Vitajte na webovom sídle úradov verejného zdravotníctva

Občan

Najviac vyhľadávané informácie a služby súvisiace s verejným zdravím dôležité pre občana.

Informácie | Situácie | Služby |
Podnikateľ

Najčastejšie vyhľadávané informácie a služby verejného zdravia dôležité pre Vaše podnikanie.

Informácie | Situácie | Služby |
Odborná verejnosť

V tejto sekcii nájdete informácie a služby najčastejšie požadované odbornou verejnosťou.

Informácie | Služby |

Top aktuality

Späť Deti a mládež: Pripravte sa na návrat do školy

Každé dieťa je jedinečné, a podobne, aj nástup do školy je individuálna vec a môže sa stať, že nie u každého dieťaťa bude úplne bezproblémový. Dôležité je byť dieťaťu oporou a veriť, že to zvládne.

  • Dieťa pripravte na školu formou spoločných rozhovorov. Vysvetlite mu, čo ho v škole čaká, objasnite mu, že škola má iné pravidlá a organizáciu dňa ako škôlka, a že ako školák bude mať aj zodpovednosť a do školy sa chodiť musí.
  • Povzbuďte dieťa tým, že v škole si nájde nových kamarátov a naučí sa veľa nového a zaujímavého. Naopak, vyhnite sa strašeniu detí vetami ako „Počkaj, až pôjdeš do školy...“ alebo "Oni ťa v tej škole dajú do poriadku!“.
  • Neprenášajte pochybnosti na dieťa. Budúci školák si tak môže vybudovať zbytočný odpor, neistotu alebo strach ku škole a už samotný štart bude veľmi negatívne poznačený. Prechod dieťaťa z materskej školy do základnej je veľmi dôležitým medzníkom v živote dieťaťa a jeho rodiny, preto by mal so sebou prinášať len pozitívne zážitky, keďže dieťa sa do školy prirodzene teší.

Pre rýchlu adaptáciu je zásadná pravidelnosť a veku primeraný systém pri akejkoľvek činnosti súvisiacej so školou.

  • Vhodné je už zo začiatku vypestovať u dieťaťa potrebné režimové prvky – vstávať v určitú hodinu a chodievať spať v rovnaký čas.
  • Po nástupe do školy si treba určiť, kedy sa rodič bude s dieťaťom učiť - najvhodnejší čas nastáva, keď sa dieťa vráti zo školy a 1 až 2 hodiny si odpočinie.
  • Školská príprava predstavuje nielen samotné úlohy, ale aj upratovanie v taške, overenie ostrosti farbičiek a ceruziek, prípravu vecí na ďalší deň a podobne.
  • Spočiatku je namieste s týmito činnosťami dieťaťu pomáhať, a to napríklad formou vysvetlenia, čo je potrebné do tašky vložiť, vybrať, aké úlohy urobiť.

Zo začiatku by malo ísť o spoločné činnosti, ktorých cieľom je dieťa naučiť, aby svoje povinnosti časom zvládalo samo.

Po psychickej stránke sa pripravuje dieťa na vstup do školy už počas pobytu v materskej škole. Tá sa snaží všestranne rozvíjať osobnosť dieťaťa, a to nielen jeho kognitívnu stránku, ale pripravuje dieťa aj po stránke psychickej, aby nedošlo ku sklamaniu v dôsledku úzkosti z nového prostredia. Dieťa by si malo odnášať priaznivý postoj k učeniu aj ku škole. Materská škola by mala kooperovať s rodičmi budúceho školáka, a to podávaním informácií o vzdelávacích programoch a vhodnosti školy pre dieťa.

Väčšina základných škôl organizuje dni otvorených dverí, kam sa môžu rodičia prísť aj s dieťaťom pozrieť, informovať a zoznámiť sa s novým prostredím.

Nepodceňujte dôležitosť spánku

Spánok je pre školáka veľmi dôležitý. Ovplyvňuje jeho celkový zdravotný psychický aj fyzický stav. Naučte ho správnym návykom, aby si zvyklo na pravidelný režim.

