Vírusová hepatitída typ B (Žltačka typu B)

Vírusová hepatitída typu B je zápalové degeneratívne ochorenie pečene vyvolané vírusom. Klinické prejavy sú podobné ako pri hepatitíde A. Prítomné sú gastrointestinálne príznaky (únava, malátnosť, nauzea, vracanie, ikterus, tmavý moč, svetlá stolica), príznaky podobné chrípke, bolesti kĺbov, kožné i neurologické prejavy. Príznaky sú intenzívnejšie ako pri hepatitíde A. Choroba môže prejsť do chronicity, s možnosťou vzniku pečeňovej cirhózy alebo hepatocelulárneho karcinómu. Inkubačný čas ochorenia je 60-180 dní. Prameňom pôvodcu nákazy je človek zvyčajne nosič vírusu alebo chorý človek. Ochorenie sa prenáša krvou, pri sexuálnom styku, ale môže sa preniesť aj z matky na dieťa v tehotenstve alebo počas pôrodu. Čo sa týka vírusu hepatitídy D, vyvolávajúci hepatitídu typu D, je skôr zriedkavý. Tento vírus sa nedokáže množiť bez prítomnosti vírusu hepatitídy B. HDV sa prenáša krvou, ale vyskytuje sa len u jedincov, ktorí sú už infikovaní vírusom hepatitídy B. V prípade, že sa pacient s hepatitídou B nakazí HDV, spravidla dôjde k zhoršeniu priebehu ochorenia.  
 

Vzhľadom k tomu, že ochorenie spôsobuje vírus, liečba je zameraná na tlmenie príznakov, na diétu šetriacu pečeň a režimové opatrenia s obmedzením námahy chorého, teda pokoj na lôžku. 

Výskyt akútnej VHB sa v Slovenskej republike v posledných 15 rokoch, najmä vďaka očkovaniu, udržuje na nízkej úrovni. Kým v minulosti sa ochorenie vyskytovalo najmä u starých ľudí, ktorí mali v anamnéze rôzne medicínske zákroky (injekcie, transfúzie, operácie), dnes najviac postihnutou vekovou kategóriou sú mladí dospelí, čo majú na svedomí rôzne nesterilné výkony, ako je piercing, tetovanie, nechránený pohlavný styk a injekčné užívanie drog. V roku 2020 bolo zaznamenaných 18 prípadov ochorení akútnou formou VHB, čo je o 30 prípadov menej ako v predchádzajúcom roku  a 72 prípadov ochorení chronickou formou VH-B, čo je o 22,6% menej ako v roku 2019.

Ochorenie v zahraničí možno dostať pri neodbornom ošetrovaní v zdravotníckych zariadeniach s nízkym hygienickým štandardom a pri tzv. sexuálnej turistike. 

Účinnou zbraňou v prevencii žltačky typu B je očkovanie. 

Očkovanie sa vykonáva tromi dávkami v 3., 5. a 11. mesiaci života, pričom prvá dávka sa podá najskôr v prvom dni desiateho týždňa života. Okrem celoplošného očkovania novorodencov, ktoré sa vykonáva od r. 1998 sa očkujú aj zamestnanci zdravotníckych zariadení, zariadení sociálnych služieb, študenti stredných zdravotníckych škôl, lekárskych fakúlt, fakúlt ošetrovateľstva, verejného zdravotníctva a tiež rizikoví pacienti, ktorí sú pripravovaní na dialýzu, pacienti s poruchami krvotvorby, osoby choré na cukrovku. Očkovanie je bezpečné, len zriedkavo je sprevádzané malými lokálnymi a celkovými reakciami ako je prechodná bolestivosť v mieste vpichu, začervenanie, exantém, mierne zvýšená teplota, vzácne únava a pocit na zvracanie.