Závislosti

Podľa definície WHO (Svetová zdravotníctva organizácia) rozumieme pod závislosťou duševný, prípadne aj telesný stav, ktorý je charakterizovaný prítomnosťou naliehavej túžby, alebo nepremožiteľnej potreby opakovane a periodicky privádzať do svojho tela príslušnú látku. Okrem tejto potreby poznáme aj psychologickú závislosť na činnostiach (návykové konanie), ktoré vyvolávajú nekontrolovateľné nutkanie opakovať svoje správanie bez ohľadu na následky.

Začiatok závislosti sa môže spájať napr. so spôsobmi ako sa vyrovnať s rôznymi životnými situáciami, so stresom, riešením osobných problémov, zlepšením nálady, prekonaním ostychu a ďalšími. U dospievajúcich môže ísť tiež o tlak na akademické úspechy, tlak od rovesníkov, chýbajúci pocit príslušnosti v škole, pocit nepohody. 

Závislosti delíme na dve hlavné skupiny:

  • Látkové (drogové) závislosti
  • Nelátkové závislosti (návykové konanie – závislosť na určitých činnostiach)

Liečba závislostí:

Musí byť komplexná a odborná, s cieľom zmeny životných postojov závislého jedinca. Nevyhnutná je trvalá abstinencia.

Je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Je však viacero dôvodov prečo ľudia nevyhľadajú odbornú pomoc, ktorú potrebujú. Jedným z dôvodov je, že sú jednoducho presvedčení, že liečbu nepotrebujú. Medzi ďalšie patria skutočnosti, že ešte nie sú pripravení prestať a vzdať sa svojej závislosti, a to aj napriek tomu, že sú si vedomí nepriaznivých dôsledkov. Ľudia tiež nevedia ako začať a kde vyhľadať pomoc, záleží im na mienke ostatných a na tom ako by sa zmenil ich názor. Pociťujú tiež strach z vplyvu na ich pracovné prostredie.  

Začať s liečbou si vyžaduje odhodlanie, motiváciu a odvahu, pretože ide o dlhodobý proces a nie jednorazovú činnosť. 

Látkové závislosti

Pod látkovou (drogovou) závislosťou rozumieme psychický alebo fyzický stav, ktorého následkom je neodolateľná túžba alebo nutkanie užívať psychoaktívnu látku (drogu), a to opakovane s cieľom navodenia psychoaktívneho účinku. Ďalším znakom  závislosti je tendencia zvyšovať dávku, čo vedie k znižovaniu tolerancie, ako aj k psychickej  a často aj fyzickej závislosti od látky s následným rozvojom abstinenčného syndrómu po jej vysadení.

Zjednodušené povedané – závislosť je stav, kedy užívanie drogy spôsobuje jej užívateľovi príjemné pocity a vynechanie dávky vyvoláva v organizme nepríjemné telesné alebo duševné symptómy.

Rozdelenie závislosti:

  • Podľa príčiny vzniku 
  • Podľa druhu psychoaktívnej látky

Vo vzťahu k spoločenskej akceptácii rozdeľujeme drogy na:

  • Legálne (spoločnosťou tolerované): alkohol, lieky, tabak
  • Nelegálne (spoločnosťou sankcionované): heroín, extáza, marihuana

Rozdelenie podľa spôsobu aplikácie drogy:
Do organizmu sa drogy dostávajú nasledovnými spôsobmi:

  • Inhaláciou – závislý ich prijíma prostredníctvom respiračného (dýchacieho) systému
  • Resorpciou – vstupujú do organizmu cez sliznice – prehĺtaním
  • Intravenózne – aplikujú sa do organizmu cez žilový systém (injekčne)

ROZDELENIE ZÁVISLOSTÍ PODĽA TYPU PSYCHOAKTÍVNEJ LÁTKY: 

  • závislosť od alkoholu 
  • závislosť od opioidov 
  • závislosť od kanabinoidov 
  • závislosť od sedatív a hypnotík 
  • závislosť od kokaínu 
  • závislosť od iných psychostimulancií 
  • závislosť od halucinogénov 
  • závislosť od nikotínu 
  • závislosť od prchavých látok a od iných návykových látok, atypické a kombinované závislosti.

Nadmerné užívanie psychoaktívnych látok spôsobuje poškodenie v telesnej aj duševnej rovine užívateľa, čoho následkom je rozvoj syndrómu závislosti, ktorý môžeme podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH) zaradiť medzi zdravotné diagnózy.

Nelátkové závislosti 

Nelátkové závislosti patria medzi novodobú formu závislosti. Technický rozvoj a novodobé technológie prinášajú okrem vymožeností človeku aj problémy. Používanie internetu, počítačov, smartfónov sa v posledných desaťročiach prudko zvýšilo a tento nárast je spojený nielen s výhodami pre ich používateľov a celkovo spoločnosť, ale aj s nadmerným používaním týchto zariadení, čo má často negatívny vplyv na zdravie. 