Pre školopovinné deti a dospievajúcich je dostatočne dlhý a kvalitný spánok nevyhnutný pre:

  • správne fungovanie imunitného systému až po obnovu energetických zásob,
  • posilňovanie a regeneráciu pamäte, pretože počas spánku sa zdokonaľujú organizačné schopnosti, plánovanie a poznávacie a kognitívne funkcie,
  • rast a vývin, vyvíjajúci sa mozog a schopnosť koncentrovať sa.

Všeobecne odporúčané množstvo spánku je nasledovné:

  • Školáci od 6 do 13 rokov 9 až 11 hodín spánku
  • Staršie deti od 14 do 17 rokov 8 až 10 hodín spánku
  • Mladší dospelí od 18 do 25 rokov 7 až 9 hodín spánku

Pripomíname, že toto sú všeobecné odporúčania, ktoré nezohľadňujú individuálne potreby.

Pre optimálnu dĺžku spánku treba tiež zohľadniť celkový zdravotný stav či každodenné aktivity dieťaťa. Okrem kvantity spánku je dôležitá aj jeho kvalita, často prerušovaný spánok nie je kvalitný.

Naučte dieťa pravidelnému režimu zaspávania a vstávania

Pravidelný spánkový režim je vhodné nastavovať už pred začiatkom školského roku, aby si naň dieťa zvyklo a stihlo si ho osvojiť. Menším deťom spravidla pomáha, ak majú pred spaním predvídateľnú rutinu a poznajú jasný sled udalostí, ktoré predchádzajú uloženiu do postele. Napríklad po sprche či kúpeli sa prezliekajú do pyžama, vyčistia si zuby, uložia sa do postele, po rozprávke, zápise do denníčka či bozku na dobrú noc sa svetlo zhasne a nasleduje už len spánok.

Predspánková rutina detí aj adolescentov nemá obsahovať aktivity so svietivými displejmi ako je počítač, televízia, herná konzola, smartfón či tablet. Miestnosť na spanie by mala byť zatemnená, teda mali by byť zatiahnuté závesy či žalúzie. Miestnosť by mala byť tichá, vyvetraná a chladnejšia než ostatné obytné priestory v byte či dome. Vhodná je teplota do 20°C, avšak nie menej ako 16°.

Pomôžte deťom zvládať náročné dni v škole

Zvyknúť si na povinnosti po dvojmesačných prázdninách môže byť pre deti náročné. Školáci môžu zažívať stres a úzkosť. Nepodceňujte to. Rozprávajte sa s deťmi a pomôžte im zvládať náročné dni v škole.

Špecifické príznaky stresového stavu žiaka:

  • prestáva hovoriť o škole, dáva rodičom len potrebné informácie, na ktoré sa sami spýtajú,
  • nezvyčajné prerieknutia a neobratnosti v jednoduchých motorických zručnostiach,
  • sťažený optimálny výkon, ktorý je vyvolaný preťažením žiaka, ako aj množstvom úloh, ktoré musí riešiť v časovej tiesni.

K stresu prispieva napríklad zvýšená kritika, veľké zaťaženie pamäte či ohromné množstvo faktografie. Aj to vedie často k preťaženosti žiaka, poklesu výkonnosti a nástupu stresových stavov.

Po psychickej stránke by mal žiakovi pomôcť rodič aj učiteľ

Rodič:

  • mal by sa porozprávať s dieťaťom o jeho starostiach bez irónie, nemal by ho kritizovať a vytýkať mu nedostatky,
  • treba dať najavo pochopenie a vieru v zlepšenie danej situácie,
  • mal by dbať u dieťaťa na dostatok spánku, pohybu na čerstvom vzduchu a zdravú výživu,
  • je dôležité pomáhať žiakovi s plánovaním a organizáciou času,
  • treba si overiť, či žiakovi nespôsobuje stres i vysoká mimoškolská aktivita.

Pedagóg:

  • by mal overiť aj možnosť stresov z blízkeho prostredia

V prípade, keď ani po snahe pomoci zo strany rodičov a učiteľa príznaky stresu neustupujú, je potrebné vyhľadať školského psychológa. V prípade dlhodobého neriešeného stresu hrozí u dieťaťa nástup psychosomatických ochorení, akými sú bolesti hlavy, tráviace ťažkosti, poruchy spánku.

