Tularémia

Tularémia je infekčné ochorenie hlodavcov a iných zvierat, ľahko prenosné na človeka. Priebeh u človeka je benígnejší a prejavuje sa rôznym klinickým obrazom podľa vstupnej brány nákazy. Pôvodcom  je Francisella tularensis, ktorá je veľmi odolná na vonkajšie vplyvy. Rezervoárom ochorenia v prírode sú drobné hlodavce, zajac poľný, králik, ondatra a nakaziť sa môžu všetky zvieratá a vtáci v prirodzenom ohnisku vrátane domácich zvierat. Inkubačná doba je 1 – 10 dní, v priemere 2 – 5 dní.
Prenos ochorenia zo zvieraťa na človeka môže byť:

  • požitím surového mäsa, kontaminovanej vody alebo ovocia, 
  • pri vdýchnutí kontaminovaného prachu z obilia alebo slamy, 
  • častý je tiež priamy dotyk človeka s infikovaným zvieraťom a pri manipulácii s jeho mäsom, 
  • prostredníctvom kliešťa. 

Ochorenie začína náhle triaškou, predtým vzostupom teploty na 38 – 39 °C, pacient je schvátený, sťažuje si na bolesť v chrbte, končatinách, zvracia. Teplota trvá 2 – 3 týždne, po jej poklese môže ochorenie končiť, alebo dochádza k návratu klinických príznakov. V mnohých neliečených prípadoch prejde do chronického štádia. Podľa vstupnej brány môže vzniknúť päť foriem ochorenia: 

  • formu kožnú - vznik hnisavého vredu, väčšinou na rukách s výrazným zdurením lymfatických uzlín, 
  • formu očnú - charakteristický hnisavý zápal spojiviek, 
  • pľúcnu formu - ochorenie sa začína vysokou teplotou, suchým kašľom, bolesťou na hrudníku, a dýchavičnosťou, 
  • formu ústnu - jednostranný zápal mandlí s vredom a mohutnou lymfatickou reakciou podčelustných uzlín, 
  • črevnú formu - je typická pri požití alebo ochutnávaní surového kontaminovaného mäsa, vyskytujú sa hnačky. 
    Boli popísané prípady po pití vody z lesných studničiek, do ktorých mali prístup zvieratá. 

Prvý popis tejto choroby sa objavil v roku 1911 u hlodavcov z okolia jazera Tulare v Kalifornii. Popis ochorenia u človeka bol uskutočnený v roku 1914 v USA a od tej doby sa tularémia zisťuje takmer na celom svete. Existujú 2 druhy pôvodcu tohto ochorenia a to typ A a B. Typ A sa vyskytuje v Severnej Amerike, rezervoárom infekcie sú hlodavce a prenášačom sú kliešte. Typ B sa vyskytuje najmä v Európe a Ázii, ako aj v Severnej Amerike, rezervoárom sú malé, voľne žijúce hlodavce, z ktorých sa infekcia môže preniesť na iné hlodavce, domáce zvieratá alebo voľne žijúce zvieratá. Infekcia sa prenáša priamym kontaktom alebo pomocou kliešťov.

V priebehu roka 2020 bolo na Slovensku hlásených 12 ochorení, čo je oproti roku 2019 1,7 krát menej a porovnateľné s 5-ročným priemerom. Všetky ochorenia boli hlásené z Nitrianskeho kraja. 

Významným preventívnym opatrením je zabezpečenie krmiva a iných poľnohospodárskych produktov pred hlodavcami ako aj ochrana zdrojov pitnej vody a včasné uskutočnenie deratizácie. Ďalej veterinárna kontrola poľných zajacov a zdravotná výchova obyvateľstva v zmysle používanie masiek a rukavíc pri práci s krmivom aj uhynutými zajacmi. Zvlášť exponované skupiny možno chrániť očkovaním.