Nepodceňujte chrípku, najúčinnejšou prevenciou je očkovanie proti chrípke

Chrípka je častokrát mylne považovaná za banálne ochorenie. Viacerí jej neprikladajú dôležitosť, ba dokonca si myslia, že pokiaľ netrpia chronickými ochoreniami alebo poruchou imunity, chrípku ľahko prekonajú. Ide však o mylnú predstavu.

Leták - chrípka (pdf 1,4 MB)

Letak_vseobecny_chripka (pdf, 1,4 MB)

Chrípka môže postihnúť kohokoľvek a závažné problémy s ňou súvisiace (zápal priedušiek, zápal stredného ucha, zápal prínosových dutín, zápal pľúc) sa môžu vyskytnúť v akomkoľvek veku. Upozorňuje na to Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR). Komplikácie spojené s chrípkou často vyžadujú hospitalizáciu v nemocnici a u vysoko rizikových osôb môžu spôsobiť až ohrozenie zdravia. Medzi vysoko rizikové osoby patria zdravotnícki pracovníci, tehotné ženy, ľudia s chronickými ochoreniami (srdcovo-cievne, pľúcne, metabolické) a osoby s oslabenou imunitou.

leták seniori chrípka (pdf, 356 kB) letak zdravotníci chrípka - (pdf, 322 kB)
 

Letak_seniori_chripka (pdf, 356 kB)                 Letak_zdravotnici_chripka (pdf, 322 kB)

Najúčinnejšou prevenciou proti chrípke je očkovanie
Počas prebiehajúcej chrípkovej sezóny, ktorá začala od 1. októbra 2018, je dôležité nepodceňovať preventívne opatrenia. Najúčinnejšou prevenciou proti chrípke je očkovanie.
Očkovanie proti chrípke je najvhodnejšie podstúpiť v priebehu októbra a novembra – a to z dôvodu, aby sa v organizme stihla vytvoriť dostatočná hladina ochranných protilátok proti tomuto ochoreniu ešte do začiatku zvýšenej aktivity chrípky. Organizmus si začína vytvárať ochranné protilátky proti vírusu chrípky asi po desiatich až štrnástich dňoch po očkovaní, ochrana trvá približne šesť mesiacov. Očkovanie proti chrípke je hradené z verejného zdravotného poistenia.
„Ľudia neochorejú na chrípku ani na infekciu dýchacích ciest z dôvodu podania vakcíny proti chrípke. Očkovacie látky proti chrípke totiž obsahujú časti vírusov chrípky, ktoré samotné nie sú schopné vyvolať ochorenie. Dokážu však vyvolať tvorbu ochranných protilátok, ktoré zabraňujú vzniku chrípky, prípadne zmierňujú priebeh tohto ochorenia a znižujú jeho nepriaznivé dôsledky. Ide o neživú vakcínu. Očkovanie proti chrípke je najúčinnejší spôsob, ako znížiť cirkuláciu vírusu v populácii a ako redukovať počet chorých na chrípku, hospitalizovaných osôb a úmrtí zapríčinených komplikáciami po prekonaní ochorenia,“ vysvetľuje hlavný hygienik Slovenskej republiky Ján Mikas.

Prečo máme nízku zaočkovanosť
Slovensko dosahuje veľmi nízku mieru zaočkovanosti proti chrípke v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie. V chrípkovej sezóne 2017/2018 bolo očkovaním proti chrípke chránených iba 4,4 % populácie Slovenska. Podiel zaočkovanej populácie je na približne rovnakej úrovni ako v predchádzajúcich piatich chrípkových sezónach. Okrem vnímania chrípky ako banálneho ochorenia, či nedôvery v účinok očkovania proti chrípke, je jedným z dôvodov nízkej zaočkovanosti aj možný strach z vedľajších účinkov po očkovaní proti chrípke.
„Čo sa týka možných vedľajších účinkov po očkovaní proti chrípke, môžeme hovoriť o tzv. očakávaných reakciách, ktoré sa v súvislosti s podaním očkovacej látky už vyskytli a sú uvedené v príbalovom letáku pre užívateľa. Pri očkovaní proti chrípke to býva najčastejšie bolestivosť, začervenanie a zatvrdnutie miesta vpichu. Môže sa vyskytnúť aj zvýšená teplota, únava a bolesti svalov. Tieto reakcie spravidla odznejú do dvoch až troch dní. Ich frekvencia výskytu je rôzna, závisí to od individuálnej predispozície jednotlivca,“ uvádza hlavný hygienik SR.

