Zariadenia pre verejnosť

Zariadenia pre verejnosť zahŕňajú súhrn prevádzok, ktoré poskytujú širokej verejnosti priestor a miesto na oddych, relaxáciu, upevnenie zdravia a aktívny pohyb, ako aj skrášlenie svojho tela a možnosti aktivít na rôzne účely v závislosti od typu zariadenia.

Oddych a relaxácia sú podstatnou súčasťou duševnej hygieny a fyzického zdravia každého jedinca. Tieto služby za úhradu poskytujú ubytovacie zariadenia cestovného ruchu, ktoré ponúkajú klientom prechodné ubytovanie. Viaceré ubytovacie zariadenia ponúkajú svojim klientom aj doplnkové služby (stravovacie služby, relaxačné a regeneračné zariadenia, wellnes centrá, sauny, vírivé vane, masáže a pod.). Medzi ubytovacie zariadenia s celoročným ubytovaním, ktoré poskytujú ubytovanie študentom patria internáty.

Nezdravotnícku starostlivosť so zameraním na osobnú hygienu, estetické aspekty, kondičnú podporu, utužovanie zdravia a uspokojovanie fyziologických potrieb človeka poskytujú služby vykonávané v zariadeniach starostlivosti o ľudské telo. Ich počet neustále rastie, pričom pribúdajú nové často exotické služby, niektoré z nich až na hrane zdravotníckych výkonov.

Na telovýchovné a športové činnosti, ale aj na relax a zotavenie obyvateľov v rámci regenerácie a pestovania zdravého životného štýlu slúžia telovýchovno-športové zariadenia (ihriská, telocvične, viacúčelové športové haly a areály a pod.).

Samostatnú veľkú skupinu tvoria ubytovacie zariadenia sociálnych služieb, ktoré sú tiež pod kontrolou orgánov verejného zdravotníctva. Zariadenia sociálnych služieb sú jednou z foriem sociálnej pomoci dospelých a deti v nepriaznivej sociálnej situácií z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku.

Vzdávať poslednú úctu zosnulému je spojené s kultúrnymi tradíciami. Na nakladanie s ľudskými pozostatkami a ľudskými ostatkami, v záujme vyjadrenia a zachovania úcty slúžia pohrebné služby a krematóriá, teda zariadenia súvisiace s pohrebníctvom.

Orgány verejného zdravotníctva venujú uvedeným zariadeniam veľkú pozornosť, nielen pri ich posudzovaní, resp. doručení oznámení o začatí priestorov prevádzky, ale aj v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru, v rámci ktorého kontrolujú dodržiavanie platných požiadaviek legislatívy na ochranu verejného zdravia.

Ubytovacie zariadenie je budova alebo jej časť, v ktorej sa poskytuje ubytovanie. Patria sem najmä ubytovacie zariadenia pre cestovný ruch, ubytovacie zariadenia s celoročným ubytovaním (napr. internáty), ubytovacie zariadenia sociálnych služieb, ubytovacie zariadenia v rámci sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ubytovacie zariadenia, v ktorých sa poskytuje ubytovanie v súvislosti s výkonom práce a iné.

Základné požiadavky na prevádzkovanie ubytovacích zariadení, ako aj povinnosti fyzických osôb - podnikateľov a právnických osôb sú uvedené v § 21 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“) a podrobnejšie požiadavky (napr.: požiadavky na mikroklimatické faktory - teplotu, rýchlosť prúdenia vzduchu, prípustnú relatívnu vlhkosť, požiadavky na vetranie a pod.) vo vyhláške MZ SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu.

V niektorých týchto zariadeniach sa poskytujú stravovacie služby, resp. i  doplnkové služby ako sú wellness, sauny, bazény, masáže. Prevádzkovatelia bazénov pravidelne zabezpečujú kontrolu kvality vody na kúpanie v zmysle Vyhlášky MZ SR č. 308/2012 Z. z. . Kontroly zariadení starostlivosti o ľudské telo, sauny, masáže a rôzne doplnkové služby, ktoré sú často poskytované v ubytovacích zariadeniach sú vykonávané v zmysle vyhlášky MZ SR č. 554/2007 Z. z.

