Svrab

Svrab je vysoko nákazlivé ochorenie kože. Prenáša sa z človeka na človeka pri tesnom a opakovanom kontakte s chorým, pri manipulácii alebo používaní tých istých osobných vecí, odevov, uterákov alebo posteľnej bielizne ako chorý. Ochorenie sa šíri najmä v kolektívoch (predškolské a školské zariadenia, rodina, ubytovne, internáty, domovy dôchodcov a iné). Svrab spôsobuje roztoč, ktorý sa volá zákožka svrabová. Sucho, priame slnečné osvetlenie a teplo zákožku ničí. Svrab sa prejaví až po uplynutí bezpríznakového času, ktorý trvá 1-3 týždne. Prvým príznakom je pocit svrbenia, zo začiatku mierny, ktorý sa postupne zhoršuje najmä v noci v teple. Na koži sa objavia vyrážky s pľuzgierikmi. Vďaka intenzívnemu svrbenia sa postihnutý škriabe a vtedy sa do rán môže zaniesť infekcia a rany môžu začať hnisať. Typickým miestom postihnutia je koža medzi prstami rúk, podpazušie, zápästie, lakťová jamka, ryha pod prsníkmi, slabiny, okolie pupka, podkolenná jamka. U detí aj vlasová časť hlavy.

Liečba svrabu vyžaduje návštevu kožného lekára. Lekár by mal potvrdiť diagnózu a nastaviť vhodný spôsob liečby. Keďže je svrab infekčné ochorenie, týka sa aj ľudí, ktorí žijú v spoločnej domácnosti s chorou osobou. Základom liečby je dôkladná osobná hygiena a kúpele, ktoré sú súčasťou každej liečby svrabu. Ďalej sa využíva farmakologická liečba vo forme krémov a mastí. Prípravky obsahujú látky, ktoré parazita zahubia.

Ochorenie sa vyskytuje aj v rámci Slovenskej republiky. Ročne evidujeme okolo 1000 až 2000 prípadov ochorení. Ochorenia boli hlásené v každej vekovej skupine. 
 

Svrab je ochorenie rozšírené po celom svete. S týmto ochorením sa často stretávame v sociálnych zariadeniach ako sú internáty, ubytovne pre robotníkov a ubytovne pre cudzincov.
 

Najdôležitejším preventívnym opatrením proti nakazeniu sa svrabom je dodržiavanie hygienických štandardov, a teda je potrebné dbať na zásady osobnej hygieny. K týmto zásadám patrí pravidelná osobná hygiena, časté umývanie rúk, minimalizovanie tesného kontaktu s neznámymi osobami a spanie v cudzej posteľnej bielizni, pravidelné pranie a žehlenie osobných tkanín (oblečenie, posteľná bielizeň...), nepoužívanie cudzích hygienických potrieb a oblečenia ako aj dodržiavanie hygienických opatrení v spoločných priestoroch (ubytovne, hotely ...).