Chemické látky a ich vplyv na zdravie

Ľudia sú dennodenne konfrontovaní rôznymi chemickými látkami, mnohokrát bez toho, aby si to uvedomovali. Tieto látky vplývajú rôznym spôsobom na zdravie. Niektoré sú pre nás prospešné, iné môžu byť spúšťačom rôznych negatívnych procesov v organizme. Niektoré z nich, z hľadiska príjmu, vieme regulovať, iné ovplyvniť nevieme. Bývajú súčasťou potravín, obalov, textilu, kozmetických a farmaceutických výrobkov, stavebných materiálov a ostatných výrobkov bežnej dennej spotreby. Ďalšou cestou expozície je samotné prostredie v ktorom žijeme. Ovplyvňuje nás kontaminovaná voda, ovzdušie a pôda. Vzájomné interakcie medzi životným prostredím a zdravím sú veľmi zložité a ťažko sa posudzujú. Ľudia oveľa ľahšie akceptujú riziko, ktoré podstupujú dobrovoľne a majú nad ním kontrolu (napr. fajčenie, radón v domoch, nevhodná voda v studniach, nebezpečné športy) ako riziko, nad ktorým kontrolu nemajú a podstupujú ho nedobrovoľne (napr. znečistené vzdušie, kontaminovaná pitná voda z verejného vodovodu, kontaminovaná pôda a pod.).

Chemické látky môžu mať na základe svojich vlastností a koncentrácie neurotoxické, karcinogénne, mutagénne, obezogénne účinky, môžu pôsobiť ako endokrinné rozrušovače, ovplyvňujú vznik a priebeh respiračných a kardiovaskulárnych ochorení ako aj imunitný systém. Zníženie environmentálnej expozície týmto látkam predstavuje zároveň zníženie rizika výskytu mnohých ochorení v závislosti na chemickej látke. Medzi účinky na ľudské zdravie patrí rakovina, znížená plodnosť, alergie, cukrovka, depresia, demencia a stres, ochorenia dýchacích ciest, kardiovaskulárne a kožné ochorenia.

Podľa Správy Európskej agentúry pre životné prostredie (EEA) o chemických látkach (2017), globálny objem ich výroby od roku 1950 vzrástol viac než 50-násobne a po celom svete sa každý deň registruje množstvo nových chemikálií. Európska zelená dohoda, nová stratégia rastu Európskej únie nastavila kurz, aby sa EÚ do roku 2050 stala udržateľnou klimaticky neutrálnou a obehovým hospodárstvom. Zároveň sa v nej stanovil cieľ lepšej ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, ktorý je súčasťou ambiciózneho prístupu k boju proti znečisťovaniu zo všetkých zdrojov a k prechodu na netoxické životné prostredie.

V oblasti politiky chemických látok a biocídov sa uplatňujú zásady a postupy s cieľom minimalizovať nepriaznivé účinky chemických látok na ľudské zdravie a životné prostredie nahradením nebezpečných chemikálií bezpečnejšími alternatívami vrátane nechemických. Dôraz sa kladie najmä na ochranu zraniteľných skupín obyvateľstva, ako sú deti, tehotné ženy a starší ľudia. Pri hodnotení rizík sa uplatňuje zásada predbežnej opatrnosti. Stále viac sa pri príprave nových právnych predpisov v oblasti chemických látok berie do úvahy posudzovanie vplyvu expozície zmesiam chemických látok na zdravie, oproti doterajšej praxi, kedy sa chemikálie posudzujú zväčša jednotlivo.

Cieľové orgány vybraných (potvrdených alebo pravdepodobných) karcinogénov Pozn. u niektorých chemických látok je potvrdené alebo existuje podozrenie, že vyvolávajú onkologické ochorenie vo viacerých orgánoch. (pdf, 209 kB)

Kompetencie orgánov verejného zdravotníctva

V rámci hygieny životného prostredia a zdravia úrady verejného zdravotníctva sledujú vybrané chemické látky v pitnej vode, vo vode určenej na kúpanie a vo vnútornom ovzduší v súlade so zákonom NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 355/2007 Z. z.) a jeho vykonávacích predpisov.

Zákon č. 355/2007 Z. z. upravuje požiadavky na zdravotne bezpečnú pitnú vodu,  ktorá musí spĺňať hodnoty ukazovateľov kvality pitnej vody podľa vyhlášky MZ SR č. 247/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou. 

Zákon č. 355/2007 Z. z. zároveň definuje vodu určenú na kúpanie na prírodnom alebo umelom kúpalisku, ktorá musí spĺňať medzné hodnoty ukazovateľov podľa vyhlášky MZ SR č. 308/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na kvalitu vody, kontrolu kvality vody a o požiadavkách na prevádzku, vybavenie prevádzkových plôch, priestorov a zariadení na prírodnom kúpalisku a na umelom kúpalisku.

V rámci kvality vnútorného prostredia je podľa zákona č. 355/2007 Z. z. fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktorá prevádzkuje budovu určenú pre verejnosť povinná zabezpečiť kvalitu vnútorného ovzdušia budovy tak, aby nepredstavovalo riziko v dôsledku prítomnosti fyzikálnych, chemických, biologických a iných zdraviu škodlivých faktorov a nebolo organolepticky zmenené. Limitné hodnoty chemických látok a tuhých častíc vo vnútornom ovzduší budov definuje vyhláška MZ SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia v znení neskorších predpisov.