Očkovacia látka proti chrípke chráni len proti chrípke a nie proti chrípke podobným ochoreniam vyvolaným inými ako vírusmi chrípky (virózy). Pokiaľ človek dostane po očkovaní chrípku, je to možné v prípade, ak sa nakazil pred tým, ako si jeho organizmus stihol vytvoriť dostatočnú hladinu ochranných protilátok alebo ochorel na iné vírusové ochorenie (podobnosť klinických príznakov medzi chrípkou a prechladnutím súvisí s tým, že pôvodcovia ochorení z prechladnutia, rovnako ako chrípka, napádajú respiračný systém, či už horné alebo dolné dýchacie cesty. Na rozdiel od chrípky sa však príznaky akútnych respiračných ochorení rozvíjajú postupne.) Je takisto možné, že sa mohol nakaziť kmeňom vírusu chrípky, ktorý nebol súčasťou očkovacej látky. Vtedy očkovacia látka účinkuje čiastočne, no treba zdôrazniť, že nezanedbateľne zmierňuje priebeh ochorenia a znižuje jeho nepriaznivé dôsledky.
„Medzi verejnosťou je známy mýtus, že práve po očkovaní proti chrípke, osoba následne na chrípku ochorie. Treba zdôrazniť, že očkovanie proti chrípke je potrebné absolvovať v jesenných mesiacoch a osoba by nemala pociťovať žiadne príznaky začínajúcej virózy, alebo prechladnutia, t.j. bez teploty, bez bolestí hrdla a nádchy. V prípade, ak sa dá zaočkovať proti chrípke osoba s príznakmi prechladnutia alebo nádchy, je zrejmé, že toto ochorenie sa u nej rozvinie a teda hrozí, že očkovaná osoba ochorie skôr, než sa v organizme vytvoria ochranné protilátky.“ vysvetľuje  hlavný hygienik Slovenskej republiky Ján Mikas.

Nezabúdajte na vitamín C a dôkladné umývanie rúk
Obranyschopnosť organizmu počas chrípkovej sezóny možno podporiť zvýšeným príjmom vitamínov A, C, E a väčšiny vitamínov zo skupiny B – komplexu. Získame ich konzumáciou dostatočného množstva čerstvej zeleniny, ovocia a celozrnných obilnín. Najvhodnejšie je vyberať si z nej druhy bohaté najmä na vitamín C – papriku, chren, citrusové ovocie, kivi, zelené vňate, kel, kapustu. Najmä v zimnom období je vhodné dopĺňať vitamín C.
Počas chrípkovej sezóny je mimoriadne dôležité dbať na čistotu rúk, treba si ich umývať čo najčastejšie (vrátane každého kýchnutia či zakašľania), a to teplou vodou a mydlom, v prípade núdze pomôžu aj dezinfekčné gély na alkoholovej báze. Umývanie rúk je najjednoduchší spôsob, ako vo veľkej miere predísť rozšíreniu respiračných (rovnako ako hnačkových ochorení i žltačky typu A) infekcií. Netreba zabúdať na niekoľkominútové nárazové vetranie v miestnostiach. Počas chrípkovej sezóny odporúčame upratovanie „navlhko“ – vírus chrípky prežije v prachu v izbovej teplote i niekoľko dní.

