Tlačové správy

Späť Zhodnotenie situácie výskytu zoonóz, alimentárnych nákaz a nákaz z vody v SR za rok 2018

Laboratóriá lekárskej mikrobiológie, mikrobiológie životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ) každoročne zbierajú údaje a sumarizujú podklady o pôvodcoch zoonóz a iných ochorení, prípadne vypracovávajú niektoré kapitoly pre spoločnú správu o zoonózach a pôvodcoch zoonóz v potravinách, krmivách a u zvierat v Slovenskej republike. Údaje sú zasielané do Národného kontaktného bodu pre EFSA na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, kde sa Správa kompletizuje z iných relevantných pracovísk v Slovenskej republike a vydáva sa ako ucelený materiál spolu s epidemiologickou časťou (výskyt ochorení u ľudí), ktorú spracovávajú epidemiologické pracoviská v RÚVZ v SR a kompletizuje RÚVZ so sídlom v Banskej Bystrici.

Správa o zoonózach, alimentárnych nákazách a nákazách z vody v Slovenskej republike za rok 2018 je dostupná on-line na stránke Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

Ochranu zdravia ľudí i zvierat je možné dosiahnuť iba aktívnou spoluprácou expertov z kontroly a výskumu v humánnej i veterinárnej oblasti. Vedecké hodnotenie rizika je základom pre riadenie rizika. Správa obsahuje dáta nielen z úradnej kontroly vykonávanej v rezortoch pôdohospodárstva a zdravotníctva, ale i dáta z výskumných pracovísk a univerzít. Prípravu správy koordinoval Národný kontaktný bod pre vedeckú a technickú spoluprácu s EFSA. Na správe spolupracovalo 70 expertov z 26 vedeckých, odborných a kontrolných organizácií.

Správa popisuje stav u 35 pôvodcov zoonóz, 5 alimentárnych nákaz bez zoonotického potenciálu a 4 pôvodcov nákaz z vody. Zo 44 sledovaných agensov je 23 bakteriálnych, 10 parazitárnych, 10 vírusových a prionových.

V roku 2018 bolo hlásených 29 080 humánnych ochorení spôsobených sledovanými pôvodcami, pričom 28,9 % tvorili kampylobakteriózy, 24,8 % salmonelózy a 13,8 % ochorení bolo spôsobených rotavírusmi. Vyšším percentom sa na ochoreniach podieľali aj Clostridium dificille 11,6 %, Norwalk vírus 9,6 %, Borrelia burgdorferi s.l. 3,4 % a Escherichia coli 1,5 %.

Desať zo sledovaných pôvodcov bolo príčinou 1 041 humánnych epidémií, z ktorých v 53,8 % boli salmonelózy, 19,4 % boli kampylobakteriózy a 13,6 % epidémií bolo spôsobených rotavírusmi. Menším percentom sa na prevažne menších epidémiách podieľali norovírusy (Norwalk) v 9,7 %, vírus hepatitídy A 1,4 %, šigely 1,2 %, vírus kliešťovej encefalitídy 0,4 % a yersinie a E. coli po 0,2 % a stafylokoky, ktoré vyvolali enterotoxikózy (0,01 %). Päť zo sledovaných pôvodcov bolo príčinou úmrtí 49 pacientov.

Na prítomnosť 14 pôvodcov bolo vyšetrených 48 268 vzoriek potravín s pozitívnym nálezom v 1,9 % vzoriek. Vyššie percentá pozitívnych nálezov boli u Yersinia spp. (64,0 %), Enterococcus spp. (47,7 % ) a Toxoplasma gondii (23,3 %).

Prítomnosť 30 pôvodcov bola sledovaná v 1 515 488 vzorkách pochádzajúcich od hospodárskych i divo žijúcich zvierat, domácich miláčikov a zoo zvierat odobratých v rámci úradnej kontroly, preventívnych monitoringov, výskumu, ako i od chorých či uhynutých zvierat. Pozitívne nálezy tvorili 0,2 % vzoriek. Vyššie percentá pozitívnych nálezov boli zaznamenané u Clostridium spp. 49,5 %, Borrelia burdorferi s.l. 22,9 %, Francisella tularensis 20,9 %, Babesia spp. 17,4 %, HEV 15,8 %, Staphylococcus aureus 15,6 %, Anaplasma phagocytophilum 14,8 %, Thelazia spp. 11,9 %, Campylobacter spp. 11,3 %.

Krmivá – 489 vzoriek, boli vyšetrované iba na prítomnosť Salmonella spp. (1,6 % pozitívnych vzoriek), Escherichia coli (0 % pozitívnych vzoriek) a Clostridium spp. (2,0 % pozitívnych vzoriek).

Na prítomnosť 9 pôvodcov bolo vyšetrených 148 998 vzoriek vody a prostredia, z ktorých 2,8 % bolo pozitívnych, na čom sa najvyššou mierou podieľali najmä Legionella spp. 16,1 % a E. coli 3,9 %.