Dbajte aj na fyzické zdravie

Ak si všimnete u svojho dieťaťa napríklad zmeny týkajúce sa zdravia očí (žmúrenie, problémy so zaostrením či iné problémy s videním), absolvujte ešte pred nástupom do školy prehliadku dieťaťa u očného lekára.

V prípade, že dieťa trpí dioptrickou chybou, neliečenou tupozrakosťou alebo škúlením, je to pre neho hendikep. Čím skôr lekár chybu zraku zistí, tým je vyššia šanca na úspešné liečenie. Dieťa s očnou chybou musí vynaložiť veľa úsilia na to, aby vôbec videlo, rýchlejšie sa unaví, môže trpieť bolesťami hlavy a nedokáže sa sústrediť.

Vyberte správnu školskú tašku

Výberu školskej tašky treba venovať pozornosť, pretože správnym výberom pomáhate chrániť zdravie dieťaťa. Vyrobená by mala byť  z kvalitných, zdraviu neškodných materiálov. Zároveň má byť čo najľahšia, zaisťovať dieťaťu stabilitu a má kopírovať tvar chrbtice. Popruhy nesmú byť príliš úzke, musia byť nastaviteľné a obopínať obe plecia rovnomerne, aby sa hmotnosť školskej tašky rozdelila rovnako. Taktiež majú byť z mäkkého materiálu, aby sa čo najmenej vtláčali do kľúčnej kosti.

Hmotnosť plnej školskej aktovky nemá byť vyššia než 10 percent hmotnosti dieťaťa, teda zhruba:

  • Žiaci 1. a 2. ročníka – 2,5 kg
  • Žiaci 3. a 4. ročníka – 3,5 kg
  • Žiaci 5. a 6. ročníka – 4,5 kg
  • Žiaci 7. až 9. ročníka – 5 kg

Zdôrazňujeme, že ide o odporúčané hodnoty, nie právne záväzné.

Príliš ťažká aktovka preťažuje svalstvo chrbtice a prispieva k stuhnutiu svalov v krčno-hrudnej časti chrbtice. Dlhodobé preťaženie chrbtice môže spôsobiť trvalejšie ťažkosti, deformácie a aj vznik skoliózy. Ak sa skolióza nelieči včas, môže chrbticu poškodiť tak, že v dospelosti sa už nebude dať napraviť.

Rodičia by mali dbať, aby taška nebola ťažká:

  • Pravidelne kontrolujte aktovky najmä menším deťom, či v nich nenosia zbytočnosti, ale iba pomôcky, ktoré potrebujú každý deň do školy - zošity, učebnice, peračník a desiatu; hoci sú jednotlivé veci zdanlivo ľahké, keď sa poskladajú dohromady do tašky, vážia aj niekoľko kilogramov. Keď navyše nesie dieťa napríklad veci na telocvik, taška váži ešte viac.
  • Skúste nahradiť ťažké veci ľahšími. Príkladom sú tvrdé dosky. Je možné ich vymeniť za ľahšie plastové dosky. Deti tiež nemusia nosiť plnú fľašu s vodou. Stačí prázdna, ktorú si napustia v škole.
  • Ak je to možné, skúste sa s vedením školy dohodnúť na úprave spôsobu používania učebníc a školských pomôcok tak, že niektoré z nich by bolo možné nechávať v škole a nenosiť ich každý deň v školskej aktovke.

Dajte si záležať na výbere obuvi pre dieťa

Nesprávna obuv môže z dlhodobého hľadiska spôsobiť deformity, trvalo poškodiť kostru chodidla alebo aj prispieť k vývoju skoliózy.

Detská obuv má mať vo všeobecnosti pevnú pätu a zároveň dostatočne mäkkú a ohybnú podrážku pod prstami a strednou časťou chodidla.

Pre správny rast kostí je veľmi dôležité, aby malo dieťa v obuvi dostatok miesta pre prsty. Pri výbere prezuviek do školy dajte prednosť takým, ktoré sú vyrobené z prírodných materiálov, napríklad z usní a textilu. Sú mäkké, priedušné, absorbujú vlhkosť, nedráždia kožu a prispôsobia sa tvaru chodidla.