Jedným zo základných prvkov, ktoré definujú závislosť je znížená kontrola. Táto podobnosť viedla k vzniku konceptu nelátkových závislostí. Ide teda zároveň o neschopnosť odolať impulzu, pudu alebo pokušeniu vykonať čin, ktorý je pre osobu škodlivý. V tomto ohľade sa nelátkové závislosti podobajú poruchám užívania návykových látok. Jedinci so závislosťou od návykových látok uvádzajú, že majú ťažkosti odolať nutkaniu piť alebo užívať drogy. Okrem toho má toto správanie často za následok stav pozitívnej nálady alebo „povznesenej nálady“ podobne ako intoxikácia látkami. Mnoho ľudí tiež uvádza potrebu zvýšiť intenzitu správania na dosiahnutie rovnakého efektu nálady čo by sa dalo pripodobniť tolerancii u závislých na psychoaktívnej latke. Nelátkové a látkové závislosti majú teda viacero podobností vrátane toho, že sa obidve začínajú vyskytovať v adolescencii a mladej dospelosti.

K typickým prejavom patria 

  • silná túžba po príjemných zážitkoch a zaujatosť týmito činnosťami: hrou (pri gamblingu), surfovaním po internete, mobilným telefonovaním a posielaním SMS a MMS, počítačovými hrami,
  • problémy s kontrolou v jednotlivých činnostiach: práce (pri workoholizme), nakupovania (pri shopoholizme), zvyšuje sa tiež frekvencia a dĺžka času v uvedených činnostiach, 
  • preferencia týchto činností pred inými činnosťami: povinnosťami, aktivitami, záujmami jedinca, ktoré zanedbáva,
  • pokračovanie v týchto činnostiach aj napriek vznikajúcim závažným dôsledkom: ekonomickým (finančné dlhy), rodinným (vážne konflikty a vzťahové problémy), pracovným, spoločenským, sociálnym prípadne aj telesným a psychickým.

K nelátkovým závislostiam môžeme zaradiť čokoľvek, čo spôsobuje nekontrolovateľnú vášeň, mániu, ktorá jednotlivca vedome či nevedome poškodzuje, napr.:

  • gambling – patologické hráčstvo,
  • závislosť od internetu (chat, email, sociálne siete),
  • závislosť od televízie,
  • zavislosť od telefonovania (mobilu),
  • workoholizmus,
  • oniománia (shopoholizmus), 
  • poruchy stravovania (anorexia – závislosť od hladovania a diét, bulímia – závislosť od jedla a i.),
  • závislosť od siekt a kultov. 

Prevencia závislostí

Devastačné dôsledky užívania drog prispievajú k celkovému zaťaženiu spoločnosti chorobami. Následkom ich užívania sú akútne a chronické zdravotné problémy, ktoré spôsobujú v zdravotnom systéme aj rozsiahle ekonomické náklady. Každý rok stovky tisíc ľudí, vrátane detí zomierajú na následky zneužívania drog a milióny ďalších sú obeťami drogovej závislosti a drogového násilia.
Prístupy protidrogovej prevencie zahŕňajú široké spektrum, od tých, ktoré sú zamerané na spoločnosť ako celok, a na intervencie zamerané na rizikových jednotlivcov. Hlavné výzvy sú v prispôsobení týchto rôznych stratégií cieľovým skupinám a zabezpečenie, aby boli založené na dôkazoch a mali dostatočné pokrytie obyvateľstva. Pokiaľ ide o posudzovanie na národnej alebo miestnej úrovni, všetky tieto opatrenia môžu byť súčasťou komplexného systému znižovania dopytu po drogách. Je potrebné, aby boli koordinované a integrované. Väčšina preventívnych stratégií je zameraná na užívanie látok vo všeobecnosti, niektoré z nich zahŕňajú súvisiace otázky, ako napr. násilie a sexuálne rizikové správanie, a obmedzený počet sa zameriava na konkrétne látky, ako je alkohol, tabak alebo kanabis.

Hlavným cieľom preventívnych aktivít vo vzťahu k ochrane verejného zdravia je predchádzanie vzniku možných zdravotných, sociálnych a ekonomických problémov, vyplývajúcich z rizikového užívania psychoaktívnych látok.
V prevencii nelátkových závislostí je dôležité zameriavať sa na plnohodnotné trávenie voľného času, nerizikové aktivity, záujmy či koníčky. V súvislosti s uvedeným je tiež  dôležité naučiť sa kontrolovane používať internet, nakupovať aj pracovať. Presné stanovenie pravidiel práce s počítačom vrátane časového limitu, zablokovanie internetových stránok zameriavajúcich sa na internet gambling, sieťové online hry a ďalšie sú samozrejmým prínosom v prevencii. 

V preventívnej oblasti rozlišujeme tri úrovne pôsobenia:

Primárna prevencia – zameraná na ochranu jednotlivca pred kontaktom s drogou, alebo  činnosťami vyvolávajúcimi závislosť patologického charakteru (preventívne programy spojené s prednáškovou činnosťou, ktorých cieľom je zvyšovanie zdravotného uvedomenia rôznych skupín obyvateľstva a tým napomáhanie eliminácii rizikových spôsobov správania v oblasti konzumácie návykových látok.
Sekundárna prevencia -  zaoberá sa identifikovaním rizikových jednotlivcov, ktorí prišli do kontaktu s drogou, alebo činnosťou vyvolávajúcou závislosť patologického charakteru. Cieľom sekundárnej prevencie je snaha odstrániť takéto správanie pomocou medicínskych, psychologických,  sociálnych a iných terapeutických prístupov. V tejto fáze je nevyhnutná pomoc odborníkov.
Terciárna prevencia -  zameriava sa na predchádzanie recidívam a návratu k činnostiam vyvolávajúcim závislosti patologického charakteru. V rámci terciárnej prevencie je nevyhnutné poskytovanie komplexnej odbornej terapie smerujúcej k procesu uzdravenia jednotlivca.