti, ktorým sa ustanovili okresné a krajské hygienické stanice a orgány hygienickej služby. V priebehu svojej 60-ročnej histórie prešli niekoľkokrát transformáciou až po dnešné úrady verejného zdravotníctva. 
Územie regiónu je situované približne v strede SR, ale v západnej časti Banskobystrického kraja. Pôvodný okres Žiar nad Hronom vznikol 1.júla 1960 zlúčením bývalých okresov Banská Štiavnica, Kremnica a Nová Baňa. Po poslednej územnej reorganizácii v roku 1996 vznikli tri okresy Banská Štiavnica, Žarnovica a Žiar nad Hronom, v ktorých  Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Žiari nad Hronom zabezpečuje odborné činnosti.

Stav osídlenia v regióne je výsledkom zložitého stáročného vývoja, keď sa poľnohospodárstvom zaoberajúce obyvateľstvo usadzovalo na nivách a v údolí Hrona a na pahorkatinách Žiarskej kotliny. Dôležitú úlohu pri osídľovaní zohrala ťažba nerastov a drahých kovov. Rozvoj priemyslu po 2. svetovej vojne nadviazal na staré tradície v baníctve, hutníctve, strojárenstve, textilnom, drevárskom a potravinárskom priemysle. Z ekonomického hľadiska predstavoval región oblasť charakterizovanú vysokou mierou industrializácie s nepriaznivou štruktúrou priemyslu s množstvom rizikových pracovísk (ťažké strojárstvo, hutníctvo, baníctvo) zamorujúcich exhalátmi a imisiami rozsiahle lokality regiónu. V roku 1996 sa úplne ukončila zastaraná neekologická výroba hliníka v závode ZSNP  Söderbergovou technológiou, výrazne sa tak znížil  počet rizikových pracovísk ako aj záťaž životného prostredia. Taktiež  bolo zlikvidované bývalé odkalisko červeného kalu, ktoré bolo veľkou záťažou a hrozbou pre životné prostredie v prípade havárie.

Rozloha regiónu je 1264,1 km2 s počtom obcí 63  a 5 mestami. Najviac obcí je vo veľkostnej skupine od 500 do 1000 obyvateľov.

V súčasnosti žije v spádovom území troch okresov približne 91 000 obyvateľov, z toho v okrese Banská Štiavnica 16 638, v okrese Žarnovica 26 728 a 47 424 v okrese Žiar nad Hronom . Pokles počtu obyvateľov v ostatných rokoch, okrem nízkej pôrodnosti, súvisí aj s transformačnými  až likvidačnými krokmi  priemyselnej a poľnohospodárskej výroby, čo na druhej strane priaznivo ovplyvnilo životné prostredie.

Situácia v kvalite zdravia obyvateľstva regiónu je nepriaznivá. Úmrtnosť mužov a žien podľa veku úmrtia je značne rozdielna. Úmrtnosť mužov je podstatne vyššia v produktívnom veku. Podľa hlavných príčin smrti sú na prvom mieste kardiovaskulárne a na druhom nádorové ochorenia.

Priaznivá epidemiologická situácia bola dosiahnutá vo výskyte prenosných ochorení  aj vďaka činnostiam v oblasti ochrany a podpory zdravia. Je to nielen eliminácia prenosných ochorení preventabilných očkovaním, ale aj zníženie počtu alimentárnych ochorení, ktoré sa vyskytovali v početných epidémiách. Ako príklad stačí uviesť epidémiu brušného týfusu v roku 1957 v Žarnovici po konzumácii „pitnej vody“ na pretekoch motocyklov na plochej dráhe, epidémiu salmonelózy v roku 1974 po konzumácii palaciniek s tvarohom – 108 ochorení a epidémiu salmonelózy z roku 1992, kde ochorelo 82 osôb po konzumácii zmrzliny. V roku 1988 bola vyšetrovaná epidémia bacilárnej dyzentérie v obci Štiavnické Bane, kde ochorelo 83 obyvateľov obce a 33 brigádnikov. Faktorom prenosu bola pitná voda z „Veľkej Richňavskej Štôlne“, kde v blízkosti bola žumpa s WC rekreačného strediska. U rekreantov bola zistená dyzentéria spôsobená Sh.sonnei. V súčasnosti epidémie takéhoto charakteru neboli zaznamenané k čomu prispelo aj dobudovanie verejných vodovodov a kanalizácie. Podiel zásobovaných obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov v okrese Žiar nad Hronom je 91,72%, v okrese Žarnovica 90,92 % a v okrese Banská Štiavnica 94,94 %. Problémom zostávajú komunity so slabým sociálnym štandardom, ktoré si v regióne zakladajú osady bez vody a akéhokoľvek odstraňovania biologického odpadu. V týchto lokalitách sú zaznamenávané epidémie vírusovej žltačky typu A v 3 – 5 ročných cykloch. 
Vývoj dnešného RÚVZ a výkonu verejného zdravotníctva začal v  roku 1952, kedy v rámci vtedajšieho územného členenia existovali 3 pracoviská (v Kremnici, Novej Bani a Banskej Štiavnici) ktoré zabezpečovali výkon hygienickej služby v príslušných okresoch.

