Aktuality

Späť Zaočkovanosť na Slovensku klesá. Musíme spojiť sily, aby sme chránili zdravie detí

Európsky imunizačný týždeň (EIW) vyhlasuje Svetová zdravotníctva organizácia (WHO) a na tento rok pripadá na obdobie od 21. - 27. apríla 2024. Cieľom je podporiť povedomie o očkovaní ako o prevencii infekčných ochorení a ochrany života. Zapojením sa do EIW hovoríme o význame dosiahnutia vysokej úrovne zaočkovanosti a tým predchádzať šíreniu ochorení, proti ktorým sa dá chrániť očkovaním. 

Zaočkovanosť u detí na Slovensku už niekoľko rokov vykazuje pokles. Nie sme jedinou krajinou EÚ, kde je podobná situácia. Na Slovensku je zavedené povinné očkovanie od 50-tych rokov a v rámci očkovacieho kalendára platného v Slovenskej republike sa povinne očkuje proti 10 infekčným ochoreniam.

Zaočkovanosť na celoslovenskej úrovni administratívne kontrolovaná k 30. 8. 2023 nedosiahla hranicu 95 % pri štyroch druhoch povinného očkovania detí:

  • preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne (DTaP-IPV) v 6. roku života, kde v ročníku detí narodených v 2016 dosiahla úroveň 94,5 %,
  • očkovanie detí prvou dávkou vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) v ročníku narodenia 2021, kde celoslovenská zaočkovanosť dosiahla úroveň 94,4 %,
  • očkovanie druhou dávkou vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) v 11. roku života, kde v ročníku detí narodených v 2011 dosiahla úroveň 94,5 %,
  • očkovanie druhou dávkou vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) v 5. roku života, kde 
    • v ročníku detí 2017 dosiahla úroveň 93,9 %, (najnižšia úroveň zaočkovanosti)
    • v ročníku detí 2016 dosiahla úroveň 94,6 %.

Celoslovenská zaočkovanosť v rámci pravidelného povinného očkovania detí presiahla hranicu 95 % pri piatich druhoch povinného očkovania:

  • v rámci základného očkovania proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, invazívnym hemofilovým nákazám, vírusovej hepatitíde B (DTaP-IPV-VHB-POLIO), 
  • základného očkovania proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam v ročníku narodenia 2021, 
  • očkovanie prvou dávkou vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) v ročníku narodenia 2020 
  • očkovanie druhou dávkou vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) v 11. roku života v ročníku narodenia 2010
  • a preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne (dTaP-IPV) v 13. roku života

V porovnaní s predchádzajúcim obdobím zaočkovanosť v rámci pravidelného povinného očkovania detí bola nižšia o 0,2 % až 1,0 % v závislosti od druhu očkovania. 

„Podľa výsledkov administratívnej kontroly očkovania možno konštatovať, že celoslovenskú zaočkovanosť nad 95 % dosahujeme pri základnom očkovaní alebo pri prvej dávke očkovania u detí do 5 rokov proti všetkým desiatim ochoreniam v rámci Očkovacieho kalendára. Avšak u detí narodených v roku 2021 nedosahujeme zaočkovanosť nad 95 % pri prvej dávke očkovania proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Z výsledkov ďalej vyplýva, že u detí narodených v rokoch 2011, 2016 a 2017 je zaočkovanosť nižšia ako 95 % pri očkovaní druhou dávkou proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Žiaľ, evidujeme aj zaočkovanosť iba 77 % v okrese Prievidza a 88 % v okresoch Malacky a Spišská Nová Ves práve v ročníku narodenia detí 2017. U detí narodených v roku 2016 je zaočkovanosť nižšia ako 95 % pri preočkovaní proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne. Teda deti v tomto veku nie sú chránené kolektívnou imunitou, sú vystavené vyššiemu riziku, že na dané ochorenie pri kontakte s chorým ochorejú,” informovala Tatiana Červeňová, hlavný hygienik Slovenskej republiky. 

Chorobnosť na čierny kašeľ a osýpky

S poklesom zaočkovanosti v Európe ide ruka v ruke nárast očkovaním preventabilných ochorení, ktoré evidujeme naprieč Európou. Ide o infekčné ochorenia, ako napríklad čierny kašeľ alebo osýpky. 

