História verejného zdravotníctva

Historický prehľad vzniku Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava
 

Hygiena a boj s prenosnými chorobami je ľudstvom vedený odbor od doby, keď si uvedomilo možný vzťah choroby, zdravia a prostredia, v ktorom žije, pracuje a pohybuje sa. Prvé dokumentácie o tomto vzťahu sú zadefinované už v gréckej mytológii, kde Hygieia, dcéra Asclépia a Epione, bola uznávaná ako bohyňa zdravia, čistoty a tiež ako bohyňa Mesiaca. Hygieia bola súčasťou náboženského kultu už v 7. storočí pred našim letopočtom. Práve z jej mena bolo odvodené pomenovanie medicínskeho odboru hygiena. Hipokratova prísaha začína tiež prísahou na Hygieiu. V rímskej mytológii jej zodpovedá bohyňa Salus a v keltskej bohyňa Sirona. V novoveku bola hygiena chápaná a praktikovaná viac-menej na empirických základoch a bola základnou súčasťou poskytovania felčiarskych a zdravotných služieb.

Po skončení druhej svetovej vojny, na území hlavného mesta Bratislavy, v rokoch  1945 – 1952 činnosť hygieny a epidemiológie vykonával zdravotný referát Národného výboru, ktorý mal aj zložku zdravotnej kontroly potravín. Národné zhromaždenie Československej republiky sa 28. marca 1952 uznieslo na zákone č. 4/1952 Zb. o hygienickej a protiepidemickej starostlivosti. Je to prvé oficiálne a legislatívne ošetrenie existencie hygienicko-epidemiologickej služby v bývalej Československej republike. Zákon, ktorý mal rozsah iba 4 strany, je obsahovo veľmi plný a rieši všetky nosné problémy hygieny a epidemiologickej starostlivosti. Štruktúrovane mal tri časti :
-    účel a úlohy hygienickej a epidemiologickej starostlivosti,
-    orgány hygienickej a epidemiologickej služby,
-    výkonné zariadenia.

Uznesením rady Ústredného národného výboru v Bratislave na základe zákona č. 4/1952 Zb. „o hygienickej a protiepidemickej starostlivosti“ boli položené základy hygienickej služby. Zákon o hygienickej a protiepidemickej starostlivosti bol významným aktom v rozvoji zdravotníctva, najmä vo svojom zameraní na preventívnu ochranu zdravia ľudu.

Mestská hygienicko – epidemiologická stanica v Bratislave  (MHES) sa začal budovať v roku 1952, základom pre jej vznik boli pracovníci vtedajšieho zdravotného referátu Ústredného národného výboru v Bratislave. K nim sa pričlenili pracovníci ústavu mesta Bratislavy, čím dali základ pre vytvorenie oddelení hygieny výživy a oddelenia hygienických laboratórií. Skupina mestských sanitárov – dezinfektorov bola základom pre vznik odboru dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie. Skupina školskej hygieny pri stredoškolskom zdravotnom ústave bola základom pre oddelenie školskej hygieny.

Každá z týchto skupín pracovníkov pracovala oddelene v pôvodných priestoroch. Až v roku 1954 sa podarilo získať pre MHES obytný objekt na Palisádach, kde po rozsiahlych rekonštrukciách bolo možné umiestniť vedenie stanice, terénne oddelenie a mikrobiologické laboratóriá. Oddelenie hygieny výživy využívalo priestory Potravinárskeho ústavu pri bratislavskom bitúnku. V tomto roku začala i výstavba účelovej budovy tzv. dezinfekčnej stanice pre odbor DDD a dopravnej služby pre pacientov, trpiacich nákazlivými chorobami, na Trnavskej ul. v Bratislave.

MHES mala 3 odbory: hygienicko – protiepidemický, laboratórny a dezinfekčný. Keďže v roku 1954 mesto Bratislava bolo krajom a bolo rozdelené na 5 mestských obvodov, bolo potrebné vybudovať aj 5 obvodných hygienicko – epidemiologických staníc. Každá mala jedného lekára a 3 sanitárnych pracovníkov.

Tak ako rástlo mesto a jeho problémy v nasledujúcich rokoch sa hygienická stanica intenzívne rozvíjala. Zriadila sa prístavná pobočka pre hygienické zabezpečenie vodnej dopravy po Dunaji. Pribudli ďalšie pracoviská ako mikrobiologické, sérologické a imunologické laboratórium, laboratórny zverinec, spaľovacia pec a rozširovali sa už existujúce pracoviská. 