Novelou zákona č. 355/2007 Z. z. účinnou od 21.7.2020 orgány verejného zdravotníctva nevydávajú rozhodnutie na uvedenie priestorov do prevádzky pre ubytovacie zariadenia, ale prevádzkovatelia takýchto zariadení sú povinní najneskôr v deň začatia činnosti miestne príslušnému orgánu verejného zdravotníctva (RÚVZ) písomne alebo elektronicky doručiť „oznámenie o začatí prevádzkovania priestorov“ podľa § 52 ods. 8 zákona písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. a prevádzkový poriadok, ak to ustanovuje tento zákon (§ 52 ods. 8 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.).

Medzi zariadenia starostlivosti o ľudské telo sú zaradené prevádzky ako sú napr. kaderníctva, pedikúra, manikúra, sauny, soláriá a pod. Vykonáva sa v nich epidemiologicky závažná činnosť, čo je pracovná činnosť, ktorou možno pri zanedbaní postupov správnej praxe a pri nedodržaní zásad osobnej hygieny spôsobiť vznik alebo šírenie prenosného ochorenia a preto je dôležité, aby sa tomu predchádzalo.

Základné požiadavky na prevádzkovanie zariadení starostlivosti o ľudské telo, ako aj povinnosti fyzických osôb - podnikateľov a právnických osôb sú uvedené v § 23 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podrobnejšie požiadavky (napr.: stavebno-technické riešenie, vybavenie a vnútorné členenie zariadenia, podrobnosti o požiadavkách na pracovné postupy, prístroje, pracovné nástroje, pomôcky a prípravky, požiadavky na prevádzku zariadenia) sú uvedené vo vyhláške MZ SR č.  554/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia starostlivosti o ľudské telo.  

Novelou zákona č. 355/2007 Z. z. účinnou od 21.7.2020 orgány verejného zdravotníctva nevydávajú rozhodnutie na uvedenie priestorov do prevádzky pre zriadenia starostlivosti o ľudské telo, ale prevádzkovatelia takýchto zariadení sú povinní najneskôr v deň začatia činnosti miestne príslušnému orgánu verejného zdravotníctva (RÚVZ) písomne alebo elektronicky doručiť „oznámenie o začatí prevádzkovania priestorov“ podľa § 52 ods. 8 zákona písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. a prevádzkový poriadok, ak to ustanovuje tento zákon (§ 52 ods. 8 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.).
Epidemiologicky závažnú činnosť môže vykonávať len osoba odborne spôsobilá a osoba zdravotne spôsobilá.

  1. Odborná spôsobilosť sa preukazuje buď dokladom o vzdelaní alebo osvedčením o odbornej spôsobilosti, ktorú vydáva Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Zoznam vzdelávacích inštitúcií, ktorých diplom alebo vysvedčenie preukazuje odbornú spôsobilosť na vykonávanie epidemiologicky závažných činností je uvedený v prílohe č. 6 vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z. z.  ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení.
  2. Zdravotná spôsobilosť sa preukazuje potvrdením o zdravotnej spôsobilosti, ktorú na základe lekárskej prehliadky vydá lekár.

Telovýchovno-športové zariadenie je krytý alebo otvorený objekt určený na telovýchovné a športové podujatia v rámci telesnej kultúry.

Základné požiadavky na prevádzkovanie takýchto zariadení, ako aj povinnosti fyzických osôb - podnikateľov a právnických osôb sú uvedené v § 22 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podrobnejšie  požiadavky (napr.: na osvetlenie, tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vykurovanie a vetranie, plochu, priestorové usporiadanie a funkčné členenie, vybavenie a prevádzku telovýchovných zariadení) sú uvedené vo vyhláške MZ SR č. 525/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na telovýchovno-športové zariadenia.

Novelou zákona č. 355/2007 Z. z. účinnou od 21.7.2020 orgány verejného zdravotníctva nevydávajú rozhodnutie na uvedenie priestorov do prevádzky pre telovýchovno-športové zariadenia, ale prevádzkovatelia takýchto zariadení sú povinní najneskôr v deň začatia činnosti miestne príslušnému orgánu verejného zdravotníctva (RÚVZ) písomne alebo elektronicky doručiť „oznámenie o začatí prevádzkovania priestorov“ podľa § 52 ods. 8 zákona písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. a prevádzkový poriadok, ak to ustanovuje tento zákon (§ 52 ods. 8 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.).