Nevhodnými materiálmi pre detskú obuv sú koženka, plast, či poroméry (syntetické usne). Obuv z nich sa ťažko prispôsobuje tvaru chodidla, je tvrdá, nepriedušná, nedokáže odvádzať vlhkosť z povrchu kože a tak môže spôsobiť napríklad plesňové ochorenia.

Zásady pre výber detskej obuvi:

  • čím ľahšia, tým lepšie, vyberajte ju podľa účelu,
  • pre najmenšie deti je najvhodnejšia nízka členková obuv, šnurovacia alebo uzatvárateľná textilným pásikom, resp. na zips, podpätky by mali byť čo najnižšie,
  • prezuvky nie sú to isté čo obuv do telocvične,
  • v interiéri je vhodná ľahká vzdušná obuv, pre menšie deti s remienkom alebo so šnúrkami,
  • pre aktívny odpočinok je určená športová obuv zodpovedajúca požiadavkám príslušného športu, je tvrdšia a nepriedušnejšia,
  • vychádzková celoročná alebo zimná obuv má mohutnejšiu a trvanlivejšiu konštrukciu s pevnou podošvou,
  • rekreačná obuv je určená na rekreačno-vychádzkové príležitosti, na dlhšie vzdialenosti aj v prírodnom prostredí, má pevnejšiu konštrukciu zvršku a robustnú podošvu.

Zabaľte deťom zdravú desiatu

Počas dňa by deti mali prijímať dostatočne kvalitnú a pestrú stravu, nevynímajúc desiatu. Desiata je vhodná na doplnenie energie, najmä ak deti čaká ešte predpoludňajšie vyučovanie.

Zdravá desiata by mala obsahovať:

  • celozrnné pečivo + nátierka/syr,
  • porciu ovocia a zeleniny - zdroj vlákniny a vitamínov,
  • mlieko (probiotické a acidofilné výrobky) a jogurty – zdroj vápnika, ktorý je dôležitý pre vývoj dieťaťa,
  • kvalitný nápoj - čistá voda, ktorú je možné striedať s nesladeným čajom, čerstvými, (vodou zriedenými) šťavami alebo nesýtenou minerálnou vodou.

Nevhodná desiata:

  • energetické a rôzne sladené nápoje,
  • sladkosti – obsahujú rýchle kalórie. Deťom ich nemusíte úplne zakazovať, no uprednostnite kvalitné výrobky, napríklad cereálne keksíky, sušené ovocie či tyčinky s vyšším obsahom kakaa.

Desiata je dôležitá súčasť stravovacieho režimu dieťaťa. Má tvoriť asi 15 % z denného príjmu energie. V prípade, že vaše dieťa trpí intoleranciou laktózy, prípadne mliečnej bielkoviny, je potrebné poradiť sa s lekárom o potravinách, ktoré sú preňho vhodné. Z ovocia a zeleniny je treba striedať druhy, ktoré má dieťa rado.

Aby si dieťa osvojilo správne stravovacie návyky, ich súčasťou je i dodržiavanie približne rovnakých časových intervalov na jedlo. Zdravé stravovacie návyky sa formujú predovšetkým v rodine. Škola sa na ich formovaní a udržiavaní môže spolupodieľať cestou ponúkaných jedál a rôznych edukatívnych programov a projektov.

Školské obedy

Jedálny lístok v školských jedálňach je vypracovaný na základe materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre školské stravovanie, ktoré sú pravidelne aktualizované na základe najnovších vedeckých poznatkov v oblasti výživy detí a mládeže. Po stránke energetickej a výživovej je zabezpečené vhodné stravovanie v súlade so špecifickými požiadavkami na stravovanie jednotlivých vekových skupín detí. Pri príprave a podávaní stravy v školských jedálňach musí kvalita stravy (v zmysle jej zdravotnej prospešnosti, energetickej a výživovej hodnoty) a stravovací a pitný režim zodpovedať veku, zdravotnému stavu a požiadavkám na zabezpečenie ochrany zdravia a zdravého vývinu detí a mládeže. Je preto žiaduce, aby dieťa konzumovalo teplý obed v rámci školy.

