História verejného zdravotníctva v okrese Galanta

Okres Galanta leží v juhozápadnej časti Slovenska, rozprestiera sa na Podunajskej nížine, ktorá na severozápade prechádza do Trnavskej pahorkatiny. Južná časť okresu je súčasťou Žitného ostrova. Z juhu hraničí okres Galanta s okresom Dunajská Streda, zo západu s okresom Senec, z východu s okresmi Šaľa a Nitra a zo severu a severovýchodu s okresmi Trnava a Hlohovec. Územím okresu tečie rieka Váh a okrajovo Malý Dunaj s prítokom Čierna Voda. Rozloha okresu je 641,74 km2, s počtom obyvateľov 93 628, hustota osídlenia je 146 obyvateľov/km2. V okrese máme 36 obcí, z toho 3 so štatútom mesta. Pitnou vodou z verejného vodovodu je zásobovaných 36 obcí, na kanalizačnú sieť je napojených 28.

Zmeny vo vekovom zložení obyvateľstva okresu, ktoré pozorujeme v posledných desaťročiach na úrovni hlavných vekových skupín, označujeme ako populačné starnutie. Je to ovplyvnené negatívnym vývojom pôrodnosti, čo sa premieta v redukcii prirodzeného prírastku a v posledných rokoch aj v prirodzenom úbytku. Prejavuje sa to aj zvyšovaním priemerného veku obyvateľov a zvyšovaním hodnoty ukazovateľov starnutia. Tvar vekovej pyramídy populácie svedčí o regresívnom type vekovej štruktúry, v ktorom poproduktívna zložka prevažuje nad detskou zložkou obyvateľstva.

Na zmenách kvality životného prostredia sa výrazne podieľa aj transformácia priemyselnej a poľnohospodárskej výroby v okrese. V minulosti tu bol rozvinutý najmä priemysel chemický (Duslo Šaľa, Niklova huta Sereď), strojársky (TOS Galanta, opravovne poľnohospodárskych strojov), drevosprajúci (Západoslovenské nábytkárske závody Galanta), poľnohospodársky (Štátne majetky, JRD), potravinársky (Hydinárske závody, Milex Galanta, Medos Galanta,...) a textilný (Slovodev-výrobné družstvo Galanta, Trikota Šaľa).

Zdravotnú starostlivosť pre obyvateľstvo okresu zabezpečuje Nemocnica s poliklinikou Svätého Lukáša v Galante, Mestská poliklinika Sereď a Sládkovičovo a Areál zdravia Galanta (v priestoroch bývalej nemocnice), 60 ambulancií všeobecných lekárov pre deti a dorast a pre dospelých, 97 odborných ambulancií a 44 zubných ambulancií.

Československé národné zhromaždenie prijalo dňa 19.12. 1951 zákon č. 103/1951 Zb. o jednotnej preventívnej a liečebnej starostlivosti. Následne, 28.3. 1952, bol prijatý zákon č. 4/1952 Zb. o hygienickej a protiepidemickej starostlivosti, čím bol vytvorený predpoklad pre vznik systému verejného zdravotníctva. Na právnom základe tohto zákona vznikla hygienická služba, ustanovili sa okresné a krajské hygienické stanice a orgány hygienickej služby. V priebehu svojej histórie prešli niekoľkokrát transformáciou až po dnešné úrady verejného zdravotníctva.

Predchodcami dnešného Regionálneho úradu verejného zdravotníctva boli:

Okresná hygienická stanica v Galante (OHS), ktorá bola zriadená v roku 1953. Funkciu okresného hygienika v tom čase zastával MUDr. Karol Zimmer, neskôr MUDr. Arpád Círia. OHS sídlila v priestoroch areálu bývalej nemocnice v Galante na ulici kpt. Nálepku. Pracovníci boli začlenení do 5 oddelení: oddelenie hygieny práce, odd. hygieny výživy, odd. epidemiológie, odd.hygieny detí a dorastu, odd. komunálnej hygieny. Od tých čias sa hygienická stanica neustále rozrastala a poskytovala odborné služby pre všetky úseky národného hospodárstva v rámci preventívneho a bežného hygienického dozoru. V roku 1970, po odchode MUDr. Círiu do starobného dôchodku, funkciu riaditeľa prevzal MUDr. Jozef Reiter. V roku 1976 - 1980 bolo vytvorené vysunuté pracovisko hygieny práce OHS v Galante v chemickom podniku DUSLO Šaľa, pod vedením Ing. Pavla Pintu. Jeho poslaním bolo zabezpečovať preventívny a bežný hygienický dozor.

14.2. 1980 sa zamestnancom OHS splnil vytúžený sen. Dočkali sme sa sťahovania do nových, moderných samostatných priestorov, v areáli vtedajšieho nového Okresného ústavu národného zdravia, na ulici Hodská. Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 25.4. 1980. Zároveň  v nových priestoroch zahájilo svoju činnosť aj mikrobiologické laboratórium pod vedením vedúceho odboru mikrobiológie MUDr. Júliusa Mikulu, CSc. a MUDr. Magdalény Sládekovej. Postupne v nových priestoroch začali svoju činnosť aj hygienické laboratóriá pod vedením Ing.Pavla Pintu a Ing. Emy Švehlovej.

Dňa 27.novembra 1990 vláda Slovenskej republiky schválila „Zásady reformy štruktúry, riadenia a financovania zdravotníctva SR“. Na základe toho vznikli z bývalých krajských a okresných hygienických staníc ústavy hygieny a epidemiológie. V roku 1991 funkciu okresného hygienika prevzal MUDr. Ľudovít Štálnik.

Následne, zákon NR SR č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí, pretransformoval ústavy hygieny a epidemiológie na štátne zdravotné ústavy.

Po poslednej územnej reorganizácii v roku 1996, bol vytvorený samostatný okres Šaľa a pričlenený do Nitrianskeho kraja. Po vzájomnej dohode výkon hygienickej služby na úseku epidemiológie naďalej zabezpečoval štátny zdravotný ústav Galanta až do roku 2003.

V roku 2004 boli hygienické laboratória rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR v okresných mestách zrušené a táto činnosť prešla plne do kompetencií krajských pracovísk.

S účinnosťou od 1.9. 2007, podľa ustanovenia §3 ods. 1 písm.c) zákona č.355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa stáva orgánom verejného zdravotníctva pre územný obvod okresu Galanta Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Galante. Úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá regionálny hygienik, ktorý je zároveň vedúcim služobného úradu.