Leptospiróza

Ide o infekčné ochorenie s multiorgánovým postihnutím, ktoré prebieha pod obrazom chrípky alebo s postihnutím CNS (meningoencefalitída), postihnutím pečene a obličiek. Typický je dvojfázový priebeh ochorenia, jednotlivé fázy však často splývajú. Začína sa náhle, horúčkou, bolesťami svalov, hlavy a triaškou. Ťažkosti ustupujú po týždni a nastupuje druhá fáza, v ktorej dochádza k postihnutiu niektorých orgánov. Hlavnými rezervoármi sú potkany, poľné, lesné a vodné hlodavce ale aj domáce zvieratá: pes, hovädzí dobytok. Prenos leptospiróz zo zvierat na ľudí sa uskutočňuje priamym kontaktom s výlučkami, predovšetkým močom zvierat, krvou, kontaminovanými potravinami a kontaminovaným tepelne nedostatočne spracovaným mäsom. Prenos leptospiróz z človeka na človeka je výnimočný. Najťažší priebeh z jednotlivých leptospiróz má Weilová choroba. Ľahší priebeh máva poľná horúčka – nazývaná choroba pastierov ošípaných alebo choroba ryžových polí. 

Prvé prípady leptospirózy na Slovensku boli popísané v roku 1935 a neskôr v roku 1944. Kým do 70. rokov sa hlásilo priemerne asi 100 prípadov, na prelome 80. a 90. rokov to bolo už len približne 40 ochorení. V priebehu roka 2020 boli hlásené 3 ochorenia (chor. 0,06/100 000), čo je o 2 ochorenia menej ako v roku 2019 a v porovnaní s 5-ročným priemerom bol výskyt nižší o 53%.

V Európe sa leptospiróza vyskytuje hlavne v stredomorských a východoeurópskych regiónoch a vykazuje sezónnosť s vyšším výskytom v lete a na jeseň.

Prevencia zahrňuje opatrenia na zabránenie styku s močom a tkanivami infikovaných zvierat najmä u pracovníkov kanalizácií a bitúnkov. Dôležitá je osveta zameraná najmä na prevenciu nákazy turistov a poľnohospodárov, varovanie pred kúpaním sa v prírodných stojatých vodách v blízkosti výskytu hlodavcov.