Radiačná ochrana

 

Späť na zoznam častých otázok

Ochrana pred ionizujúcim žiarením je založená na medzinárodne akceptovaných, vzájomne konzistentných princípoch a zásadách radiačnej ochrany. Kľúčové sú tu 3 princípy:

  1. Princíp odôvodnenia - činnosť vedúcu k ožiareniu možno vykonávať len ak je odôvodnená; za odôvodnenú sa považuje taká činnosť vedúca k ožiareniu, pri ktorej zdravotná ujma, ktorú môže táto činnosť spôsobiť, je vyvážená predpokladaným prínosom pre osobu alebo pre spoločnosť.
  2. Princíp optimalizácie - každý, kto vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu, alebo činnosť v prostredí so zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením je povinný zabezpečiť, aby počet ožiarených osôb, úroveň a pravdepodobnosť ich ožiarenia boli trvalo udržiavané tak nízko ako je možné rozumne dosiahnuť pri zvážení ekonomických a spoločenských hľadísk.
  3. Princíp limitácie dávok - každý, kto vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu, je povinný obmedzovať ožiarenie tak, aby celkové osobné dávky jednotlivcov zo všetkých vykonávaných činností neprekročili ustanovené limity ožiarenia.

Štátnu správu v oblasti radiačnej ochrany vykonávajú podľa č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane (§ 4) orgány radiačnej ochrany, a to:

  • Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky,
  • Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky,
  • regionálne úrady verejného zdravotníctva,  
  • ostatné orgány radiačnej ochrany s pôsobnosťou v príslušnom rezorte (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba).

Podrobnejšie informácie

Monitorovanie rádioaktivity vo vzduchu sa vykonáva:

  • monitorovaním externého kontinuálneho dávkového príkonu gama,
  • monitorovaním externého integrovaného dávkového príkonu gama (TLD),
  • monitorovaním rádioaktivity v aerosóloch a v atmosférických spadoch.

Monitorovanie rádioaktivity v pôde sa vykonáva vo vzorkách ornej pôdy, sedimentov, suchozemskej a vodnej biote a flóre.

Monitorovanie rádioaktivity v potravinách a krmovinách sa vykonáva vo vzorkách mlieka, celodennej stravy, potravín z obchodného reťazca a krmovín z poľnohospodárskych družstiev.

Monitoring rádioaktivity vo vode sa vykonáva vo vzorkách pitnej, podzemnej, povrchovej a odpadovej vody.

Podrobnejšie informácie

Využívanie ionizujúceho žiarenia v zdravotníctve na stanovenie diagnózy a liečbu určitých chorôb má také významné postavenie, že je teraz ďaleko najväčším umelým zdrojom ožiarenia vo svete. V priemere zodpovedá za 98 % ožiarenia zo všetkých umelých zdrojov.

Existujú podstatné a zreteľné rozdiely medzi lekárskym ožiarením a väčšinou ostatných ožiarení s využitím zdrojov ionizujúceho žiarenia. Lekárskemu ožiareniu sú vo väčšine prípadov vystavené len určité časti tela, zatiaľ čo ostatné expozície sú často celotelové.

Okrem toho dávky spôsobené lekárskym ožiarením je potrebné veľmi opatrne porovnávať s ožiarením z iných zdrojov, ak sa uváži, že pacienti majú z lekárskych výkonov priamy prospech.

Hlavné kategórie lekárskej praxe, ktoré používajú zdroje ionizujúceho žiarenia sú:

  • rádiodiagnostika,
  • intervenčná rádiológia,
  • nukleárna medicína,
  • rádioterapia.

Podrobnejšie informácie

Využívanie zdrojov ionizujúceho žiarenia v rôznych oblastiach ľudských aktivít môže samozrejme spôsobovať aj rôzne problémy ako sú havárie či teroristické útoky použitím zdrojov ionizujúceho žiarenia, alebo rádioaktivity vo všeobecnosti. Preto je mimoriadne dôležité aby najmä krajiny, ktoré využívajú vysokoaktívne zdroje ionizujúceho žiarenia ako je aj Slovensko, boli na riešenie takýchto situácií pripravené.

Udalosť je výskyt neplánovanej alebo neočakávanej situácie nezanedbateľnej z hľadiska radiačnej ochrany alebo z hľadiska možných následkov vrátane chyby obsluhy, prevádzkovej poruchy alebo poruchy zariadenia pri činnosti vedúcej k ožiareniu alebo zámerného postupu.

Udalosti sa podľa závažnosti členia na radiačnú udalosť, radiačnú nehodu a radiačnú haváriu.

Radiačná nehoda
je udalosť, pri ktorej v dôsledku straty kontroly nad zdrojom ionizujúceho žiarenia došlo k ožiareniu pracovníkov na úrovni limitov ožiarenia pracovníka alebo na úrovni vyššej, ako sú limity ožiarenia pracovníka, alebo pri ktorej došlo k neprípustnému uvoľneniu rádioaktívnych látok do životného prostredia, v dôsledku ktorého však nemôžu byť prekročené limity ožiarenia obyvateľa.

Radiačná havária
je udalosť, pri ktorej v dôsledku straty kontroly nad zdrojom ionizujúceho žiarenia došlo k úniku rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do životného prostredia, ktoré môže spôsobiť ožiarenie obyvateľov na úrovni vyššej ako limity ožiarenia obyvateľa, a vyžaduje si zavedenie opatrení na ochranu obyvateľstva.

Núdzová situácia
je udalosť, ktorá si vyžaduje rýchle prijatie ochranných opatrení na zmiernenie závažných nepriaznivých následkov na ľudské zdravie a bezpečnosť, kvalitu života, majetok, životné prostredie alebo na zmiernenie nebezpečenstva, z ktorého by také závažné nepriaznivé následky mohli vzniknúť. Núdzová situácia môže vzniknúť:

  • pri činnosti vedúcej k ožiareniu,
  • v dôsledku nelegálneho použitia zdroja ionizujúceho žiarenia alebo teroristického činu, alebo zlovoľného použitia zdroja ionizujúceho žiarenia,
  • v dôsledku radiačnej havárie, ktorá vznikla mimo územia Slovenskej republiky.

Podrobnejšie informácie

Limity ožiarenia sa členia na limity:

  • pracovníka,
  • žiaka alebo študenta,
  • obyvateľa.

Limity ožiarenia pracovníka v kalendárnom roku sú:

  • efektívna dávka 20 mSv,
  • ekvivalentná dávka v očnej šošovke 20 mSv,
  • ekvivalentná dávka v koži 500 mSv, vzťahuje sa na priemernú dávku na ploche ľubovoľného 1 cm2 bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože,
  • ekvivalentná dávka v končatinách 500 mSv.

Limity ožiarenia obyvateľa v kalendárnom roku sú:

  • efektívna dávka 1 mSv,
  • ekvivalentná dávka v očnej šošovke 15 mSv,
  • ekvivalentná dávka v koži 50 mSv, vzťahuje sa na priemernú dávku na ploche ľubovoľného 1 cm2 bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože.

Podrobnejšie informácie