V roku 1960 došlo k administratívnemu zrušeniu mesta ako kraja a mesto Bratislava sa stala okresom. Tým boli súčasne zrušené mestské obvody a s nimi aj obvodné hygienicko - epidemiologické stanice. Pracovníci sa pričlenili do stavu mestskej hygienicko- epidemiologickej stanice a tak počet pracovníkov vzrástol na 121. Organizačne sa členila na 2 odbory: odbor hygienický s 5 oddeleniami a odbor protiepidemický s 3 oddeleniami a Prístavnú pobočku.

V roku 1966 sa podľa zákona číslo 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu zmenil názov stanice na Mestskú hygienickú stanicu (MHS) a zmenila sa aj organizačná štruktúra stanice. MHS mala už vytvorené 4 odbory: odbor hygienický, odbor mikrobiologický, odbor protiepidemický a odbor hygieny prác. V prístave naďalej pracovala Prístavná pobočka. 

Po vyhlásení federácie mestu Bratislave sa opäť dostala postavenie kraja a boli vytvorené 4 mestské obvody. Funkciu obvodných hygienikov dočasne vykonávali vedúci pracovníci MHS, ako vedľajšiu funkciu a mali pre každý obvod 2 asistentov hygienickej služby. 

K 20. výročiu hygienickej služby v roku 1973 bol na MHS počet pracovníkov 120. V roku 1973 sa podarilo obsadiť funkčné miesta obvodných hygienikov novoprijatými lekármi na plný úväzok a zvýšiť počet AHS na 4 pre každý obvod.

V roku 1974 bola odovzdaná do prevádzky nová účelová budova hygienickej stanice na Šmidkého ul. 8, do ktorej sa podarilo sústrediť prakticky všetky odbory a oddelenia. Jednotlivé pracoviská, hlavne laboratóriá, získali dostatok priestorov a moderné prístroje.


Vylepšené pracovné podmienky dali podnet k vzniku pracovísk s celomestskou pôsobnosťou v rámci Hygienickej stanice mesta Bratislavy. Mimo hlavnej budovy bolo oddelenie dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie v účelovej budove na Trnavskej ceste, oddelenie parazitológie v pôvodnej budove na Palisádach a detašované pracoviská oddelenia zdravotnej ochrany štátnych hraníc na letisku a prístave.

Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SSR č, 19/1975 bol upravený názov stanice na Hygienickú stanicu hlavného mesta SSR Bratislavy.


Obvodné zariadenie postupne prechádzali zmenami názvov:
1975 – 1977 =  Odbor obvodného hygienika pre mestský obvod Bratislava I, II, III, IV.
1978 – 1981  = Odbory hygienika obvodu Bratislava I, II, III, IV.
1982 – 1985  = Obvodné hygienické stanice Bratislava I, II, III, IV.
1986               = Bola vytvorená i Obvodná hygienická stanica (ObHS) Bratislava V.

Na území hlavného mesta zabezpečovalo hygienické služby 6 hygienických staníc – hygienická stanica hlavného mesta SR Bratislavy na úrovni krajskej hygienickej stanice a 5 obvodných hygienických staníc na úrovni okresnej hygienickej stanice I. stupňa.

Od 1. mája 1988 sa stali ObHS samostatnými začlenenými zariadeniami Ústavu národného zdravia mesta Bratislavy s novými názvami „Obvodné integrované hygienické pracoviská“ (ObIHP). Hygienik hlavného mesta SR Bratislavy mal do svojej pôsobnosti vyčlenený zdravotný dozor v odboroch epidemiológie a hygieny žiarenia.

Na zabezpečenie jednotného postupu a celomestskej koordinácie boli určené povinné konzultácie a vzájomná informovanosť na niektorých úsekoch činnosti (napr. územné plánovanie, sledovanie kvality pitnej vody, celomestské stavby a pod.). Dňom 1.1.1991 MZ SR v zmysle zriaďovacej listiny č. 1841/1990–A/IV-S z 18.12.1990 zriadilo Špecializovaný ústav hygieny a epidemiológie Bratislava, ako nové pracovisko hygieny a epidemiológie na materiálnej a personálnej báze HSmB a ObIHP Bratislava I–V po dekompozícii Ústavu národného zdravia hlavného mesta SR Bratislavy. 