Zaujímavé fakty, ktoré by ste nemali prehliadnuť

  • Očkovanie proti chrípke je potrebné každý rok, pretože chrípkový vírus podlieha genetickým zmenám – mutáciám. Očkovacia látka proti chrípke sa tomu svojím zložením prispôsobuje pred začatím každej chrípkovej sezóny. Pozostáva z častí tých vírusov chrípky, ktoré najčastejšie cirkulovali v populácii v priebehu predchádzajúcej chrípkovej sezóny.
  • Zloženie očkovacej látky proti chrípke odporúča Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Cirkulácia vírusov chrípky sa sleduje počas celého roka. Jednotlivé krajiny, vrátane Slovenska (Národné referenčné centrum pre chrípku so sídlom v ÚVZ SR) zasielajú izolované vírusy chrípky na ďalšiu špecifikáciu a sledovanie do londýnskeho centra pre výskum chrípky spolupracujúceho so Svetovou zdravotníckou organizáciou. Okrem toho krajiny svoje laboratórne výsledky, ktoré špecifikujú presný typ izolovaných vírusov chrípky v domácej populácii, zasielajú do celosvetových sietí, ktoré následne môžu analyzovať najčastejšie vyskytujúce sa typy vírusov chrípky v jednotlivých regiónoch sveta. Na základe týchto zistení potom WHO odporúča zloženie očkovacích látok proti chrípke pre nadchádzajúcu chrípkovú sezónu. Zvlášť pre severnú pologuľu a zvlášť pre južnú pologuľu. 
  • Na Slovensku monitoruje výskyt cirkulujúcich kmeňov vírusu chrípky Národné referenčné centrum pre chrípku so sídlom v ÚVZ SR (NRC) - identifikuje ich na úroveň typov, subtypov a variantov. Tiež zabezpečuje diagnostiku špecifických protilátok proti vírusu chrípky typu A, vírusu chrípky typu B, respiračnému syncyciálnemu vírusu, vírusu parachrípky sérotypov 1, 2 a 3, adenovírusu a vírusu lymfocytárnej choriomeningitídy. NRC pre chrípku spolupracuje s referenčným centrom WHO v Londýne a Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu infekčných chorôb (ECDC) (týždenné hlásenie virologických výsledkov, vedie databázu laboratórnych údajov), je stálym členom európskej pracovnej skupiny pre chrípku EISN pri ECDC a aktívne s ňou spolupracuje, takisto spolupracuje s WHO na celosvetovom programe surveillance chrípky.

Čo počas chrípkovej sezóny môžu spôsobiť chrípke podobné ochorenia, ktoré nie sú vyvolané vírusmi chrípky?
Rinovírusy

  • sú najčastejšou príčinou nádchy, ktorá obvykle trvá sedem až desať dní
  • pri oslabenej imunite, u astmatikov, alebo pri ochoreniach pľúc a dýchacích ciest
  • môžu vyvolať aj závažné ochorenia, napríklad zápal pľúc

Adenovírusy

  • môžu spôsobiť nádchu, bolesť hrdla, zápal priedušiek, pľúc, spojiviek, močového mechúra, žalúdka, čriev, hnačku, horúčku, ale i neurologické ochorenia.

Respiračný syncyciálny vírus – RSV

  • napáda pľúca a dýchacie cesty, prejaví sa miernymi príznakmi pripomínajúcimi nádchu, prechladnutie, alebo chrípku, závažné ťažkosti môže spôsobiť novorodencom, dojčatám a starším ľuďom.

Mycoplasma pneumoniae

  • najmenší samostatne žijúci organizmus, ktorý spôsobuje ochorenia horných a dolných dýchacích ciest u detí i dospelých
  • prejavuje sa horúčkou, bolesťou hlavy, kašľom, u detí mladších ako päť rokov i nádchou, chrčaním, alebo sipotom
  • môže spôsobiť zápal pľúc a komplikácie postihujúce nervový systém

Všeobecné zásady prevencie vzduchom prenosných ochorení: umývanie rúk, vyhýbanie sa kontaktu s chorými osobami, časté vetranie

Mgr. RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD., v.r.
hlavný hygienik Slovenskej republiky