Odborné informácie k témam, ktoré najčastejšie uvádza Iniciatíva na uvedomenie si rizík očkovania

Na Slovensku rovnako ako aj v iných krajinách možno pozorovať nárast antivakcinačných aktivít. Vlnu negatívnych postojov proti očkovaniu vyvolali informácie o "škodlivosti očkovania", ktoré sú často aj pomocou médií zverejňované. Odporcovia očkovania neuvádzajú, aký ťažký môže byť priebeh infekčného ochorenia alebo jeho komplikácie. Epidémie infekčných ochorení, proti ktorým je v súčasnosti možnosť chrániť deti očkovaním zabili vo svete viac detí, ako všetky vojny.
Spochybňovanie imunizácie a imunizačných programov neuváženými prehláseniami, bez dôkladnej znalosti problematiky môže závažným spôsobom ohroziť zdravie detskej populácie a priniesť návrat takých infekčných ochorení, ktoré sa u nás vďaka očkovaniu dlhodobo nevyskytujú.
Medzi najčastejšie argumenty Iniciatívy pre uvedomenie si rizík očkovania patrí vznik určitého ochorenia v príčinnej súvislosti s očkovaním alebo vplyv niektorých zložiek vakcín na vznik niektorých ochorení.

Stanovisko Pracovnej skupiny pre imunizáciu k týmto témam je nasledovné:

Thiomerzal v očkovacích látkach
Svetová zdravotnícka organizácia vydala jednoznačné stanovisko, v ktorom na základe renomovaných štúdií vyvracia tvrdenia o škodlivosti thiomerzalu a ďalších prídavných látok, ktoré sa používajú pri výrobe vakcín. Napriek tomu výrobcovia očkovacích látok pristúpili k vylúčeniu thiomerzalu a dnes používané očkovacie látky pre deti do 2 rokov ho neobsahujú. Sledovania potvrdili, že aj napriek vylúčeniu thiomerzalu z výrobného procesu, výskyt autizmu a diabetu sa nezmenil a stúpa tak isto, ako aj v krajinách, kde thiomerzal nepoužívajú. Od roku 2003 sa realizovalo sedem štúdií, ktoré vyvracajú príčinnú súvislosť medzi thiomerzalom vo vakcínach a vznikom autizmu.
Vo Švédsku a Dánsku sa realizovala štúdia, ktorá skúmala vzťah medzi očkovaním a vznikom autizmu. Štúdia sledovala obdobie rokov 1980 - 1990, kedy sa ešte používali vakcíny s obsahom thiomerzalu. Nezistil sa nárast incidencie autizmu s porovnaním obdobia, kedy sa začali používať očkovacie látky bez obsahu thiomerzalu.
Vo Veľkej Británii sa vyhodnocovali záznamy o vakcinácií 100 572 detí narodených v rokoch 1988 - 1997, z ktorých 104 trpelo autizmom. Taktiež nebol pozorovaný žiadny príčinný vzťah medzi expozíciou thiomerzalu a vznikom autizmu.

Očkovanie a porucha imunitného systému
Tvrdenia, že očkovanie zasahuje do vývinu imunitného systému sú z odborného hľadiska neprijateľné. I keď je imunitný systém dieťaťa relatívne "naivný", je schopný okamžite zareagovať a vytvoriť imunitnú odpoveď. Odhaduje sa, že detský imunitný systém má schopnosť a  kapacitu odpovedať až na tisíce antigénov aplikovaných súčasne. Napriek tomu, že počet druhov očkovania u detí v priebehu posledných 20 rokov stúpa, vďaka novým technológiám sa imunologická záťaž významne znižuje. 14 vakcín, ktoré sa v súčasnosti deťom najčastejšie aplikujú obsahuje menej ako 200 bakteriálnych alebo vírusových proteínov alebo polysacharidov v porovnaní s viac ako 3000 antigénmi, ktoré boli obsiahnuté v siedmych vakcínach aplikovaných v roku 1980.

Očkovanie a autizmus
Úvahy o tom, že očkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR) spôsobuje vznik autizmu vznikli v roku 1998. Už od roku 1995 sa realizovali štúdie, ktoré skúmali príčinnú súvislosť medzi očkovaním a vznikom autizmu. Bolo realizovaných 13 odborných štúdií v rámci Európy a Severnej Ameriky. Vo všetkých štúdiách bolo k dispozícii veľké množstvo údajov o očkovaní a dátumom vypuknutia autizmu. Po preskúmaní vzoriek populácie detí sa v ani jednej z týchto štúdií nepotvrdil príčinný vzťah medzi očkovaním a vznikom autizmu. Vo Veľkej Británii sa vyhodnotilo 498 detí s autizmom narodených v  rokoch 1979 až 1992. Napriek tomu, že sa potvrdil trend nárastu prípadov autizmu, nebola pozorovaná žiadna zmena v počte diagnóz autizmu po roku 1987, od kedy bola používaná MMR vakcína, ktorej sa pripisoval príčinný vzťah so vznikom tohto ochorenia.
Vo Fínsku a Dánsku odborníci použili národné registre, z ktorých čerpali údaje o vakcinačnom statuse a súvislostiach so vznikom autizmu. Sledovaná vzorka reprezentovala vyše 500 000 detí, ktoré sa narodili v  rokoch 1982 až 1998. Taktiež sa nepotvrdilo riziko vzniku autizmu po očkovaní.
Naopak, po 10 rokoch sa objavili informácie, že autori  teórii o príčinnej súvislosti očkovania a autizmu sú obvinení z manipulácie s údajmi pacientov, pričom spoľahlivo zabezpečili šírenie poplašných správ a odmietanie očkovania proti mumpsu, osýpkam a rubeole rodičmi. Zabezpečili tak návrat týchto ochorení - okolité krajiny hlásia nové epidémie v nevakcinovanej populácii , hlásia žiaľ aj úmrtia detí na tieto preventabilné infekčné ochorenia.

