Prípady mpox (opičie kiahne) v európskom regióne (základné informácie o ochorení)

Opičie kiahne - obrázok (pdf, 27 kB)

Informácie boli aktualizované k 15.05.2023

Tri krajiny v európskom regióne (Veľká Británia, Portugalsko a Španielsko) zaznamenali v priebehu prvej polovice mája 2022 potvrdené aj podozrivé prípady opičích kiahní. Prvé prípady boli zaznamenané vo Veľkej Británii a predpokladá sa, že išlo o importovanú infekciu z Afriky. 

Epidémia najviac zasiahla USA, Brazíliu, Španielsko, Francúzsko, Kolumbiu, Mexiko, Peru, Veľkú Britániu, Nemecko a Kanadu. Spolu evidujú až 84,2 % globálnych prípadov opičích kiahní.

Tempo šírenia opičích kiahní sa v globálnom meradle postupne spomalilo. Vírus však naďalej cirkuluje a treba byť preto obozretný.

V európskom regióne bolo medzičasom zaznamenaných takmer 26-tisíc potvrdených prípadov opičích kiahní s výskytom v 45 krajinách (údaje ECDC k 3.5.2022).

Laboratórne potvrdené prípady opičích kiahní boli zaznamenané aj na Slovensku. Prvý laboratórne potvrdený prípad bol na Slovensku zaznamenaný začiatkom júla 2022.

Slovensko nie je endemickou oblasťou výskytu opičích kiahní, avšak obyvatelia majú široké možnosti cestovania, a preto nemôžeme vylúčiť, že počet potvrdených prípadov na našom území bude narastať.

Aj na základe doterajšieho vývoja však nepredpokladáme rozsiahle epidémie.

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) nateraz vyhodnocuje riziko šírenia infekcie vo všeobecnej populácii ako „nízke“, v prípade ľudí s viacerými sexuálnymi partnermi ho však na základe aktuálne dostupných dát označuje za „mierne“.

Slovensko v rámci prípravy na výskyt opičích kiahní ihneď zaviedlo preventívne opatrenia. Hlavný hygienik Ján Mikas vydal dňa 24.05.2022 pre regionálne úrady verejného zdravotníctva, všeobecných lekárov, špecialistov, infektológov a dermatovenerológov usmernenie v súvislosti s výskytom ochorení na opičie kiahne v Európe. Popisuje charakteristiku ochorenia, definíciu a manažment potvrdených prípadov a ich kontaktov, prevenciu a liečbu, laboratórnu diagnostiku a podobne.

Úrad verejného zdravotníctva SR monitoruje situáciu vo výskyte opičích kiahní v Európe a je v kontakte s európskymi štátmi prostredníctvom európskeho systému včasného varovania a reakcie EWRS. 

Opičie kiahne nie sú  nové ochorenie, no prípady tohto ochorenia mimo endemických území Afriky vyvolávajú odborný záujem. Priebežne prebiehajú odborné diskusie na medzinárodnej úrovni o pôvode, možnostiach šírenia vírusu a vhodnej forme prevencie. Upozorňujeme, že informácie o tomto ochorení sa preto môžu v nasledujúcom období upraviť, spresniť, či korigovať.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) rozhodla o používaní nového preferovaného termínu "mpox" ako synonyma pre opičie kiahne. Oba názvy sa budú používať súčasne počas jedného roka, kým sa "opičie kiahne" postupne vyradia.

WHO 23. júla 2022 vyhlásila epidémiu opičích kiahní za ohrozenie verejného zdravia medzinárodného významu podľa Medzinárodných zdravotných predpisov (IHR). O necelý rok, 10. mája 2023, tento stav odvolala.

Opičie kiahne - charakteristika ochorenia
Ide o zoonotické ochorenie, čiže o ochorenie, ktoré sa prenáša zo zvierat na človeka.  