Podľa druhu sociálnych služieb sú zariadenia delené na zariadenia s celoročnou pobytovou formou, zariadenia s poskytovaním sociálnej služby ambulantnou formou, špecializované resocializačné, integračné a komunitné strediská a iné.

Na Slovensku sa prevádzkujú zariadenia s poskytovaním sociálnych služieb na základe ustanovení zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.

Oblasť pohrebníctva je právne upravená zákonom č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve (ďalej len „zákon o pohrebníctve“). Základným účelom právnej úpravy pohrebníctva je vyjadrenie toho, že v civilizovanom štáte je nakladanie s ľudskými pozostatkami a ľudskými ostatkami regulované v záujme vyjadrenia a zachovania úcty a dôstojnosti človeku ako jedinečnej bytosti, a to aj po jeho smrti. Právna regulácia pohrebníctva na Slovensku má dlhú tradíciu, čo je spojené s kultúrnymi tradíciami vzdávať poslednú úctu zosnulému

Predmetom úpravy zákona je niekoľko oblastí:

  • úprava pôsobnosti orgánov štátnej správy na úseku pohrebníctva – Úradu verejného zdravotníctva SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva,
  • úprava pôsobnosti obce na úseku pohrebníctva,
  • vymedzenie subjektov, ktoré pôsobia na úseku pohrebníctva – fyzické osoby, fyzické osoby – podnikatelia a právnické osoby,
  • predmet činnosti na úseku pohrebníctva – zaobchádzanie s ľudskými pozostatkami a ľudskými ostatkami, ďalej prevádzkovania pohrebnej služby, prevádzkovanie krematória, zriadenie a prevádzkovanie pohrebiska či prevádzkovanie balzamovania a konzervácie ľudských pozostatkov.

Okrem toho zákon o pohrebníctve upravuje aj podmienky a požiadavky na prepravu ľudských pozostatkov a ľudských ostatkov, ukladanie ľudských pozostatkov a exhumáciu ľudských ostatkov, zákaz pochovávania a požiadavky na odbornú spôsobilosť a odbornú prípravu.
Zákon o pohrebníctve - SLOV-LEX

Na prevádzkovanie pohrebnej služby, na prevádzkovanie pohrebiska a na prevádzkovanie krematória je potrebná odborná spôsobilosť  podľa zákona č. 355/2007 Z. z., ktorá sa získa po absolvovaní odbornej prípravy v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni podľa zákona č. 568/2009 Z.z. o celoživotnom vzdelávaní a po úspešnom vykonaní skúšky pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti, ktorá je zriadená na regionálnom úrade verejného zdravotníctva v sídle kraja a ktorá zároveň vydá osvedčenie o odbornej spôsobilosti.
Osvedčenie o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie balzamovania a konzervácie vydáva ÚVZ SR, ak ma žiadateľ ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v doktorskom študijnom programe a špecializáciu v špecializačnom odbore patologická anatómia alebo súdne lekárstvo a najmenej 10 rokov praxe v špecializačnom odbore patologická anatómia alebo súdne lekárstvo.
Odborná spôsobilosť sa uznaná aj osobám, ktoré získali kvalifikáciu v iných členských štátoch EÚ alebo iných štátoch, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Pohrebníctvo a pandémia

UVZ SR kvôli šíreniu ochorenia COVID-19 prijalo opatrenia aj v oblasti pohrebníctva. V súvislosti so zvýšeným počtom úmrtí na ochorenie COVID-19 bolo pre pohrebné služby a Slovenskú asociáciu pohrebných a kremačných služieb vydané usmernenie ako postupovať pri zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami a s ľudskými ostatkami v spojitosti s ochorením COVID-19, pri vystavovaní ľudských pozostatkov osoby, ktorá bola v čase úmrtia nakazená koronavírusom (SARS-CoV-2), verejnosti na pohrebnom obrade a pri organizovaní pohrebných obradov, resp. poslednej rozlúčky. 