Počas výstavby ZSNP š.p. Žiar nad Hronom  v roku 1955 bolo vytvorené detašované pracovisko v areáli závodu, ktoré bolo umiestnené v jednom z dvoch drevených prízemných objektov, ktoré boli vyhradené pre poskytovanie zdravotníckych služieb. Na detašovanom pracovisku pracovali dvaja asistenti, ktorí boli prijatí na Krajskú hygienickú stanicu v Banskej Bystrici, vtedajším riaditeľom a vyslaní na detašované pracovisko v areáli ZSNP š.p. Žiar nad Hronom. Títo zamestnanci  zabezpečovali oblasť hygieny výživy a komunálnej hygieny (bufety, závodnú kuchyňu, odbery vzoriek potravín, vody, biologického materiálu, ubytovanie, atď.). Vyšetrovanie vzoriek potravín sa vykonávalo v laboratóriách vo Zvolene a vyšetrovanie vzoriek vôd sa vykonávalo v laboratóriách KHS Banská Bystrica.

V roku 1957 nastúpil na detašované pracovisko do ZSNP š.p. Žiar nad Hronom MUDr. Vladimír Hlavnička.

V roku 1960 bola reorganizácia územného členenia, boli zrušené okresy Kremnica, Nová Baňa a Banská Štiavnica a bol vytvorený nový okres Žiar nad Hronom, čo znamenalo aj zrušenie troch pracovísk hygienickej služby v uvedených okresoch a vznik nového pracoviska Okresná hygienická stanica (OHS) v Žiari nad Hronom. OHS bola umiestnená do dreveného prízemného objektu na terajšej ulici A. Dubčeka. Na OHS boli preložení všetci zamestnanci z areálu ZSNP š.p. Žiar nad Hronom a zamestnanci zo zrušených pracovísk jednotlivých okresov. Organizačná štruktúra OHS bola nasledovná: riaditeľ, odd. hygieny práce s vedúcim lekárom a 3 asistentmi, odd. hygieny výživy s vedúcim lekárom a tromi asistentmi, odd. epidemiológie s vedúcim lekárom, a ďalším lekárom od roku 1958, 3 asistentmi a 2 dezinfektormi, odd. komunálnej hygieny  s vedúcim a 2 – 3 asistentmi. K dispozícii boli 4 vodiči a sekretárka.

V roku 1963 sa OHS presťahovala na terajšiu ulicu Cyrila a Metoda v pôvodnej organizačnej štruktúre.

V roku 1965 vzniklo hygienické laboratórium, ktoré spájalo úsek hygieny potravín, hygieny práce  a mikrobiologický úsek všeobecne. Vedúcou laboratórií bola Ing. Lukáčová. V roku 1971 boli vytvorené samostatné laboratóriá hygieny práce pod vedením Ing. Klimenta. Po viacerých presídleniach v rámci mesta prešli v roku 1986 do areálu nemocnice, kde boli až do ich zrušenia v roku 2004.

V roku 1971 odčlenením mikrobiologickej zložky od hygienických laboratórií vzniklo oddelenie klinickej mikrobiológie.

V roku 1979 sa od  klinickej mikrobiológie odčlenila mikrobiológia životného prostredia a bol vytvorený odbor hygienických laboratórií. Pozostával z oddelenia mikrobiológie životného prostredia a oddelenia chemických analýz.

V roku 1976 boli terénne oddelenia (PPL, HV, HŽP a HDM) presťahované na terajšiu ulicu Novomestského. V tomto období pravdepodobne vzniklo aj oddelenie hygieny detí a dorastu.

V roku 1986 sa organizačno – dokumentačné oddelenie, odbor epidemiológie  a oddelenie klinickej mikrobiológie presťahovalo do trojpodlažnej novostavby, ktorá bola prvou budovou z plánovaného komplexu, kde mala byť presídlená Okresná hygienická stanica so všetkými odbormi a oddeleniami. V tomto období mala OHS v Žiari nad Hronom 108 zamestnancov.  V roku 2002 terénne oddelenia boli presťahované  z budovy na Novomestského do pôvodnej budovy na ul. Cyrila a Metoda, kde do roku 2004 boli spoločne s laboratóriami. Od roku 2012 sú v tejto budove všetci zamestnanci RÚVZ.

Prvým riaditeľom okresnej hygienickej stanice do roku 1962 bol MUDr. Garamvöldy, v rokoch 1962 až 2001 bol riaditeľom MUDr. Hlavnička, od r. 2001 do 20012 bol regionálnym hygienikom a vedúcim služobného úradu MUDr. Kortiš a od roku 2013 MUDr. Eva Striežová.

V súčasnosti, po opakovaných redukciách zamestnancov  v štátnej správe má Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Žiari nad Hronom so svojimi siedmymi oddeleniami a to odd. epidemiológie, oddelenie hygieny detí a mládeže, oddelenie  hygieny výživy, bezpečnosti potravín a kozmetických výrobkov, oddelenie hygieny životného prostredia a zdravia, oddelenie preventívneho pracovného lekárstva a toxikológie, oddelenie podpory zdravia a výchovy k zdraviu s poradňami zdravia,  oddelenie technicko-hospodárskych činností a osobným úradom – spolu 38 zamestnancov.

- riaditelia