V nadväznosti na Návrh riešenia organizačného usporiadania zariadení hygienickej služby hlavného mesta SR Bratislavy MZ SR zriadilo s účinnosťou od 1.júla 1991 organizáciu Ústav hygieny a epidemiológie hlavného mesta SR Bratislavy so sídlom v Bratislave, Ružinovská 8.

Štátny zdravotný ústav hlavného mesta SR Bratislavy bol MZ SR zriadený 1. januára 1995 s územnou pôsobnosťou pre hlavné mesto SR Bratislavy v zmysle zákona NR SR č. 272/1994. 

Od 15. augusta 1996 sa tento ústav zlúčil so Štátnym zdravotným ústavom Bratislava - vidiek, s čím bola rozšírená jeho územná pôsobnosť pre celé územie Bratislavského kraja. 

Od 1. septembra 2007 je účinný zákon č.355/2007 Z.z.,  o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa citovaného zákona je Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto so sídlom v Bratislave orgánom verejného zdravotníctva s pôsobnosťou pre územný obvod okresov Bratislava I. – V. a okresov Malacky, Pezinok a Senec. Pri svojej činnosti postupuje podľa ustanovení citovaného zákona č. 355/2007 Z.z. a jeho vykonávacích predpisov, vrátane predpisov vydaných podľa zákona NR SR č. 19/2002 Z.z. ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a taktiež podľa niektorých ďalších platných právnych predpisov dotýkajúcich sa problematiky ochrany verejného zdravia.

Počas celého vyššie uvedeného obdobia stáli na čele stanice osobnosti ako: 

  • MUDr. Juraj Červenka - mestský náčelný lekár, ktorý súčasne vykonával funkciu vedúceho zdravotníckeho referátu ÚNV Bratislava. Po jeho menovaní za oblastného hygienika pre Slovensko nastúpil do funkcie vedúceho zdravotného referátu ÚNV Bratislava a mestského hygienika v roku 1954. 
  • MUDr. František Lacko, ktorý funkciu mestského hygienika a riaditeľa ústavu vykonával do roku 1973.
  • MUDr. Lev Kokolevský, vykonával funkciu mestského hygienika a riaditeľa od roku 1973 do roku 1980.
  • MUDr. Anna Plešková, CSc., od roku 1980 do roku 1990.
  • V roku 1990 na základe výsledku konkurzného konania  bola do funkcie riaditeľa ústavu menovaná ministrom zdravotníctva SR  MUDr. Eva Haladová, CSc., MPH., ktorá pracovala vo funkcii do roku 2008. Súčasne vykonávala funkciu štátneho krajského hygienika krajského úradu v Bratislave.
  • MUDr. Otakar Fitz, od roku 2008 do roku 2020 vykonával funkciu regionálneho hygienika a vedúceho služobného úradu/generálneho tajomníka služobného úradu.
  • MUDr. Stanislav Duba, od roku 2020 do roku 2022 vykonával funkciu regionálneho hygienika a generálneho tajomníka služobného úradu.
  • Mgr. Eva Fitzová, MPH, vykonáva funkciu regionálnej hygieničky a generálnej tajomníčky služobného úradu od roku 2022.

Okrem spomínaných dynamických organizačných zmien prekonal štátny zdravotný dozor aj zmeny v obsahovom a metodickom zameraní. V prvých rokoch hygienickej služby bolo potrebné venovať hlavnú pozornosť infekčným ochoreniam na území mesta. Vďaka preventívnym opatreniam, očkovaniu, zlepšeniu hygienického štandardu bývania, zásobovania obyvateľstva pitnou vodou, potravinami, podarilo sa znížiť, prípadne celkovo zamedziť výskytu niektorých infekčných ochorení. 