Usmernenie Úradu verejného zdravotníctva SR k zaobchádzaniu s ľudskými pozostatkami osoby, ktorá bola v čase úmrtia nakazená koronavírusom (SARS-CoV-2) a k organizovaniu pohrebných obradov (pdf, 165 kB)

Praktické informácie a FAQ / Zaujímavé odkazy

Pod zariadenia starostlivosti o ľudské telo patria:  

  • Kaderníctvo,
  • Holičstvo,
  • Kozmetika,
  • Manikúra,
  • Pedikúra,
  • Solárium,
  • Sauna,
  • Masážny salón,
  • Tetovací salón,  
  • Zariadenie na poskytovanie regeneračných a rekondičných služieb, kde patrí napr.: fitness centrum, športové centrá na precvičovanie – pilates, jumping,  spinning, tanečné štúdiá a pod.

Prevádzkovatelia takýchto zariadení sú povinní písomne alebo elektronicky doručiť „oznámenie o začatí prevádzkovania priestorov“ najneskôr v deň začatia činnosti miestne príslušnému orgánu verejného zdravotníctva, podľa § 52 ods. 8 zákona písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. a prevádzkový poriadok, ak to ustanovuje tento zákon (§ 52 ods. 8 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.).
Základné požiadavky na prevádzkovanie takýchto zariadení ako aj povinnosti fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb sú uvedené v §23 zákona č. 355/2007 Z. z. 

Podrobnejšie požiadavky na stavebno-technické riešenie, vybavenie, vnútorné členenie a tiež požiadavky na samotnú prevádzku zariadenia sú uvedené vo vyhláške MZ SR č. 554/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia starostlivosti o ľudské telo.

Prevádzkový poriadok je súhrn opatrení na ochranu zdravia zamestnanca a na ochranu verejného zdravia v zariadení, v ktorom existuje riziko. V prílohe je uvedený vzor prevádzkového poriadku prevádzky zariadenia starostlivosti o ľudské telo (pdf, 224 kB). Vzory prevádzkových poriadkov si môžete pozrieť aj na webových stránkach regionálnych úradov verejného zdravotníctva.

Služby starostlivosti o ľudské telo môže vykonávať osoba, ktorá má:

  • zdravotnú spôsobilosť pre vykonávanie danej profesie, preukazuje sa potvrdením od lekára,
  • odbornú spôsobilosť - znalostná spôsobilosť na vykonávanie epidemiologicky závažnej činnosti v oblasti služieb starostlivosti o ľudské telo, ktorá sa preukazuje dokladom o absolvovaní príslušného odborného vzdelania alebo osvedčením o odbornej spôsobilosti vydaným príslušným orgánom verejného zdravotníctva. Epidemiologicky závažná činnosť je pracovná činnosť v oblasti služieb starostlivosti o ľudské telo, ktorou možno pri zanedbaní postupov správnej praxe a pri nedodržaní zásad osobnej hygieny spôsobiť vznik alebo šírenie prenosného ochorenia.

V niektorých prípadoch je potrebný odborný dohľad zdravotníckeho pracovníka = odborný dohľad zdravotníckeho pracovníka s príslušným kvalifikačným vzdelaním podľa osobitného predpisu (Nariadenie vlády č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností). Jedná sa o služby, ktoré sú rizikové z hľadiska možnosti poškodenia zdravia klienta, pričom tento dohľad musí fungovať na zmluvnom základe medzi poskytovateľom danej rizikovej služby a príslušným zdravotníckym pracovníkom; môže sa uskutočňovať buď „na diaľku“ (dohodnuté odkonzultovanie klienta v ambulancii lekára) alebo formou stálej alebo občasnej fyzickej prítomnosti zdravotníckeho pracovníka priamo na pracovisku služieb starostlivosti o ľudské telo pri poskytovaní rizikovej služby.

