Chrípka a akútne respiračné ochorenia (ARO)

Ide o akútne infekčné ochorenie, ktoré sa obvykle rozvíja náhle z plného zdravia. Začína bolesťami hlavy (najmä za očami), zimnicou a vzostupom teploty nad 38ºC a viac. Ďalšími príznakmi sú bolesti svalov a kĺbov, suchý, dráždivý kašeľ, nádcha, pocit sucha a škriabania v hrdle. Pokiaľ nevzniknú komplikácie, príznaky po 2-7 dňoch odoznejú, únava však naďalej pretrváva. K úplnému uzdraveniu obvykle dôjde do 2-4 týždňov od objavenia sa prvých príznakov. Význam chrípky spočíva predovšetkým v jej závažných zdravotných, ekonomických a sociálnych dopadoch. Chrípka zapríčiňuje vysokú mieru absencií detí v školách a práceneschopnosť. Často je zamieňaná za ochorenie spôsobené inými respiračnými vírusmi. Chrípku spôsobuje vírus chrípky, ktorý má niekoľko typov a subtypov.

ARO je akékoľvek akútne infekčné ochorenie dýchacích ciest s teplotou alebo bez teploty ako je: nádcha, rinofaringitída, tonzilitída, sinusitída, otitis media, laryngitída, tracheitída, bronchitída, bronchiolitída, pneumónia a bronchopneumónia. ARO vyvolávajú rôzne agensy, predovšetkým vírusy ako napr. rinovírusy či adenovírusy. Z baktérií vyvolávajúcich ARO ide najčastejšie o streptokoky či stafylokoky. V Slovenskej republike sa osobitne hodnotí chorobnosť na akútne respiračné ochorenia a chrípke podobné ochorenia z agregovaných údajov hlásených v systéme ARO a CHPO. V roku 2020 sa zaznamenalo 1 058 545 prípadov akútnych respiračných ochorení ARO, čo predstavuje chorobnosť 47 681,5/100 000 osôb v starostlivosti hlásiacich lekárov. V porovnaní s rokom 2019, keď bolo hlásených 1 891 698 ochorení, došlo k poklesu počtu hlásených ochorení o 44,04%.
 

Chrípka je častokrát podceňované ochorenie. Pre väčšinu ľudí je to iba nepríjemná skúsenosť, ale v niektorých prípadoch môže mať vážny priebeh a spôsobiť smrť. Existujú skupiny osôb, ktoré sú ohrozenejšie ako iné s vyšším rizikom závažného priebehu ochorenia alebo komplikácií, ktoré môžu mať za následok úmrtie. Do tejto skupiny patria tehotné ženy, malé deti, starší ľudia, osoby s chronickými zdravotnými problémami ako sú chronické srdcové, pľúcne a metabolické ochorenia. Najčastejšie komplikácie chrípky sú zápal priedušiek, zápal stredného ucha a prínosových dutín. Riziko ochorenia predstavuje najmä rozvinutie zápalu pľúc, ktorý má veľmi vážny priebeh. Častejšie však dochádza k vzniku bakteriálnych komplikácií. Vírus spôsobujúci chrípku oslabuje sliznicu nosohltana, ktorá sa následne stáva vstupnou bránou pre iné patogény. 
 

Lekár zvyčajne určuje diagnózu na základe klinických príznakov. Je náročné rozlíšiť chrípku od iných respiračných infekcií. Aj v laickej verejnosti sa za chrípku často označujú ľahšie ochorenia, ktoré majú podobný priebeh ako chrípka, avšak sú spôsobené nechrípkovými vírusmi. Chrípke podobné ochorenia (CHPO) vyvolávajú iné nechrípkové etiologické agensy napr. adenovírusy, rinovírusy, respiračný syncyciálny vírus. Včasný a správny odber materiálu na laboratórnu diagnostiku chrípky je základným predpokladom pre jej úspešnú detekciu. Najčastejšie vyšetrovaným materiálom je nazofaryngeálny výter.
 

Mnoho ľudí si mýli chrípku so silným prechladnutím, avšak chrípka je zvyčajne vážnejšie ochorenie. Príznaky bežného prechladnutia trvajú kratšie a komplikácie ako zápal pľúc sa vyskytujú zriedka. Príznaky prechladnutia sú nádcha, kýchanie, slziace oči a podráždené hrdlo. Toto ochorenie je obmedzené na horné dýchacie cesty, nevzniká náhle z plného zdravia triaškou, vysokou teplotou, ale teplota zvyčajne do 38ºC sa objavuje 1-2 dni od začiatku nádchy.
 

Jediná preukázateľná efektívna metóda prevencie je očkovanie. Očkovaním v úvode chrípkovej sezóny sa v tele stihne
vytvoriť dostatočná ochranná hladina protilátok ešte pred zvýšenou aktivitou chrípky, ktorá nastupuje obvykle od polovice decembra. Chrípková sezóna sa na severnej pologuli oficiálne začína od 40. kalendárneho týždňa aktuálneho roka a pretrváva do 18. kalendárneho týždňa nasledujúceho roka. 
 

Vírus chrípky sa prenáša kvapôčkovou cestou, jadrami kvapiek, pri kašlaní a kýchaní ako aj rozprávaní. Vírus chrípky sa môžu prenášať z človeka na človeka skôr, než sa u infikovaného objavia prvé príznaky ochorenia. Najvyššia nákazlivosť je v úvode ochorenia. Malé deti vylučujú vírus oveľa dlhšie. Vysokému riziku infekcie vírusom chrípky sú vystavení zdravotnícki pracovníci a to v dôsledku zvýšeného vystavenia pacientom a riziku ďalšieho šírenia najmä na zraniteľné osoby. 

Liečba je symptomatická, zameriava sa na zmiernenie príznakov chrípky ako je napr. horúčka, kašeľ a pod. Úplným základom liečby je pokoj na lôžku, dostatok tekutín, prípadne podporné látky ako sú vitamín C a zinok. Pacienti by sa mali sami sledovať, aby zistili, či sa ich stav zhoršuje a vyhľadať lekársku pomoc. Pacientom sa  odporúča sa, pokiaľ majú príznaky, zostať doma, aby sa tak minimalizovalo riziko infikovania ostatných v komunite. 

Ide o obdobie, kedy epidemiológovia predpokladajú postupný nárast chrípky a chrípke podobných ochorení. Aktivita chrípky sa obvykle zvyšuje približne v priebehu decembra.

Chrípkové epidémie sa vyskytujú prakticky každý rok, hoci rozsah a intenzita epidémií sa značne menia. Odhaduje sa, že tieto každoročné epidémie na celom svete majú za následok približne 3 až 5 miliónov prípadov závažných ochorení a približne 290 000 až 650 000 úmrtí. 
 

Ak je výskyt prípadov chrípky v populácii alebo v regióne podstatne vyšší ako bežne počas celého roka. Vírus chrípky A je veľmi premenlivý. Každoročne dochádza k určitým zmenám antigénnych vlastností vírusu, čoho následkom je vznik epidémií. 

Vo všeobecnosti pandémia je epidémia, ktorá sa šíri na veľmi veľké územie (prinajmenšom na celý kontinent) a postihuje veľkú časť populácie. Podľa tejto definície je takáto pandémia chrípky každý rok. S chrípkou spojené pomenovanie pandémia je ohraničené na celosvetovú epidémiu zapríčinenú novým subtypom vírusu chrípky. Takýto nový subtyp je charakterizovaný veľkými zmenami v zložení bielkovín na povrchu vírusu chrípky.