Dnešný odbor hygieny životného prostredia a zdravia
Odbor pod názvom hygiena všeobecná a komunálna – bol vlastne prvou inštitúciou, ktorá sa zaoberala vzťahmi medzi životným prostredím a zdravím. V jeho náplni bolo posudzovanie pitnej vody, vody na kúpanie, kvality ovzdušia, zneškodňovanie odpadových látok, hluku a pod. Neskôr sa vytvárali špecializované inšpekcie, najmä pre ovzdušie a vody, nakoľko zdravotnícki pracovníci nemohli odborne posudzovať deje pri emisiách znečisťujúcich látok do ovzdušia alebo vody, ani posudzovať technické príčiny a možnosti regulácie emisií. V r. 1990, v kontexte so situáciou v Európe, vznikol samostatný rezort životného prostredia, ktorý sa podelil s rezortom zdravotníctva o kompetencie v jednotlivých faktoroch životného prostredia. V celej histórii hygienickej služby bola veľká pozornosť venovaná pitnej vode, najskôr z hľadiska možnej cesty prenosu infekčných ochorení, ale aj z aspektu vplyvu jej chemického zloženia na vývoj chronických a civilizačných ochorení. Práca odboru je v súlade legislatívou EÚ významných spôsobom orientovaná aj na oblasť sledovania vôd určených na kúpanie.

Dnešný odbor hygieny detí a mládeže
Odbor hygieny detí a mládeže sa do dnešnej podoby vyvinul z odboru školskej hygieny. Hygienickým problémom školskej výchovy a výučby sa venovali najmä pedagógovia, neskôr lekári. Tým vlastne položili základ pre rozvoj odboru školskej hygieny. Vznikom hygienickej služby v r. 1952 sa stala školská hygiena jedným zo štyroch základných odborov hygieny.  Priekopníkom hygieny detí a dorastu v Československu sa stal akademik Mucha. Spolu s doc. Kukurom vybudovali základy školsko–zdravotnej služby. Kukura založil odbor hygieny detí a dorastu. Prvých 30 rokov sa zvláštna pozornosť venovala najmä otázkam vývinu detí, problematike detských predškolských kolektívnych zariadení, štúdiu príčin zvýšenej chorobnosti detí, školskému prostrediu, telesnej výchove a rekreácii. Koncom 70-tych rokov sa odbor venoval problematike detskej rekreácie. V 80-tych rokoch sa činnosť odboru začala prehlbovať a odborne viac orientovať na komplexné posudzovanie vzťahov medzi organizmom mladej generácie a životnými podmienkami, na analýzu zdravotného stavu vybraných skupín detskej populácie a na sledovanie režimu práce a oddychu žiakov vybraných základných a stredných škôl. V 90-tych rokoch, v období transformácie vtedajších štátnych zdravotných ústavov a orgánov na ochranu zdravia, sa začala uplatňovať kvalitatívne nová orientácia odboru hygieny detí a mládeže. 

Súčasný odbor hygieny výživy, bezpečnosti potravín a kozmetických výrobkov
Odbor hygieny výživy okrem toho, že prešiel transformáciami ako ostatné odbory nášho úradu a okrem výkonov v rámci štátneho zdravotného dozoru a úradnej kontroly potravín zastával ťažiskovú úlohu, na základe poverenia Hlavného hygienika SR pri posudzovaní a rozhodovaní o dovoze potravín, kozmetických výrobkov a predmetov bežného používania do SR. Zákonom č. 152/1995 Z.z. o potravinách boli rozdelené kompetencie pre výkon úradných kontrol medzi orgány veterinárnych a potravinových správ a orgány verejného zdravotníctva. Hlavná zásada kontrol je z „farmy až na stôl“, aby bola zaručená bezpečnosť potravín v celom potravinovom reťazci. Vstupom SR do európskej únie sa automaticky naša republika zapojila do Rýchleho výstražného systému pre potraviny, krmivá a kozmetické výrobky. 