neinvazívna služba - služba starostlivosti o ľudské telo pri ktorej nedochádza v dôsledku jej aplikovania k akémukoľvek porušeniu integrity povrchu tela, slizníc a prirodzeného stavu tkanivových štruktúr organizmu klienta (napr. strihanie vlasov); semiinvazívna služba – služba starostlivosti o ľudské telo pri ktorej môže dôjsť v dôsledku jej aplikovania k ľahkému (zväčša povrchovému) narušeniu prirodzeného stavu tkanivových štruktúr organizmu klienta hlavne mechanickým a optickým účinkom (napr. depilácia, kozmetický laser, pedikúra, manikúra);

invazívna služba - služba starostlivosti o ľudské telo pri ktorej dochádza v dôsledku jej aplikovania k výraznejšiemu narušeniu až deštrukcii tkanivových štruktúr organizmu klienta najmä mechanickým a optickým účinkom (napr. tetovanie, piercing, intenzívne pulzné svetlo). Patrí tu napr. tetovanie, permanetný make-up, nastreľovanie naušníc, piercing, expander. 

Aj keď u nás počet solárií a ich návštevníkov pribúda, v mnohých krajinách sveta začínajú biť kožní lekári na poplach. Viaceré medzinárodné vedecké a odborné inštitúcie (Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a IARC – Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny) potvrdili, že používanie solárií je významne nebezpečné z hľadiska vzniku rakoviny kože, najmä v kombinácii s expozíciou slnečnému žiareniu. Riziko vzniku rakoviny kože je pri pravidelných návštevách solária až 75%. Je tiež dokázané, že osoby, ktoré veľmi často používajú soláriá, majú 2,5- až 3-krát väčšiu pravdepodobnosť vzniku melanómu kože. Najvyššou prioritou by malo byť obmedzenie používania solárií osobami mladšími ako 18 rokov, zákaz prevádzkovania bez odborného dozoru a bez vopred dostatočne odborne zaškoleného personálu. 

Pri opaľovaní v soláriu je potrebné dodržiavať nasledovné opatrenia

  • Soláriá nie sú vhodné mladistvých do 18 rokov, ktorých koža je citlivejšia na účinky UV žiarenia.
  • Pri návšteve schváleného solária je potrebné riadiť sa pokynmi a poučením jeho pracovníkov.
  • Pokiaľ máte zdravotné problémy alebo užívate lieky, poraďte sa so svojím lekárom.
  • Zistite si fototyp Vašej pokožky a potom zvážte, aké časové intervaly opaľovania si zvolíte.  
  • Používanie solária nie je vhodné pre osoby s tzv. keltským typom kože. Ak pri opaľovaní budete pozorovať neobvyklú reakciu (svrbenie, vyrážku, nezvykle rýchle spálenie), ihneď ukončite opaľovanie a vyhľadajte lekára.  
  • Neprekračujte maximálne časy opaľovania.  
  • Medzi prvým a druhým opaľovaním má byť dodržaný interval 48 hodín.
  • Po intenzívnej opaľovacej kúre si doprajte prestávku aspoň 4 týždne.  
  • Dermatológovia spravidla neodporúčajú viac ako 10 až 20 návštev solária ročne.
  • Pred opaľovaním ani hodinu po opaľovaní sa nesprchujte.
  • Pokožka musí byť bez parfumov, deodorantov a šperkov.
  • Pri opaľovaní v soláriu je potrebné mať zatvorené oči a používať špeciálne ochranné okuliare s UV filtrom.
  • Do solárií používajte špeciálne opaľovacie krémy, ktoré zabránia vysušeniu pokožky a môžu zosilňovať opaľovací efekt.
  • Pred UV žiarením chráňte citlivé časti pokožky – jazvy, materské znamienka, tetovanie, genitálie.
  • Zvoľte si takú prevádzku solária, v ktorej Vám personál dokáže kvalifikovane poradiť a vyhýbajte sa soláriám, ktoré ponúkajú výrazné opálenie pokožky v priebehu krátkeho času.  

 Ak sa Vám na koži objavia červené škvrny, opuchy, mení sa tvar, veľkosť a vlastnosti znamienka, navštívte kožného lekára!

 

Pokiaľ pri návšteve prevádzky napr. kaderníctva, pedikúry, solária, alebo iného zariadenia zistím, akékoľvek nedostatky v hygiene môžem poslať písomný podnet priamo na príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva, ktorý v zariadení vykonáva štátny zdravotný  dozor. Ten podnet prešetrí a pokiaľ zistí jeho opodstatnenosť prevádzkovateľovi zariadenia uloží nápravné opatrenia.