Zdroj: MMR doctor Andrew Wakefield fixed data on autism
http://www.timesonline.co.uk/tol/life_and_style/health/article5683671.ece 

Očkovanie a diabetes mellitus
Diabetes mellitus je závažné metabolické ochorenie, ktoré postihuje bunky pankreasu, čím sa znižuje produkcia dostatočného množstva inzulínu - hormónu, ktorý zabezpečuje optimálne zužitkovanie glukózy. Vznik tohto ochorenia je podmienený pôsobením rôznych faktorov, z ktorých dominantnú úlohu zohráva genetická predispozícia. Odborníci z oblasti imunológie uskutočnili štúdie, v ktorých sledovali súvislosť medzi očkovaním a vznikom diabetu.
V Dánsku bola realizovaná štúdia, kedy sa na základe záznamov o očkovaní detí narodených v rokoch 1990 až 2000, zisťovala súvislosť medzi očkovaním detí a potvrdenou diagnózou diabetes mellitus 1. typu. Závery štúdie potvrdili, že neexistuje príčinná súvislosť medzi očkovaním a  vznikom tohto ochorenia. Zároveň sa potvrdilo, že ani u  detí, ktoré sú geneticky predisponované k vzniku ochorenia, neexistuje žiadny vzťah s očkovaním.
V USA sa realizovala štúdia, do ktorej boli zahrnuté dostupné kompletné záznamy o očkovaní detí narodených v  rokoch 1988 až 1997. Rovnako sa nenašiel dôkaz o tom, že by akákoľvek očkovacia látka zahrnutá do očkovacieho kalendára spôsobila riziko vzniku diabetes mellitus.
Vykonané štúdie skúmajúce príčinný vzťah medzi očkovaním a vznikom akéhokoľvek ochorenia sa realizovali v dlhom časovom období s použitím veľkého súboru vzoriek, čo dokazuje, že štúdie vykazujú veľkú štatistickú silu. Poznatky antivakcinačných "špecialistov" sa opierajú iba o závery vyšetrení jedného pacienta, resp. veľmi malej skupiny detí, čím sa výsledky takýchto "štúdií" stávajú neobjektívne. Mnohokrát tieto dohady nie sú správne medicínsky zdokumentované.

Závery: Rozsiahle štúdie vo viacerých krajinách nezávisle potvrdili, že neexistuje príčinná súvislosť medzi očkovaním a autizmom, očkovaním a vznikom diabetes mellitus, očkovaním a poruchami imunitného systému. Rovnako štúdie vyvrátili tvrdenia o škodlivosti thiomerzalu a iných prídavných látok vo vakcínach.

Očkovací kalendár
Očkovací kalendár pre povinné očkovanie detí a dospelých pre príslušný kalendárny rok vydáva hlavný hygienik SR v súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláškou MZ SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení neskorších zmien a doplnkov. Očkovací kalendár pripravujú odborníci z oblasti epidemiológie, pediatrie, infektológie a imunológie, v súlade s odbornými odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie, Európskej komisie a praxou členských štátov Európskej únie. Očkovací kalendár je ako oficiálny dokument záväzný pre všetkých očkujúcich lekárov i pre rodičov detí.
Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania na svojej internetovej stránke prezentuje očkovací kalendár, ktorý "doplnila" svojimi neodbornými poznámkami, ktoré sa opierajú o články antivakcinačných aktivistov. I keď v poznámke uvádzajú, že "obsah očkovacieho kalendára odráža výlučne názor autorov a prezentované názory sa nesmú chápať ako lekárske odporúčanie", navodzujú nimi pochybnosti a strach z očkovania, ktorý môže vyústiť do odmietania rodičov dať dieťa očkovať.
Samotné očkovanie nemôže spôsobiť vznik ochorenia , proti ktorému je očkovanie určené. V očkovacích látkach sa nenachádzajú živé mikroorganizmy pôvodcov ochorení v takej podobe, v akej sa nachádzajú okolo nás. Ide vždy o oslabené vírusy, časti baktérii  alebo ich produkty, ktoré sú v očkovacej látke upravené do takej podoby, aby nespustili proces samotného ochorenia, ale indukovali tvorbu špecifických protilátok, ktoré chránia organizmus pred  daným ochorením.