Epidémiu čierneho kašľa evidujeme v Českej republike, kde počet prípadov chorých je najvyšší za posledných 60 rokov. Počet prípadov tam dosiahol k 14. 4. 2024 celkom 7 888 chorých s najvyššou chorobnosťou vo vekovej kategórii 15 - 19 ročných. Česká republika pristupuje k mimoriadnym dodávkam vakcín, pretože eviduje zvýšený záujem o očkovanie. Prípady ochorenia čierneho kašľa hlásia aj Chorvátsko, Holandsko, Dánsko, Nórsko a Španielsko.
Na Slovensku epidemiologickú situáciu nepretržite monitorujeme a k 17. 4. 2023 máme spolu hlásených 390 prípadov ochorenia na čierny kašeľ (chorobnosť 7,18/100 000 obyvateľov). Najvyššiu chorobnosť evidujeme u detí do 1 roka, ktoré ešte neboli pre svoj vek zaočkované všetkými dávkami proti ochoreniu čierneho kašľa. 
V klinickom obraze dominuje protrahovaný dráždivý neproduktívny kašeľ trvajúci týždne až mesiace. Iné príznaky nebývajú prítomné. Je preto dôležité, aby lekári prvého kontaktu v rámci diferenciálnej diagnostiky brali do úvahy aj toto ochorenie.  

Nárast chorobnosti na osýpky evidujú najmä v Rumunsku, ale aj v Rakúsku, vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Holandsku, Poľsku a v ďalších 13 krajinách EÚ. Napríklad Rumunsko hlási od januára 2023 viac ako 11 400 chorých na osýpky a 12 úmrtí. Susedné Rakúsko hlási za rok 2024 spolu 374 chorých na osýpky, Česká republika 14 chorých a Poľsko 40 chorých na osýpky. Na Slovensku sme v tomto roku zaznamenali jeden laboratórne potvrdený prípad osýpok u nezaočkovaného dieťaťa v okrese Považská Bystrica. 

„Iba spoločnými silami môžeme chrániť zdravie tých najdrahších a najzraniteľnejších, naše deti. Epidemiológovia úradov verejného zdravotníctva, pediatri, infektológovia a v neposlednom rade i rodičia, všetkým ide o ochranu zdravia detí. Najúčinnejšou prevenciou proti infekčným ochoreniam je očkovanie, ktoré máme v Slovenskej republike zavedené od 50-tych rokov. Vďaka dlhodobému pravidelnému očkovaniu v našej krajine vymizli alebo sa výrazne znížil výskyt závažných, častokrát aj smrteľných infekčných ochorení, s ktorými sa stretávali naši prastarí rodičia v čase, keď ešte boli deťmi a očkovanie neexistovalo. Išlo najmä o čierny kašeľ, záškrt a osýpky,” povedala Tatiana Červeňová, hlavný hygienik Slovenskej republiky.  

„Pri poklese zaočkovanosti napríklad proti čiernemu kašľu alebo osýpkam môžeme predpokladať, že aj v našej krajine sa budeme čoraz viac stretávať s ohniskami týchto ochorení. Infekčné ochorenie častokrát prenáša chorý človek, u ktorého je ochorenie v inkubačnom čase, nemá príznaky a teda ani nevie, že je chorý. V prípade, že takto chorý človek sa dostane do kontaktu s nezaočkovaným dieťaťom, je tu veľká pravdepodobnosť, že toto dieťa ochorie,” povedala Tatiana Červeňová, hlavný hygienik Slovenskej republiky. U adolescentov a dospelých ochorenie neprebieha rovnako ako u neočkovaných detí.
Zaočkovaná populácia vytvára určitú „ochrannú bariéru” prostredníctvom ochranných protilátok. Zabraňuje tak šíreniu infekčných ochorení v komunite. Očkovaní chránia aj tie deti, ktoré sa pre svoj vek alebo kontraindikácie nemohli dať zaočkovať. 

Poradne očkovania pri regionálnych úradoch verejného zdravotníctva

„Poradne očkovania sú zriadené na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva a sú tu pre rodičov, ktorí hľadajú odpovede na svoje otázky, či svoje dieťa dať alebo nedať zaočkovať. Rodičia majú právo pýtať sa na všetko, čo súvisí s očkovaním detí. V rámci Poradní očkovania epidemiológovia poskytujú rodičom bezplatné konzultácie o význame povinného očkovania. Naším cieľom nie je vyberanie pokút za odmietnutie očkovania. Práve naopak, oznámenie pediatra o odmietnutí očkovania dieťaťa je pre nás dôležitá informácia, že dieťa nie je očkované proti určitému infekčnému ochoreniu, a teda je zraniteľné v prípade vzniku ohniska nákazy. Je to dôležité, aby sme mohli adresnejšie prijímať potrebné protiepidemické opatrenia v prospech a pre ochranu zdravia nezaočkovaného dieťaťa,” povedala Tatiana Červeňová, hlavný hygienik Slovenskej republiky.

Medzi rodičmi existuje aj skupina tých, ktorí sa rozhodli svoje dieťa nezaočkovať, a teda idú do rizika, že dieťa môže byť ohrozené na zdraví i na živote. Dnes ľudia cestujú za prácou aj oddychom a infekčné ochorenia hranice krajín nepoznajú. Ak rodič odmietne dať dieťa zaočkovať, nevystavuje riziku ochorenia len vlastné dieťa, ale aj ďalšie deti vnímavé voči infekcii, neočkované z dôvodu kontraindikácie alebo ak nedosiahli ešte určený vek očkovania.

Poradne očkovania na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva v SR, v ktorých pracujú skúsení epidemiológovia, poskytujú konzultácie pre rodičov o očkovaní. Naše poradne očkovania spoločne s pediatrami v úzkej súčinnosti prinášajú odpovede a hľadajú pochopenie, aké sú príčiny odmietavých postojov, odkladu očkovania do neskoršieho veku, prípadne aké sú ďalšie dôvody odmietania očkovania. Najvyššia miera odmietania očkovania bola zaznamenaná v Trenčianskom kraji.

Prístupy krajín EÚ k očkovaniu 

Mnohé krajiny dnes, rovnako ako my na Slovensku, čelia klesajúcej zaočkovanosti. 
Ako príklad možno uviesť Francúzsko, ktoré malo do roku 2018 zavedené dobrovoľné očkovanie. V tom čase patrilo medzi krajiny s najväčším počtom ľudí na svete, ktorí váhali s očkovaním (až 40 % Francúzov spochybňovalo bezpečnosť očkovania, ešte aj v USA to bolo vtedy len 13,5 %). Úroveň zaočkovanosti bola totiž pred zavedením povinného očkovania dlhodobo prinízka, dochádzalo k výskytu epidémií ochorení (napríklad počas epidémie osýpok v rokoch 2008-2011 bolo vo Francúzsku vyše 22-tisíc prípadov, skoro 5-tisíc ľudí bolo  hospitalizovaných s vážnymi komplikáciami a 10 ľudí zomrelo; ochorenie sa šírilo v lokalitách s najnižšou zaočkovanosťou, pričom najvyššiu incidenciu ochorenia mali najmenšie deti, ktoré ešte ani nemohli byť očkované). V roku 2018 pristúpilo Francúzsko k pravidelnému povinnému očkovaniu proti 11 infekčným ochoreniam.
V roku 2010 dosiahlo Francúzsko zaočkovanosť proti osýpkam, mumpsu a ružienke 61 %, po zavedení povinného očkovania v roku 2018 dosiahlo v roku 2022 zaočkovanosť proti týmto trom ochoreniam 90 %. Na Slovensku sme mali v roku 2022 zaočkovanosť 96 %.

Na ďalšom príklade možno uviesť Švédsko, kde je zavedené dobrovoľné očkovanie proti 11 ochoreniam, majú obdobný očkovací kalendár, zohľadňujú v ňom u menších detí najskôr vek, následne pobyt v škole. Zaočkovanosť sa napriek dobrovoľnosti pohybuje vysoko, napr. v roku 2021 bolo v súlade s programom zaočkovaných 97 % dvojročných detí. U detí od 6 rokov sa potom očkuje vrámci školskej starostlivosti. Zdrojom vysokej ochoty rodičov očkovať svoje deti je podľa prieskumov dôvera rodičov detí a komunikácia o očkovaní, ktorá pokrýva ich potreby. Ochotu očkovať vnímajú pre dobro spoločnosti a nie je tam tendencia rozporovať oficiálne odporúčania a zbytočne riskovať škodlivé dopady ich rozhodnutia na osobnej a spoločenskej úrovni.

Vyhodnotenie administratívnej kontroly očkovania v SR k 31.8.2023 - Zaočkovanosť na úrovni krajov (pdf, 1,4 MB)

Úrad verejného zdravotníctva SR