So sladkosťami striedmo

Rodičia by nemali odmeňovať deti za plnenie školských úloh a výsledkov sladkosťami. Mali by sa tiež vyvarovať dávať dieťaťu sladkosti medzi hlavnými chodmi. Vhodnejšie je občas pripraviť im sladkú desiatu alebo raňajky. U detí je zdravé stravovanie jednou z najdôležitejších zložiek ich životného štýlu. Strava dieťaťa má byť pestrá, so zastúpením všetkých základných živín, minerálov a vitamínov. Dôležitý je dostatok mliečnych výrobkov, ovocia a zeleniny. Už v domácom prostredí pred nástupom do školy je vhodné zvykať deti na chute nových jedál, aby nezostali len pri niekoľkých svojich obľúbených pokrmoch. Potrebné je naučiť dieťa pravidelne raňajkovať.

Odmenou pre deti tak nemusí byť vždy len sladká dobrota, ale potešia sa aj zdravej aktivite. Zoberte ich na prechádzku do prírody, ktorá môže byť spojená s poznávaním okolia, choďte s nimi bicyklovať, alebo si s nimi vyskúšajte adrenalínovú aktivitu, ktorá bude deti baviť. A navyše, spoločne urobíte niečo aj pre vaše zdravie. Takéto činnosti sú prospešné nielen pre fyzickú, ale aj pre psychickú pohodu školákov a adolescentov.

Odbor hygieny detí a mládeže ÚVZ SR

Aktuality

Oblasti verejného zdravia a radiačnej ochrany

Poslaním verejného zdravotníctva je ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia. Napĺňanie svojho poslania realizuje prostredníctvom 8 doleuvedených odborných oblastí.

Epidemiológia

Prenosné ochorenia a ich monitoring, analýza epidemiologickej situácie, preventívne a represívne opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu ochorení, nemocničné nákazy, očkovanie a ďalšie súvisiace aktivity

Výživa, potraviny a kozmetické výrobky

Bezpečnosť a hygiena potravín a výživových doplnkov, správna výživa obyvateľstva, dojčenecká výživa, bezpečnosť kozmetických výrobkov, riziká pesticídov a prípravkov ochrany rastlín

Životný štýl

Zdravotný stav a uvedomenie obyvateľstva, opatrenia pre zdravý životný štýl, sledovanie rizíkových faktorov, programy a projekty podpory zdravia, poradenské centrá zdravia pre občanov

Deti a mládež

Rozvoj a zlepšovanie zdravia mladej generácie, hygiena pre životné a pracovné podmienky detí a mládeže, hodnotenie zdravotných rizík, ochrana pred poškodeniami zdravia

Životné prostredie

Hygiena životného prostredia, pitná voda, voda na kúpanie, fyzikálne, chemické a biologické faktory, hygiena zariadení, pri ktorých dochádza ku kontaktu s ľudským telom, pohrebníctvo

Pracovné prostredie

Ochrana zdravia pri práci, výkon štátneho zdravotného dozoru, rizikové práce, prevencia ochorení z vplyvu pracovných podmienok, rozhodovanie v oblasti pracovnej zdravotnej služby

Laboratóriá

Diagnostika biologického materiálu, analýzy chemických, biologických, mikrobiologických faktorov a fyzikálnych faktorov životného a pracovného prostredia

Radiačná ochrana

Ochrana zdravia pracovníkov, pacientov a obyvateľov pred nepriaznivými účinkami ionizujúceho žiarenia, štátny dozor v oblasti radiačnej ochrany, špecializované analýzy a merania

Regionálne úrady

undefined

-miesta
 

undefined

 

Zvoľte kategóriu

Skryť filter

Zvoľte miesto na mape

  1. Slovensko
  2.  
 
Banská Bystrica Regionálny úrad verejného zdravotníctva Banská Bystrica

Zoznam úradov verejného zdravotníctva

Bratislavský kraj

  • Bratislava (okresy Bratislava I. - V., Malacky, Pezinok a Senec)

Banskobystrický kraj

Košický kraj

Nitriansky kraj

 

Prešovský kraj

Trnavský kraj

Trenčiansky kraj

  • Trenčín (okresy Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Nové Mesto nad Váhom, Myjava)
  • Považská Bystrica (okresy Považská Bystrica, Púchov, Ilava)
  • Prievidza (okresy Prievidza a Partizánske)

Žilinský kraj