Mimoriadne environmentálne situácie

Mimoriadne environmentálne situácie

Svetová zdravotnícka organizácia zaraďuje medzi atribúty zdravého životného prostredia:
čisté ovzdušie, bezpečnú pitnú vodu a jej dostatok, bezpečné a výživovo hodnotné potraviny, bezpečné a mierové obydlia a obce, stabilné globálne ekosystémy vhodné pre život ľudí. Všetky tieto atribúty môžu byť ovplyvnené mimoriadnymi environmentálnymi udalosťami. Z hľadiska príčin vzniku mimoriadnych udalostí je možné ich delenie na prírodne klimatické a antropogénne. Prírodne klimatické vznikajú ako neovládané mimoriadne udalosti v dôsledku pôsobenia ničivých prírodných síl. Antropogénne mimoriadne udalosti sú spôsobené činnosťou človeka, pričom môže ísť o činnosť úmyselnú (vojnový konflikt, teroristická a diverzná činnosť) alebo neúmyselnú haváriu vzniknutú v súvislosti s prevádzkou technických zariadení a budov alebo výrobou, spracovaním, skladovaním, používaním a prepravou nebezpečných látok.
Mimoriadne udalosti si vyžadujú zvýšenú pozornosť orgánov na ochranu verejného zdravia bez ohľadu na svoj pôvod, alebo príčinu.

Z hľadiska ochrany verejného zdravia sú dôsledky mimoriadnych environmentálnych udalostí, teda mimoriadne  environmentálne situácie, často dôležitejšie ako samotná mimoriadna udalosť. Mimoriadnou situáciou vo všeobecnosti rozumieme obdobie trvania následkov mimoriadnej udalosti v určitej oblasti, pokiaľ v nej pôsobia škodlivé faktory, ktoré majú nepriaznivý vplyv na život, zdravie a životné prostredie, kedy je významný počet ľudí exponovaných riziku, voči ktorému sú citliví.

Slovenská republika sa nachádza v miernom geologicko-tektonickom, ale aj meteorologickom pásme, čo znamená že nás zriedka postihujú živelné pohromy, s výnimkou povodní, prívalových dažďov, krupobití, zosuvov pôdy v dôsledku intenzívnych zrážok a veterných smrští.

Povodne sa dotknú takmer všetkých sfér života v postihnutých oblastiach a v mnohých prípadoch priamo ohrozujú zdravie i životy ľudí. Dôsledky na zdraví ktoré sú zaznamenávané počas povodní a po ich odznení sú najmä: úmrtia, úrazy, infekčné ochorenia, otravy, podchladenie, respiračné ochorenia. Verejné zdravotníctvo je do systému ochrany pred povodňami priamo zapojené účasťou orgánov verejného zdravotníctva, ktorí sú členmi povodňových komisií na všetkých stupňoch povodňových orgánov. Úlohou verejného zdravotníctva je cielené identifikovanie a znižovanie zdravotných rizíkspôsobených povodňami systémom zvýšeného štátneho zdravotného dozoru. 

Klimatické zmeny a s nimi spojený zvýšený počet výkyvov počasia (horúčav a mrazov) si v posledných rokoch tiež vyžadujú zvýšenú pozornosť odborných zdravotníckych inštitúcií, aj orgánov na ochranu verejného zdravia jednotlivých krajín Európy, vrátane SR. Extrémne rýchle zmeny počasia, najmä vlny horúčav, si okrem znižovania produkcie skleníkových vplyvov a tým ich zmierňovania, vyžadujú prípravu a adaptáciu obyvateľstva na predpokladané nevyhnutné expozície, ktoré nie je možné odvrátiť. Jedným z možných riešení predchádzania poškodeniam zdravia, výskytu zdravotných symptómov a následným úmrtiam v súvislosti s extrémnymi horúčavami je skoré varovanie obyvateľstva. Systém skorého varovania musí mať okrem spoľahlivých meteorologických predpovedí, dobrej dostupnosti a správneho načasovania zrozumiteľné a cielené informácie na ochranu zdravia obyvateľov, najmä citlivých populačných skupín. Tieto informácie v rámci systému skorého varovania v SR poskytujú a aktualizujú orgány verejného zdravotníctva. Viac info nájdete v sekcii Horúčavy a v sekcii Mrazy.

Mimoriadne situácie vznikajú aj v dôsledku socio-ekonomických zmien, ktorých dôsledkom je v súčasnosti energetická kríza, s možným nepriaznivým vplyvom na verejné zdravie i zdravie jednotlivcov. Energická kríza si vyžaduje všeobecnú úsporu energií, u jednotlivcov i komunít, najmä úsporu médií na vykurovanie, prípravu teplej vody, osvetlenie vonkajších i vnútorných priestorov. Aj takéto situácie je možné riešiť s ohľadom na ochranu zdravia tak, aby úspory energií nezvyšovali zdravotné riziká a neboli na úkor zdravia. 

Úlohy verejného zdravotníctva pri identifikovaní, minimalizovaní, resp. eliminovaní zdravotných rizík spôsobených mimoriadnymi environmentálnymi situáciami vychádzajú zo zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý upravuje aj pôsobnosť orgánov na ochranu verejného zdravia a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia.