Rádioaktivita v zložkách životného prostredia a potravinového reťazca - Portál úradov

Rádioaktivita v zložkách životného prostredia a potravinového reťazca

• Rádionuklidy v hydrosfére
• Rádionuklidy v pedosfére a v stavebných materiáloch
• Rádionuklidy v atmosfére
• Rádionuklidy v živých organizmoch
• Monitorovanie rádioaktivity v životnom prostredí a v potravinovom reťazci

Rádioaktivita v zložkách životného prostredia a potravinového reťazca

Rádioaktivita predstavuje prirodzený jav a neoddeliteľnú súčasť životného prostredia, ktorej je ľudstvo neustále vystavované. Predstavuje súhrnný názov pre viacero typov žiarenia a odborne sa pre ňu používa aj názov „ionizujúce žiarenie“. Zdrojom takéhoto žiarenia môže byť objekt, ktorý obsahuje rádioaktívny materiál, technologické zariadenie vyžarujúce alebo schopné vyžarovať ionizujúce žiarenie. Z pohľadu histórie teda môžeme rádioaktivitu rozdeliť na prirodzenú, resp. prírodnú a umelú.

Prírodná rádioaktivita pochádza z extraterestiálnych, resp. mimozemských zdrojov ako je kozmické žiarenie a od rádioaktívnych prvkov, ktoré sa nachádzajú v zemskej kôre, vode a pôde. V prírode bolo objavených približne 340 rôznych nuklidov, z ktorých približne 70 je aj rádioaktívnych.

Rádioaktívne nuklidy, ktoré sa nachádzajú v prírode je možné rozdeliť do troch skupín:

1. Prírodné nestabilné nuklidy primárneho pôvodu, 
2. Krátkožijúce rádioaktívne nuklidy, ktoré vznikajú rádioaktívnymi premenami z primárnych rádionuklidov, 
3. Rádioaktívne nuklidy, ktoré vznikajú pri jadrových reakciách.

Medzi významné prírodné rádionuklidy zaraďujeme ⁴⁰K, ²²⁰Rn, ²²²Rn, ²²⁶Rn a v menšej miere niektoré kozmické rádionuklidy ako ³H, ¹⁴C, ⁷Be, ³⁴Cl, ⁴¹Ar. 

Umelým zdrojom ionizujúceho žiarenia je rádioaktívna látka alebo zariadenie, v ktorom prebieha rádioaktívna premena, jadrová reakcia alebo je v ňom rádioaktívny žiarič, napr. rádionuklidy, ktoré sa aplikujú v medicíne, priemysle alebo rádionuklidy dostávajúce sa do životného prostredia z palivového cyklu, skúšok jadrových zbraní atď.

Rádionuklidy podobne ako rôzne iné fyzikálne a chemické faktory, majú pri pôsobení na človeka aj jeho životné prostredie kladné aj záporné vplyvy. Hlavne, ak účinok ionizujúceho žiarenia presahuje prípustné hodnoty. Z tohto dôvodu má veľký význam neustále monitorovanie zložiek životného prostredia a potravinového reťazca.