Pôvodca: 
vírus opičích kiahní z rodu Orthopoxvirus (MPXV), čeľaď Poxviridae. Do tohto rodu patrí aj vírus vakcínie, vírus kravských kiahní, vírus varioly a niekoľko ďalších poxvírusov súvisiacich so zvieratami. V súčasnosti boli identifikované dve geneticky odlišné vetvy vírusu opičích kiahní:

  • Vetva I (stredoafrická): Virulentnejšia, s obvyklým výskytom v oblasti od centrálneho a južného Kamerunu až po Demokratickú republiku Kongo a s rizikom úmrtia do 10 %.
  • Vetva II (západoafrická): vyskytuje sa najmä v oblasti od západného Kamerunu až po Sierra Leone a je spojená s rizikom úmrtia menej ako 1 %.

Sekvenačné údaje z rôznych krajín naznačujú, že epidémiu v roku 2022 spôsobuje západoafrická vetva vírusu opičích kiahní.

Rezervoár vírusu nie je úplne objasnený, pravdepodobne sú ním hlodavce a opice v krajinách, kde sa vyskytuje endemicky.
Inkubačný čas ochorenia je 6 - 13 dní, môže byť až 5 - 21 dní.

Prenos: 
K prenosu z človeka na človeka dochádza priamym kontaktom s infekčnými léziami (vyrážkami),  telesnými tekutinami  alebo veľkými kvapôčkami priamo z tváre do tváre počas priameho a dlhodobého kontaktu (face-to-face), alebo nepriamo, napr. kontaminovanou posteľnou bielizňou a pod.

Klinické príznaky: 
Ochorenie začína príznakmi podobnými chrípke - horúčka, únava, bolesti svalov, zimnica, opuch lymfatických uzlín (prodromálne príznaky). Predpokladá sa, že vírus opičích kiahní môžu prenášať aj osoby s prodromálnymi príznakmi, t. j. aj bez prítomnej vyrážky.
Do troch dní od nástupu prodromálnych príznakov sa obvykle objavuje už aj typická vyrážka. Výsyp častokrát začína na tvári a následne sa rozširuje na iné časti tela vrátane dlaní, nôh a genitálnej oblasti. Výsyp nemusí byť rozsiahly, často sa objavujú prípady len s niekoľkými léziami, alebo len jednou, ktoré sa ďalej nerozširujú (ojedinelá vyrážka sa môže objaviť napr. na genitáliách, v ústach, v konečníku či na tvári). Taktiež sa zaznamenali prípady, keď sa neobjavili všetky prodromálne príznaky, alebo sa prejavili až po výsype.
Po odpadnutí poslednej chrasty je človek neinfekčný, príznaky zvyčajne zmiznú do 2 až 4 týždňov.

Liečba: 
je symptomatická a podporná, vrátane prevencie a liečby sekundárnych bakteriálnych infekcií. Zvážiť sa môže liečba antivirotikami pri závažnom priebehu ochorenia. Vyššie riziko vážneho priebehu ochorenia majú dojčatá a deti, tehotné ženy, starší a závažne imunokompromitovaní, vrátane osôb s neliečenou HIV infekciou.

Prevencia:
Chorých je potrebné izolovať, vyhýbať sa kontaktu s imunokompromitovanými osobami a kontaktu so zvieratami (tzv. domáci miláčikovia). Rovnako je potrebné obmedziť sexuálnu aktivitu a úzky telesný kontakt až do úplného vymiznutia výsypu.

Na Slovensko bolo v októbri 2022 dovezených 1440 dávok vakcín proti opičím kiahňam. Vakcíny Jynneos zabezpečila a následne darovala členským krajinám Európska komisia. Ministerstvo zdravotníctva SR bude dovezené vakcíny distribuovať v prípade zhoršenia situácie, ktorá je aktuálne stabilizovaná.