Súčasný odbor epidemiológie
História infekčných ochorení siaha hlboko do dejín ľudstva. Početné epidémie si vyžiadali mnohé obete a decimovali ľudskú populáciu. Avšak ani tieto pohromy nepoložili ľudstvo na kolená a človek vymyslel najúžasnejšiu prevenciu, akú história poznala – očkovanie. Zdá sa to takmer neuveriteľné, ale ešte v 40. rokoch minulého storočia zomierali i na Slovensku stovky detí na mnohé infekčné ochorenia. Zákon o hygienickej a protiepidemickej službe z roku 1952 veľmi skoro priniesol ovocie v podobe nevídaného poklesu infekčných ochorení. Na našom území sa v roku 1952 zaviedlo plošné očkovanie detí proti tetanu, v roku 1953 proti tuberkulóze, v roku 1956 proti čiernemu kašľu a v roku 1957 inaktivovanou vakcínou proti detskej obrne. O rok neskôr sa začalo plošné očkovanie trivalentnou vakcínou proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu a v roku 1960 bola inaktivovaná vakcína proti detskej obrne nahradená živou, perorálnou. V praxi realizované uvedené očkovania spolu s protiepidemickými opatreniami postavili Slovensko medzi prvé štáty na svete, v ktorých sa podarilo odstrániť detskú obrnu a záškrt ako i významne znížiť úmrtnosť na iné infekčné ochorenia. Slovenskí epidemiológovia sa účinne zapájali i do medzinárodných programov prevencie, hlavne do globálnej eradikácie varioly. Počas nasledujúceho 60 ročného obdobia sa epidemiológovia podieľali na eliminácii ďalších ochorení ako sú osýpky, kongenitálna rubeola či tetanus u detí. 

Súčasný odbor podpory zdravia (a výchovy k zdraviu)
Odbor je zameraný na zvyšovanie informovanosti širokej verejnosti o zdravom spôsobe života, podieľa sa na prevencii ochorení a iných porúch zdravia, prípadne zníženie rizika výskytu ochorení. Uvedené činnosti zabezpečuje poradenskou činnosťou prostredníctvom poradní zdravia, ktoré poskytujú všeobecné poradenstvo pre deti, mládež a dospelých, ktoré pozostáva z aktívneho vyhľadávania a stanovenia rizikových faktorov.

Súčasný odbor preventívneho pracovného lekárstva
Tak ako ostatné odbory, tak aj tento odbor prešiel za tých 60. rokov búrlivým vývojom, ktorého cieľom bolo zaistiť zlepšenie pracovných podmienok na všetkých pracoviskách a zníženie rizika ochorení z povolania, výskytu profesionálnych chorôb.

Dnešný odbor hygienických laboratórií (dnes má názov: odbor objektivizácie faktorov životných podmienok)
Odbor hygienických laboratórií začal písať svoju históriu ako odbor až v 90-tych rokoch minulého storočia. Dovtedy boli jednotlivé oddelenia začlenené pod príslušné terénne odbory a to pod odbor komunálnej hygieny a odbor hygieny práce. Nosným programom jednotlivých oddelení odboru je práca analytická, fyzikálno-chemická a mikrobiologická. Tento odbor dostal do vienka vyšetrovať také komodity, ako sú všetky druhy vôd, ovzdušie pracovné a voľné, potraviny, kozmetika a biologický materiál. S obdobím fungovania laboratórií ako odboru sa spája aj proces zavedenia systému správnej laboratórnej praxe (roky 1996 – 2010) a v roku 2004 aj systém akreditácie pracoviska. 

Dnešný odbor ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením (dnes má názov: odbor radiačnej ochrany)
Pôsobí na našom úrade od roku 1998. Jeho zriadenie si vyžiadala rádiohygienická situácia po Černobyľskej havárií, kedy bolo potrebné zhodnotiť veľkosť rizika poškodenia zdravia obyvateľov Bratislavského kraja v dôsledku kontaminácie životného prostredia rádioaktívnymi látkami. Časové sledovanie výskytu antropogénnych izotopov v potravinovom reťazci a v zložkách životného prostredia ako je pôda, voda a vzduch je jednou z hlavných činností odboru do súčasnosti. Pri tejto činnosti sa vyskytli aj niektoré prekvapujúce zistenia, napríklad zvýšený výskyt rádiojódu a cézia v dojčenskom mlieku z Fínska v roku 1989 a 2003, zvýšený výskyt prírodných rádioizotopov v roku 1995 v pleťových maskách z Mŕtveho mora. Zistili sme zvýšený výskyt rádiocézia v hovädzom mäse z obchodnej siete v rokoch 2007 až 2009, rovnako aj v bravčovom mäse v roku 2008. Štátny dozor v tejto oblasti sa vykonáva v súlade s právnymi predpismi platnými nielen u nás, ale aj v európskom a  svetovom priestore. Cieľ je jediný: zabezpečiť využívanie zdrojov žiarenia tak, aby sa zdravotné riziko obyvateľstva udržovalo na najnižšej možnej úrovni.