Ivan Stodola - Portál úradov

Ivan Stodola (1888-1967) – priekopník a zakladateľ zdravotnej výchovy na Slovensku

Doc. MUDr. Ivan Stodola pochádzal z učiteľskej, vlastenecky založenej a angažovanej rodiny. Celým jeho životom sa ťahá ako láska k divadlu a dramatickej tvorbe, tak aj obdiv a láska k medicíne a presadzovaniu jej poznatkov do najširších vrstiev obyvateľstva.  Stredoškolské štúdiá absolvoval na Evanjelickom lýceu v Kežmarku, kde v roku 1906 aj zmaturoval. Následne študoval na Lekárskej fakulte v Budapešti, štvrtý ročník štúdií absolvoval v Berlíne.

V Budapešti sa aktívne zúčastňoval činnosti Slovenského spolku. Ešte počas štúdií absolvoval ročnú vojenskú službu vo Viedni a Salzburgu. Titul MUDr. získal v roku 1913. V roku 1914 si otvoril lekársku prax v Liptovskom Mikuláši. Po vojne sa vrátil do rodného mesta, kde až do roku 1934 pôsobil ako župný a neskôr hlavný župný lekár. V rokoch 1925 – 1944 bol aj redaktorom zdravotníckeho časopisu Boj o zdravie.

V rokoch 1934 - 1938 pracoval ako zdravotnícky inšpektor Krajinského úradu v Bratislave, v rokoch 1938 - 1939 bol ministerským radcom na Ministerstve zdravotníctva v Prahe, v rokoch 1939-1948 pôsobil ako riaditeľ Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu so sídlom v Bratislave, ktorý mal pobočky v Banskej Bystrici, v Spišskej Novej Vsi a v Piešťanoch.

Môžeme ho právom zaradiť k popredným organizátorom zdravotníctva na Slovensku a k zakladateľom preventívneho lekárstva, zdôrazňujúceho význam aktívnej spolupráce obyvateľov na ochrane zdravia.

V roku 1946 sa MUDr. Stodola habilitoval na docenta sociálnej patológie.

Povolaním lekár Ivan Stodola urobil neobyčajne veľa aj v boji proti tuberkulóze. Jeho zásluhou sa vybudovala široká sieť personálne, materiálne i dokumentačne dobre vybavených tuberkulóznych poradní a niekoľko liečebných ústavov a sanatórií. V roku 1951 ho neoprávnene obvinili z nezodpovedného narábania s verejnými prostriedkami, bol nespravodlivo odsúdený a väznený, na základe amnestie po dvoch rokoch prepustený. Po občianskej rehabilitácii pracoval v roku 1954 len krátky čas ako lekár zdravotníckej výchovy a osvety Okresného ústavu národného zdravia v Piešťanoch. Ešte v tom istom roku nastúpil do dôchodku a venoval sa literárnej tvorbe. V Piešťanoch žil od roku 1954 až do svojej smrti 26. marca 1977. Je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine. Mal veľmi pestrý a  komplikovaný život, jeho odkaz je však neobyčajne silný. Rezonuje v ňom najmä humanistická snaha o vytvorenie lepšieho, sociálne spravodlivejšieho sveta, v ktorom výdobytky modernej lekárskej vedy slúžia všetkým bez rozdielov. Aj on si uvedomoval, že verejné zdravotníctvo sa nezaobíde bez zdravotne uvedomelého obyvateľstva a že významným faktorom vplývajúcim na vznik a rozvoj chorôb je to, čo dnes nazývame životný štýl. Aj jemu bolo jasné, že prevencia je účinnejšia a lacnejšia, než následná terapia.

Aj pri vytváraní súčasnej politiky verejného zdravia sa k odkazu doc. MUDr. Ivana Stodolu môžeme hrdo prihlásiť ako nielen k východisku, na ktorom s odstupom času budujeme ďalej, ale aj ako k pretrvávajúcej inšpirácii pre celú činnosť v oblasti podpory verejného zdravia.  Stotožňujeme sa aj s jeho myšlienkami o nevyhnutnosti podpory zdravia na celoštátnej úrovni, tak ako ju obsahujú východiskové dokumenty pre naše činnosti a ako je v modernom chápaní formulovaná v Národnom programe podpory zdravia.