Vnútorné prostredie budov

Vo vnútornom prostredí budov prežijeme viac ako 80 % času, pričom sa v tomto prostredí vyskytuje veľký počet zdrojov znečistenia ovzdušia a koncentrácie znečisťujúcich látok môžu dosahovať významné hodnoty.

Podľa WHO je vo vyspelých krajinách z hľadiska škodlivín v ovzduší stále na poprednom mieste tabakový dym, či už z aktívneho alebo pasívneho fajčenia. Kvalitu vnútorného ovzdušia budov ovplyvňuje tiež spaľovanie v rôznych krboch, spaľovanie plynu pri varení a vybavenie.

Sledovanie kvality ovzdušia vnútorných priestorov „Indoor Air Quality“ budov nevýrobného charakteru je historicky mladšie ako sledovanie kvality vonkajšieho ovzdušia, alebo pracovného prostredia. V prvopočiatkoch bolo zamerané najmä na prevenciu poškodenia zdravia infekčného pôvodu (TBC). V súčasnosti sledovanie kvality ovzdušia orgánmi verejného zdravotníctva vychádza z poznania komplexného vplyvu kvality vnútorného ovzdušia na zdravie obyvateľov a zohľadnenia doby pobytu vo vnútorných priestoroch. Vo vnútorných priestoroch budov (obytné priestory, občianske budovy, zariadenia pre deti a mládež a iné priestory nevýrobného charakteru) prežije človek nášho zemepisného pásma viac ako 80 % svojho času, pričom vo vnútornom prostredí sa nachádza značný počet zdrojov znečistenia ovzdušia – stavebný materiál, nábytok a vybavenie, kúrenie, ventilácia, klimatizácia, údržba prostredia a aktivity obyvateľov, fajčenie, domáce zvieratá. Vnútorné ovzdušie má nepriame spojenie s vonkajším ovzduším, ale je tak ovplyvňované vnútornými zdrojmi a aktivitami, že sa svojou kvalitou môže významne líšiť od vonkajšieho ovzdušia.

Svetová zdravotnícka organizácia publikovala posledné odporúčania o účinkoch znečisťujúcich látok vo vnútornom prostredí budov v roku 2010:
World Health Organization. Regional Office for Europe. (‎2010)‎. WHO guidelines for indoor air quality: selected pollutants. World Health Organization. Regional Office for Europe (pdf, 2,7 MB) úplná anglická verzia, alebo https://apps.who.int/iris/handle/10665/260127

Publikácia obsahuje odporúčania na ochranu verejného zdravia z pôsobenia viacerých chemických látok, ktoré sa spoločne vyskytujú vo vnútornom prostredí (benzén, oxid uhoľnatý, formaldehyd, naftalén, oxid dusičitý, polycyklické aromatické uhľovodíky, najmä benzo(a)pyrén, radón, trichlorethylén a tetrachlóretylén), majú zdroje vo vnútornom prostredí, sú známe ich nepriaznivé zdravotné účinky a často sa nachádzajú vo vnútornom prostredí v koncentráciách, ktoré môžu spôsobovať nepriaznivé zdravotné účinky. Odporúčania poskytujú vedecký základ pre prijatie legislatívy v ochrane verejného zdravia.

V SR povinnosť dodržiavania požiadaviek na kvalitu vnútorného ovzdušia budov určených pre verejnosť upravuje zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Požiadavky na ochranu zdravia ľudí vo vnútorných priestoroch a limitné hodnoty znečisťujúcich látok vo vnútornom prostredí budov nevýrobného charakteru upravuje vyhláška MZ SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia.

Vyhláška MZ SR č. 259/2008 Z. z. upravuje:

  • Limitné hodnoty chemických látok a tuhých častíc vo vnútornom ovzduší budov (oxid uhoľnatý; tuhé častice PM 10; oxid dusičitý; ozón; oxid siričitý; formaldehyd; amoniak; toluén; xylény; styrén; tetrachlóretylén; sirouhlík; sirovodík; azbestové vlákna; naftalén),
  • Limitné hodnoty mikrobiologických ukazovateľov kvality vnútorného ovzdušia (celkový počet mikroorganizmov; plesne; patogénne mikroorganizmy; legionely),
  • Limitné hodnoty alergénov roztočov (roztoče).