Výskyt čierneho kašľa v Bratislavskom kraji (aktualizované k 19.04.2024) - RUVZBA
Aktuality
Čierny kašeľ (lat. pertussis) je akútne respiračné ochorenie bakteriálneho pôvodu, ktoré spôsobuje baktéria Bordetella pertussis a postihuje najmä dýchací systém. Ochorenie je známe taktiež pod názvami divý alebo aj dávivý kašeľ. Uvedená baktéria napáda riasinkové bunky epitelov slizníc dýchacích ciest v nose, ústach (= nosohltane) a hrtane infikovanej osoby – kde sa množí a produkuje pertusický i niektoré ďalšie toxíny, ktorými o.i. významne poškodzuje slizničnú výstelku dýchacích ciest. Ochorenie sa prenáša kvapôčkovou infekciou, pričom inkubačná doba je 7 – 21 dní, najčastejšie 10 dní. Prejavuje sa (v prvom, tzv. katarálnom štádiu) najmä zvýšenou teplotou, pokašliavaním, nádchou, kýchaním, stratou chuti do jedla, únavou. Po 1-2 týždňoch nastupuje tzv. paroxyzmálne štádium, ktoré je charakteristické záchvatovým, dráždivým a úsilným kašľom; pri záchvate kašľa pacient často najprv očervenie, potom zmodrie, slzia mu oči, máva vyplazený jazyk a snaží sa nadýchnuť, pri čom počujeme „híkavý“ zvuk. Záchvat končí vykašľaním hlienu alebo aj vracaním. Príznaky v prípade dospievajúcich, dospelých alebo detí s čiastočnou imunizáciou sú vo všeobecnosti miernejšie alebo aj netypické (iného charakteru). V týchto skupinách sa u veľmi malých detí čierny kašeľ diagnostikuje ťažšie, hoci práve najzávažnejšie formy čierneho kašľa sa vyskytujú práve u detí. Mimoriadne závažný môže byť čierny kašeľ u nezaočkovaných detí alebo detí, ktorých matka nebola zaočkovaná. Taktiež závažný až veľmi závažný priebeh má toto ochorenie u imunitne oslabených osôb (najmä u malých detí a seniorov). Rekonvalescentné štádium nastupuje po 2 - 4 týždňoch; je charakterizované postupným ústupom prejavov ochorenia a trvá aj mesiac.
Medzi komplikácie tohto ochorenia patrí pneumónia (v dôsledku superinfekcie inými baktériami), encefalopatia (ochorenie/poškodenie mozgu), záchvaty a dokonca aj smrť. V prípade dospelých a starších detí patria medzi komplikácie aj krátkodobá neschopnosť dýchať, zlomené rebrá, prolaps (vystúpenie) konečníka či hernia.
Najdôležitejším spôsobom predchádzania čiernemu kašľu je úplná imunizácia - očkovanie. Základné očkovanie sa vykonáva v 3., 5. a 11. mesiaci života dieťaťa tzv. hexavakcínou. Preočkovanie sa vykonáva v 6. roku života a v 13. roku života dieťaťa. Každý, kto nie je zaočkovaný očkovacou látkou proti čiernemu kašľu, alebo koho stav zaočkovania už nie je aktuálny, je vystavený riziku nakazenia sa touto chorobou. Účinným liekom proti ochoreniu sú antibiotiká, ktoré významne znižujú výskyt komplikácií po tomto ochorení. Aby však liečba bola čo najúčinnejšia, je nevyhnutné, aby sa začala v rannom štádiu choroby, počas prvého jedného až dvoch týždňov pred objavením epizód početných rýchlych zakašľaní.
V Bratislavskom kraji sa čierny kašeľ vyskytuje stále, hoci je očkovanie proti nemu od roku 1958 povinné. V súčasnosti pediatri očkujú dojčatá proti čiernemu kašľu v kombinácii s očkovacími látkami proti iným ochoreniam. V roku 2023 bola v Bratislavskom kraji zistená celokrajská zaočkovanosť detí (v základnom očkovaní tromi dávkami hexavalentnej vakcíny) proti tomuto ochoreniu 96,8% u detí narodených v roku 2021. Preočkovanosť v šiestom roku života (ročník 2016) tetravalentnou vakcínou dosiahla 92,9%, a preočkovanosť v 13. roku života (ročník 2009) tetravalentnou vakcínou dosiahla úroveň 93,6%.
K 18.04.2024 bolo v Bratislavskom kraji na základe klinického obrazu a sérologického vyšetrenia lekármi nahlásených 74 prípadov tohto ochorenia, čo predstavuje chorobnosť 10,23/100 000 obyvateľov. Z celkového počtu ochorení bolo 49 osôb riadne očkovaných, čiastočne začkované boli 4 osoby, 11 osôb bolo neočkovaných, 2 osoby neboli očkované pre kontraindikáciu, 3 osoby neočkované pre vek, 2 osoby očkovanie odmietli a v 3 prípadoch nebol stav zaočkovanosti zistený. Najvyššia vekovo-špecifická chorobnosť bola zistená vo vekovej skupine 0-ročných osôb. Ochorenia boli hlásené zo všetkých okresov Bratislavského kraja s najvyššou chorobnosťou v okrese Bratislava V. Výskyt ochorení bol sporadický, zaevidovaný však bol aj rodinný výskyt.
Poznámka:
Ľudia, ktorí majú z minulosti proti čiernemu kašľu očkovanie alebo priamo prekonali čierny kašeľ, nie sú voči reinfekcii imúnni do konca života. Po niekoľkých rokoch sa totiž ochrana očkovaním/po prekonaní ochorenia postupne oslabuje, a aj oni sa môžu čiernym kašľom nakaziť/opäť nakaziť. Priebeh choroby je u nich ale menej závažný, obzvlášť už predtým očkovaných dospelých. V rámci povinného preočkovania proti tetanu, záškrtu (prvé preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa odporúča vo veku 30 rokov a ďalej každých 15 rokov) je možné preočkovanie súčasne aj proti čiernemu kašľu, a to kombinovanou vakcínou dTap (diftéria-záškrt, tetanus, acelulárna pertussis). Okrem vlastnej ochrany sa očkovaním znižuje pravdepodobnosť prenosu baktérií čierneho kašľa na malé deti v rodine.
Mgr. Eva Fitzová, MPH
regionálna hygienička