Čistenie, upratovanie a dezinfekcia: 
Poxvírusy vykazujú mimoriadnu vysokú odolnosť voči vysychaniu a majú zvýšenú toleranciu teploty a pH v porovnaní s inými obalenými vírusmi. Tieto vlastnosti ovplyvňujú ich perzistenciu v životnom prostredí: materiály od infikovaných pacientov (napr. dermálne chrasty) alebo kontaminované predmety (napr. posteľná bielizeň) zostávajú infekčné mesiace až roky. Napriek týmto vlastnostiam sú poxvírusy citlivé na bežné dezinfekčné prostriedky, aj keď môžu byť menej citlivé na organické dezinfekčné prostriedky (v dôsledku zníženého obsahu obalových lipidov).

Osobitná pozornosť pri čistení sa venuje toaletám a povrchom, ktorých sa často dotýkame. Kontaminovaný odev a bielizeň treba vyprať pri 60 °C. Koberce, závesy a iné mäkké bytové doplnky možno čistiť parou.

Riziko pre širšiu populáciu:
Na základe dostupných zistení je pravdepodobnosť ďalšieho šírenia vírusu medzi širšou populáciou v krajinách EÚ/EHP a celosvetovo veľmi nízka, čo vedie k celkovo nízkemu riziku pre všeobecnú populáciu. Avšak individuálne riziko vzniku opičích kiahní môže byť vysoké pre malé deti, tehotné ženy, starších alebo imunokompromitované osoby.

Manažment prípadov:
Každé ochorenie a podozrenie z ochorenia musí vyšetriť lekár, ktorý posúdi riziko závažnosti priebehu ochorenia. Osoby s vyšším rizikom závažného priebehu ochorenia si môžu vyžadovať hospitalizáciu a/alebo liečbu antivirotikami.

Choré osoby:

  • sú poučené o nutnosti dodržania izolácie až do odpadnutia poslednej chrasty, vyhýbajú sa telesnému kontaktu s inými osobami (napr. sexuálna aktivita, objímanie, bozkávanie, dlhý osobný kontakt v uzavretom priestore a pod.),
  • zostávajú izolované vo svojej izbe a používajú individualizované pomôcky (uteráky, posteľnú bielizeň, oblečenie, príbory, taniere a poháre), ktoré sa nesmú miešať s predmetmi ostatných členov domácnosti,
  • monitorujú svoj zdravotný stav,
  • denne ich telefonicky kontrolujú pracovníci RÚVZ,
  • izoláciu by mali prerušiť len v nutnom prípade (napr. návšteva lekára, nevyhnutná zdravotná vychádzka) s podmienkou prekrytia výsypu (dlhý rukáv a dlhé nohavice) a prekrytia horných dýchacích ciest respirátorom,
  • sa vyhýbajú kontaktu s domácimi zvieratami (cicavce, hlodavce a iné) a prípadný kontakt s nimi hlásia príslušnému veterinárovi a požiadajú ho o ďalšie odporúčania.

Úzke kontakty zahŕňajú najmä sexuálnych partnerov, osoby žijúce v spoločnej domácnosti alebo kohokoľvek, kto prišiel do kontaktu s posteľnou bielizňou alebo oblečením chorých. Kontakty majú byť poučené, ako si majú sami denne monitorovať zdravotný stav, merať telesnú teplotu a sledovať klinické príznaky ochorenia počas 21 dní od poslednej expozície. Ak sa u kontaktov objavia klinické príznaky ochorenia, je potrebné, aby sa izolovali, s výnimkou návštevy lekárskeho vyšetrenia alebo testovania. Ďalší postup následne určí lekár.

V súčasnosti by zdravotnícki pracovníci mali v rámci diferenciálnej diagnostiky zvážiť infekciu opičími kiahňami u jedincov so zodpovedajúcimi klinickými príznakmi. Odborná a laická verejnosť je informovaná o potenciálnom riziku šírenia opičích kiahní, najmä u osôb, ktoré majú príležitostný sex, viac sexuálnych partnerov a MSM komunity. Jedinci so zodpovedajúcimi príznakmi majú bezodkladne vyhľadať odbornú starostlivosť.

Ďalšie informácie o ochorení a aktuálna situácia v Európe:

Sekcia epidemiológie a pripravenosti na pandémie
a Odbor komunikácie
Úradu verejného zdravotníctva SR