V 2 808 vyšetrených kliešťoch a v 71 vzorkách poolov kliešťov bola sledovaná prítomnosť 4 patogénov prenášaných týmito vektormi. Z kliešťov cicajúcich na ľuďoch bolo 18,8 % pozitívnych na Borrelia burgdorferi s. l., 5,0 % na Anaplasma phagocytophilum a 0,5 % na Coxiella burnetii. Z kliešťov cicajúcich na zvieratách bolo 71,4 % pozitívnych (daniele) na Anaplasma phagocytophilum a 34,0 % pozitívnych (vtáky) na Borrelia burgdorferi s. l.. Z kliešťov odobratých z vegetácie bolo 31,7 % pozitívnych na Borrelia burgdorferi s. l., 2,2 % pozitívnych na Coxiella burnetii a 32% poolov kliešťov bolo pozitívnych na vírus kliešťovej encefalitídy.

Súčasťou správy sú i výsledky vyšetrení na rezistenciu mikroorganizmov voči antimikrobiálnym látkam, ktorá má celosvetovo vzrastajúci trend a predstavuje reálne nebezpečenstvo pri liečbe infekcií. Mikrobiálna rezistencia bola sledovaná u Salmonella spp., E.coli, Campylobacter spp., Staphylococcus aureus a Enterococcus spp.

V roku 2018 prebiehalo monitorovanie mikrobiálnej rezistencie izolátov Salmonella spp. získaných z koží jatočných brojlerov a výkrmových moriek a trusu od nosníc, brojlerov a výkrmových moriek. Zo vzoriek jatočných tiel brojlerov bolo získaných 115 izolátov, najčastejším bola S. Infantis a S. Enteritidis, zo vzoriek jatočných tiel moriek nebol získaný žiadny izolát.

Zo vzoriek trusov bolo získaných spolu 82 izolátov, pričom najčastejším sérovarom boli S. Infantis, S. Enteritidis a S. Typhimurium. Z pohľadu mikrobiálnej rezistencie bola najhoršia situácia sledovaná u izolátov S. Infantis, kde rezistencia varírovala od miernej hladiny rezistencie voči ampicilínu, tetracyklínom až po vysokú hladinu rezistencie voči chinolónovým a fluorochinolónovým antimikrobiálnym látkam.

Z hľadiska rezistencie E. coli voči antibiotikám bolo zo 425 vzoriek získaných z chovov brojlerov stanovených 85 antibiotických profilov a zo 150 vzoriek mäsa brojlerov bolo 116 vzoriek mäsa pozitívnych na prítomnosť E. coli produkujúcej enzýmy typu ESBL, resp. AmpC. V rámci výskumu sa tiež sledovala prítomnosť celkových a rezistentných kmeňov E. coli v 38 vzorkách vôd, sedimentov a potravín.

Z hľadiska rezistencie Campylobacter spp. voči antibiotikám bol v roku 2018 vykonaný monitoring mikrobiálnej rezistencie v slepých vakoch hydiny odobratých z jatočných tiel na bitúnku. Hladina rezistencie voči makrolidom (erytromycínu) varíruje v závislosti od živočíšneho druhu. Vyššia hladina rezistencie u izolátov z ošípaných súvisí s častejšou aplikáciou týchto látok. Podobná situácia je taktiež v prípade triedy aminoglykozidov. Rezistencia voči gentamicínu (aminoglykozidy G) vykazuje dlhodobo veľmi nízku úroveň. Vyššia hladina rezistencie u izolátov zo zvierat má ustálený trend voči tetracyklínu, ciprofloxacínu a kyseline nalidixovej. Vyššiu úroveň rezistencie voči ciprofloxacínu a tetracyklínu vykazujú na Slovensku aj humánne izoláty, čo koreluje aj s údajmi z iných členských štátov EÚ.

Rezistencia voči meticilínu bola monitorovaná u 455 izolátov Staphylococcus aureus z potravín, vody a sterov z prostredia. Rezistencia voči meticilínu nebola zistená u žiadneho izolátu z vody. Jeden izolát zo steru z potravinárskeho prostredia, jeden izolát z potravín a jeden izolát pochádzajúci z klinického materiálu vykazovali rezistenciu voči meticilínu.

Z environmentálnych vzoriek povrchových vôd a ich sedimentov bolo izolovaných 29 rezistentných kmeňov enterokokov. Išlo prevažne o E. faecalis, v menšej miere E. faecium a E.durans. Z 29 izolátov 14 vykazovalo multirezistenciu. Nadprodukcia efluxných púmp ako jeden z mechanizmov rezistencie bola u 22 izolátov. Dvadsaťštyri izolátov vykazovalo rezistenciu voči vankomycínu, pričom u 33 % bol detegovaný gén vanA.